Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Mikluš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010790
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010790.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr.
Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obžalovaného F. G., stíhaného pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.septembra 2015,
konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/157/2014 zo dňa
27.04.2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného F. G. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T 157/2014, zo dňa 27.04.2015 bol obž. F. G. uznaný
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák. a to na tom
skutkovom základe, že
aj napriek tomu, že bol rozsudkom samosudkyne Okresného súdu vo Zvolene, č.k. 5P 38/05-20 zo dňa
28.02.2005 právoplatným a vykonateľným dňa 09.03.2005 zaviazaný prispievať na výživu maloletej
dcéry H. F. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 500,-Sk ( 16,60 € ) mesačne, počnúc dňom 01.03.2005 vždy
do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa M. E., nar. XX.XX.XXXX, si túto svoju zákonnú
povinnosť v mieste trvalého bydliska, okre O., ani na iných miestach v období od mesiaca júl 2013 do
27.04.2015 riadne a včas neplnil, pričom v tomto období bol dobrovoľne nezamestnaný, keď na Úrade
práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva sa zaevidoval až dňa 19.02.2014, odkiaľ bol
dňom 27.04.2014 vyradený pre nespoluprácu, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, nevyužil možnosť
privyrobenia si formou vykonávania aktivačných prác u Mesta O., z čoho mohol mať finančný príjem
v dostatočnej výške na platenie výživného v období od 10.03.2014 do 30.04. 2014 bol zamestnaný
v spoločnosti B. K., s.r.o., K., S. XXXX/X, F.: XXXXXXXX na trvalý pracovný pomer na dobu určitú a
následne u ďalších presne nezistených zamestnávateľov v Českej republike, avšak výživné neplatil
ani v pomernej čiastke, čím voči oprávnenej M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., I. XX, spôsobil dlh na
výživnom vo výške 365,20 €.
Zatotokonaniebolobžalovanýodsúdenýpodľa§207ods.2Tr.zák.spoužitím§36písm.l/,§37písm.m/
a § 49 ods. 2 Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a pre výkon trestu
odňatia slobody ho podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný neuhradil dlžné výživné, toto nesplácal
napriek tomu, že bol zamestnaný a uložil mu nepodmienečný trest z toho dôvodu, že bol v minulosti
celkom 9-krát súdne trestaný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný F. G. a to v zákonom stanovenej lehote.V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s vyhláseným rozsudkom nesúhlasí, pričom na hlavné
pojednávanie, kde sa konalo v trestnej veci, sa nemohol dostaviť, lebo stratil občiansky preukaz a nemal
ešte nový, tak sa ešte nemohol obhajovať. Plateniu výživného sa nevyhýba a neplatil nie preto, že
by nechcel, ale preto, že je bez akéhokoľvek iného príjmu. Keďže nebol evidovaný na úrade práce
sociálnych vecí a rodiny, tak preto nemohol vykonávať aktivačné práce, chcel si v prvom rade nájsť
zamestnaný, aby zarobil aspoň minimálnu mzdu a potom mohol normálne prežiť a prispievať na výživu
svojej dcéry, čo sa mu však nedarilo, lebo nemá dokončené vzdelanie. Dodal, že chcel by súd požiadať,
aby nepodmienečný trest odňatia slobody zmenil na nejaký alternatívny trest, napr. na trest povinnej
práce, pretože tým že bude vo väzení , sa jeho situácia nevyrieši, keďže nebude môcť byť zárobkovo
činný a nebude môcť ani platiť znovu výživné.
Krajský súd v Banskej Bystrici následne z dôvodu odvolania obžalovaného v uvedenej trestnej veci určil
termín odvolacieho konania, a to na deň 10.septembra 2015 a zároveň aj požiadal o písomné vyjadrenie
matku mal.dieťaťa M. E., či obžalovaný plní alebo neplní výživné, resp. či toto výživné vyplatil alebo
nevyplatil.
Z písomného podania M. E. vyplýva, že do dnešného dňa, t.j. do 31.08.2015 jej Ivan Berky dlžné výživné
nevyplatil, ani nijak neuhradil ďalšie sumy, ktoré na výživné uhrádzať mal.
