Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/629/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201786
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815201786.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: P. N. F., s.r.o., so sídlom V., P. č. XX, IČO XX XXXX
XXX, zastúpeného R. kanceláriou L.. R. N., s.r.o., so sídlom V., P. č. XX proti odporcovi U. G., bytom P.,
A. E. č. 20X/XX, o zaplatenie 700,83 eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu na začatie konania vo
veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/50/2015-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom

súde Prievidza pod sp. zn. 15C/50/2015.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 07.05.2015, č. k. 15C/50/2015-25 návrh navrhovateľa
o zaplatenie 700,83 eur s príslušenstvom zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení uviedol, že skúmal „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 15.12.2010, ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a dospel

k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve,
i keď zmluva napĺňa všetky znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože z obsahu zmluvy nevyplýva, že by odporcom bol úver poskytnutí na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania /§ 2 písm. a/ zákona/. Na druhej strane je nepochybné,
ževeriteľuzatváralzmluvuvrámcipredmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskejčinnosti,čojezjavné

z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom okrem iného je aj poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Predmetná zmluva má charakter spotrebiteľského úveru
v zmysle § 2 písm. d/ citovaného zákona, pretože odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zo zmluvy, a to časti - Údaje o
schválenomrevolvingovomúverevyplýva,žepredmetomzmluvyjeposkytnutieúveru810,-eurzostrany
veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.

Zo zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť, t.j. úver a úroky po celú dobu čerpania
predstavuje 1.822,80 eur, z čoho teda vyplýva, že výška úrokov po celú dobu čerpania predstavovala
sumu 1.012,10 eur / 1822,80 eur - 810,- eur/. V tejto sume ako vyplýva zo zmluvy nie sú uvedené
žiadne iné náklady, ktoré by mal odporca znášať. V oznámení veriteľa o schválenom úvere z 15.12.2010,
ktoré je jednostranným úkonom veriteľa, na ktorého tvorbe sa nijako nemohol podieľať odporca ako
dlžník, však vyplýva, že v prospech navrhovateľa ako veriteľa je dojednaná aj odplata za poskytnutie

služby v prospech veriteľa, a to v zmysle čl. 8.8.1 Dohody o poskytnutí služby vo výške 116,42 eur. Je
zrejmé, že uvedenú odplatu veriteľ nezahrnul do celkových nákladov úveru, ktoré je povinný odporca
ako dlžník vrátiť. Ide pritom o priame plnenie spojené s poskytnutím úveru a poskytnutím služby v
spojitosti so splácaním úveru. V prvom rade v tejto súvislosti súd udáva, že takýto postup veriteľa je
absolútne neprijateľný a nemôže požívať právnu ochranu, pretože navrhovateľ ako veriteľ si „stiahol“
už pri vyplatení sumy úveru odporcovi odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a Dohody o

poskytnutí služby, ktorou službou nanútil odporcovi možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto
odplatu si vyúčtováva v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, či odporca bude mať o takúto službuzáujem alebo nie. Len ťažko možno uveriť tomu, že sám spotrebiteľ žiadal o takúto službu s odplatou,
ktorá sa rovná výške splátok, o odklad ktorých žiada. Takáto služba nemá v čase poskytnutia úveru
žiadne logické opodstatnenie a zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane

vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje súd za neprimeranú odplatu
za poskytnutie služby, preto ide o neprijateľnú zmluvu podmienku, a teda neplatnú v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Výška odplaty predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky, teda
„služba“, ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace je „vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá
sa rovná takmer výške týchto splátok. Okrem toho vôbec nie je zrejmé od čoho a akej výšky odvíja

navrhovateľ túto platbu , aké prípadné účelné náklady spojené s odkladom splátok by mal kryté. Je
zrejmé, že tento poplatok nezahrnul veriteľ do celkových nákladov spotrebiteľa tak, ako to predpokladá
§ 2 písm. g/ a h/ citovaného zákona, pretože aj takýto doplnkový poplatok predstavuje celkové náklady
spotrebiteľa, ktoré ovplyvňujú aj výšku RPMN. Tým, že odmena za túto službu nie je zahrnutá do
celkových nákladov a nie je tým zahrnutá ani do RPMN, vzniká obava o transparentnosť skutočných
celkových nákladov na RPMN, pretože táto odmena je v celom rozsahu príjmom veriteľa s rovnakým

významom ako odplata za úver, pričom takéto povolenie odkladu splátok bolo možné dojednať bez
protihodnoty v podobe odmeny za službu. Okrem toho zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti
zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve
je evidentne nesprávne určená ročná úroková sadzba 70,01%, čo je evidentne nesprávny údaj, teda
zmluvaneobsahuježiadnyúdajoročnejúrokovejsadzbe/§9ods2písm.i/.Podľakalkulačkynavýpočet

úrokovej sadzby výška úroku 26,08 %, a zjavne je nesprávne uvedený aj údaj o RPMN, pretože pri
dodatočnom náklade - poplatku 116,42 eur predstavuje RPMN za daných podmienok podľa uvedenej
kalkulačky hodnotu 78,59 % a odporca ako spotrebiteľ zaplatí celkom sumu 1822,80 eur + 116,42
eur. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a, b/ sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá zákonné náležitosti, a to neuvedenie údaju o ročnej úrokovej

sadzbe, celkových nákladov spotrebiteľa, správneho údaju o RPMN, ďalej v zmluve absentuje údaj o
konečnej splatnosti úveru, výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. Odporca mal preto povinnosť splatiť len úver v časti poskytnutej
úverovej istiny, pričom v skutočnosti mu bola poskytnutá suma 693,58 eur a pokiaľ preukázateľne
uhradil sumu 1121,97 eur, nie je povinný zaplatiť navrhovateľovi už žiadnu sumu. Pre úplnosť súd

udáva, že celková výška úroku v danej veci 1012,01 eur /rozdiel medzi 1822,80 a 810/ vo vzťahu ku
skutočne poskytnutej čiastke nie 810,- eur ale 693,58 eur, nemôže požívať právnu ochranu, pretože
takáto odmena za poskytnutie úveru je neprimerane vysoká a je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, pretože tento úrok predstavuje takmer 146% z celkovej poskytnutej čiastky /1012,01 x 100 /
693,58/. Tento úrok vysoko prekračuje ročnú výšku úrokovej sadzby za obdobné úvery poskytované

bankami pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch v obdobných prípadoch. Takéto dojednanie
o úroku, keď celková výška úroku nezodpovedá percentuálnemu vyjadreniu v zmluve /70% ročne/
je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ uplatnil z jednotlivých omeškaných splátok aj zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a
zároveň aj úrok z omeškania 1,775% ročne od splatnosti splátok a následne od zosplatnenia celého

dlhu, ktoré nastalo ku dňu 27.06.2013/viď oznámenie o zosplatnení/. Súd by nepriznal navrhovateľovi
zmluvnúpokutu,pretožedojednanieozmluvnejpokutepovažujesúdzaneplatné.Jezrejmé,žezmluvnú
pokutu si jednostranne stanovil navrhovateľ ako veriteľ, pretože si ju upravil ako zmluvnú podmienku
priamo v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v čl. 14.bod 1 ako sankciu pre
všetky typy úverov a všetkých dlžníkov bez ohľadu na výšku omeškanej sumy. Podľa čl. 14 bod 14.1

v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725% p. a..
Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13.3
písm. a/ tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Predovšetkým súd

udáva, že dojednanie o zmluvnej pokute sa nenachádza na prednej strane zmluvy a nie je zrejmé, či
v čase uzavretia zmluvy, teda akceptácie žiadosti stranou veriteľa dňa 15.12.2010, keď je zrejmé, že
žiadosť podpisoval odporca 09.12. 2010 , teda pred schválením úveru, bol ako spotrebiteľ oboznámený
aj so zmluvnou pokutou. V čl. 7 zmluvy sa síce nachádza text, podľa ktorého sa v ďalšom odkazuje
na zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane zmluvy, ktorú sú súčasťou