Na verejné zasadnutie na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 10.09.2015 sa obž. F. G. nedostavil. Zaslal
súdu dopis spolu s lekárskymi správami, kde ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a žiadal
o odročenie pojednávania, pretože je PN. K tomuto dopisu pripojil aj lekárske správy a aj doklad o PN.
Z dokladu o PN krajský súd zistil, že obžalovaný F. G. je od 1. 9. 2015 práceneschopný a má povolené
vychádzky každý deň od 10.00 h do 12.00 h a od 14.00 h do 16.00 h. Z predložených lekárskych
správ ďalej vyplýva, že mal utrpieť zlomeninu 9.rebra bez posunu, naposledy bol na ošetrení 18.08.2015
a kontrola na chirurgickej ambulancii by mala byť o 14 dní, prípadne podľa potreby. Z tejto lekárskej
správy nevyplýva, že by zranenie, ktoré obžalovaný utrpel, na základe ktorého bol PN, neumožňovalo
obžalovanému účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo bez závažného zhoršenia
zdravotného stavu.
Na tomto mieste je potrebné povedať, že krajský súd predvolával obžalovaného na verejné zasadnutie,
kde v predvolaní upozornil obžalovaného na ustanovenie § 120 ods. 2 Tr.por., teda že ak obžalovaný
bude žiadať odročiť verejné zasadnutie z dôvodu PN, musí k tejto žiadosti pripojiť aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez
ohrozenia života alebo bez závažného zhoršenia zdravotného stavu. Obžalovaný F. G. však takéto
vyjadrenie ošetrujúceho lekára k svojej žiadosti o odročenie verejného zasadnutia nepripojil a preto
krajský súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v
neprítomnosti obžalovaného, keďže tento sa verejného zasadnutia zúčastniť mohol. Potom aj v súlade
s návrhom krajského prokurátora vykonal verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného v neprítomnosti
obžalovaného.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici potom v zmysle § 317 ods. 1
Tr.por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že odvolanie
obžalovaného F. G. nie je dôvodné.
Z predloženého trestného spisu je zrejmé, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dôkazy tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil v zmysle § 2 ods.
12 Tr.por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné tak, ako mu to ukladá ust. § 168 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a aj podľa názoru odvolacieho súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že
obž. F. G. najmenej 3 mesiace v období 2 rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák.Za tejto situácie už aj vzhľadom k tomu, že odsúdený bol v minulosti celkom 9-krát súdne trestaný a
súčasnej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia podmienečného odsúdenia za inú trestnú činnosť,
správne okresný súd mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a pre
výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
keďže už obžalovaný bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd si
tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a preto v podrobnostiach na ne aj
odkazuje.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tu je potrebné konštatovať, že ani sám obžalovaný
nespochybňuje skutočnosť, že neuhrádzal výživné a otázku nesplatenia dlžného výživného do
rozhodnutia odvolacieho súdu potvrdila aj svedkyňa F. E., ktorá podaním z 31.08.2015 krajskému súdu
oznámila, že obžalovaný dlžné výživné neuhradil. Za týchto okolností, keďže nezanikla trestnosť činu,
musel krajský súd vo veci rozhodnúť tak, že prvostupňový rozsudok okresného súdu bez všetkého
potvrdil.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody a k snahe, aby mu
súd uložil iný alternatívny trest, s takýmto návrhom obžalovaného sa krajský súd nemohol stotožniť. V
osobe obžalovaného ide o osobu viackrát súdne trestanú, trestnú činnosť páchal v čase podmienečného
odsúdenia za inú trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený, svojím postojom k odvolaciemu konaniu
preukázal, že nemá snahu sa podrobiť vôli súdu, ale práve bagatelizovať svoje protiprávne konanie. Za
týchto okolností je potom aj krajský súd presvedčený, že len nepodmienečný trest odňatia slobody môže
mať prevýchovný účel na obžalovaného F. G.. Pokiaľ bude zdravý a práceschopný, nič mu nebráni,
aby sa vo výkone trestu zamestnal a aby aspoň takouto formou čiastočne prispieval na výživu svojej
maloletej dcéry.
Keďže potom sa krajský súd nemohol stotožniť s podaným odvolaním obžalovaného, toto musel
postupom podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.