zmluvy a so zmluvnými dojednaniami sa mali dlžníci zoznámiť a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú
sa ich dodržiavať. Podľa názoru súdu je nepravdepodobné, aby v čase podávania žiadosti o úver dňa
09.12.2010 sa zároveň oboznámil aj s textom zmluvných dojednaní a v rámci nich so zmluvnou pokutou,
ktorá je uvedená ako sankcia v čl. 14, a to omnoho menším písmom ako je hlavná časť zmluvy, čo vediek záveru, že uvedené dojednanie nie je významné a podstatné pre spotrebiteľa. Len s obtiažami aj pred
súd možno text zmluvných dojednaní prečítať, a to práve pre veľkosť tohto písma. Navrhovateľ ako
veriteľ má priamo v zmluve predformulované, že všetci dlžníci ako spotrebitelia bezvýhradne súhlasia so

zmluvnými dojednaniami a zaväzujú sa ich dodržiavať a je teda jasné, že odporcovia ako veritelia nemali
možnosť výhrady voči tejto zmluvnej pokute. Uvedená praktika navrhovateľa nemôže požívať súdnu
ochranu, keď tak významné dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa v prípade jeho
omeškania už od prvého dňa omeškania, je zakomponované ako vedľajšie a nepodstatné v zmluvných
podmienkachajkeďniejepreukázané,čivôbecodporcoviaakospotrebiteliasasdojednanímozmluvnej

pokute vôbec oboznámili a teda k nej pristúpili. Dojednanie o zmluvnej pokute preto súd nepovažuje
ako dojednanie, ktoré vyplýva zo zmluvy, preto súd zmluvnú pokutu navrhovateľovi nepriznal
vôbec /§ 53 ods. 4 písm. a/ v spojitosti s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 54 od. 2
Občianskeho zákonníka/. V súvislosti s uvedeným názorom súd dáva do pozornosti napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1MCDo 173/2012 z 21.5.2014, podľa ktorého neprijateľné zmluvné podmienky sú okrem
iného i tie, s ktorými sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, v praxi typicky

známe obchodné podmienky, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť v okamžiku akceptácie zmluvy.
Zvlášť, ak ide o zmluvu formulárovú sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text zmluvy
musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Uvedené
platí aj pre obchodné podmienky, ktoré slúžia predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej
zmluvy prepisovať dojednanie technického a vysvetľujúceho charakteru; nemali byť slúžiť k tomu, aby

do nich často neprehľadne, zložito formulovane skryl dodávateľ dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné
a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú /napr. rozhodcovská doložka, zmluvná
pokuta a podobne/. V zmysle uvedeného súd návrh zamietol v celosti ako neopodstatnený. Odporca bol
v konaní úspešný, náhradu trov konania však neuplatnil, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania
nepriznáva /§ 142 ods. 1 O.s.p./.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.06.2015, t. j. počas plynutia odvolacej lehoty
vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.

Do zápisnice spísanej súdom prvého stupňa dňa 02.07.2015 odporca uviedol, že nesúhlasí
so späťvzatím návrhu a zastavením konania, chce aby zostal právoplatný rozsudok, ktorým bol návrhu
voči nemu zamietnutý.

Následne v zmysle § 208 O.s.p. súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v
Trenčíne.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na základe procesného úkonu navrhovateľa, ktorým vzal svoj
návrh späť, rozhodoval postupom podľa § 208 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) o tomto späťvzatí návrhu.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd
zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Keďže v danom prípade odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasil, odvolací súd

nemal inú možnosť, len rozhodnúť v zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia len tak, že
späťvzatie návrhu nepripustil. V konaní nebol ani dôvod ďalej pokračovať, nakoľko proti rozsudku súdu
prvého stupňa žiadny z účastníkov nepodal odvolanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .