Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/547/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226065
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112226065.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne

č. k. 14C/348/2012-70 zo dňa 24. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v
Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 61Er/43/2010. Žalobca namietal nesprávny úradný postup

nevydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa uviedol, že súdny
exekútor podal dňa 11.1.2010 na Okresný súd Trenčín žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922 761 sp.zn. SR
17368/09 zo dňa 30.10.2009. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 61Er/43/2010-11 zo dňa 24.5.2011

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul, rozhodcovský
rozsudok, bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky
(91,25 % ročný úrok z omeškania, neprimerane vysoký dojednaný poplatok za úver a pod.). Uznesením
č.k. 61Er/43/2010-12 zo dňa 15.7.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. Od podania žiadosti dňa
11.1.2010 do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
24.5.2011 exekučným súdom uplynula doba cca 16 mesiacov.

Za aplikácie čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 2 Ex. poriadku v znení do 31.5.2010 a od
1.6.2010, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6 ods. 1, 2, 4, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobnú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súd prvého
stupňa nárok dospel k záveru, že žalobcovi nie je možné priznať náhradu škody ani nemajetkovú ujmu

z dôvodu nesplnenia preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za akúkoľvek
škodu a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým poukázal na to,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekúciu sa nevzťahuje na rozhodnutie o exekučnom
titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Povinnosťou orgánu štátu je vydať poverenie na
exekúcie v 15-dňovej lehote, ak exekučný titul spĺňa zákonom stanovené podmienky. Konštatoval, že
postup exekučného súdu, ktorý rozhodol o zamietnutí poverenia na exekúciu v lehote 16 mesiacov

od podania návrhu nemožno označiť za rozporný so zákonom a lehotu, v ktorej bolo rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o poverenie na exekúciu vydané, nemožno charakterizovať ako prieťahy v súdnomkonaní. S poukazom na § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s § 53, 54 a 57 Občianskeho zákonníka sú neplatné po
uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Zmluva o úvere, na základe ktorej si

žalobca uplatňoval svoje peňažné nároky voči povinnému v rámci exekučného konania, bola zmluvou
spotrebiteľskou, a táto zmluva, ako aj exekučný titul, podliehali súdnemu prieskumu nekalých zmluvných
podmienok, na základe čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS. Na súd bola kauza predložená až v rámci
exekučného konania. Ak by rozhodcovské súdy postupovali rovnakým spôsobom ako všeobecné súdy
a vychádzali by zo súdnej praxe a zákonov na ochranu spotrebiteľa vrátane smerníc Európskej únie,

súd by nemal dôvod kontrolovať obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posudzovať prijateľnosť,
resp. neprijateľnosť zmluvných podmienok a žiadosť o udelenie poverenia na exekúciu zamietnuť. V
danom prípade nebola splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a
konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný
tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu dlhu formou exekúcie. Pohľadávku
povinného by žalobca zrejme spravoval až dovtedy, kým by nedošlo k jej vymoženiu, alebo k zastaveniu

exekúcie pre nemajetnosť dlžníka. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú
ani dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Konštatoval, že žalobca nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom
exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku škody a ani
nemajetkovej ujmy. Preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

škodou/nemajetkovou ujmou. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tento si náhradu
neuplatnil.

Žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho

exekučného spisu Okresného súdu Trenčín vedeného v prospech oprávneného - žalobcu proti
povinnému K. J. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3291358. Súd prvého stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 61Er/43/2010.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom s nariadením pojednávania podľa § 115 ods. 1
O.s.p. po vykonaní úkonov v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny

spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým jeho právo na konanie
pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Poukázal na to,
že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie, vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na

podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania,jehoprávonakontradiktórnysúdnyprocestýmboloporušené.Súdprvéhostupňavykonal
dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie

k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Žalobcovi nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel
k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní predložiť dôkazy o
výškemajetkovejškody,atoprostredníctvomznaleckéhoposudku,ktoréhovyhotoveniezabezpečil.Súdprvéhostupňavšakdokazovanieskrátillennadôkazyvykonávanéexoffo, žalobcunepoučilpodľa§120
ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť
alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,

že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v
zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko
súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie

o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1

písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej

povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolací súd sa zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vylúčeným sudcom.
V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je
vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje
len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s

§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom
viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia
nadriadený súd (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prejednávaná vec bola od
začiatku konania pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Miline Jánoškovej, ktorá ako
zákonná sudkyňa vo veci rozhodla. Krajský súd v Trenčíne ako súd nadriadený rozhodol uznesením

č.k. 19NcC/237/2012-9 zo dňa 17.10.2012 o tom, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Milina
Jánošková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť
uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne
nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania
a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva,

že v exekučnej veci sp.zn. 61Er/43/2010 vedenej pred Okresným súdom Trenčín nebola
JUDr. Milina Jánošková zákonnou sudkyňou. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1
O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné
odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžubyť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o
sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z

nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd
vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 125 eur titulom majetkovej škody
a zaplatenia 988,38 eur titulom nemajetkovej ujmy. V danej veci súd prvého stupňa na prejednanie

a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa § 115
ods. 2 O.s.p. v dňoch 24.6.2013 a 24.2.2014. Dňa 20.6.2013 došlo súdu prvého stupňa vyjadrenie
žalovaného k žalobe žalobcu. Dňa 21.6.2013 doručil žalobca súdu prvého stupňa návrh na zrušenie
pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu

a práva na nestranný súd. O návrhu rozhodol súd prvého stupňa uznesením č.k. 14C/348/2012-39
zo dňa 24.6.2013 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie
žalobcu proti tomuto uzneseniu rozhodol uznesením č.k. 8Co/29/2013-58 zo dňa 23.10.2013 tak, že
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 24.2.2014
prevzal právny zástupca žalobcu dňa 13.12.2013. Dňa 22.2.2014 doručil právny zástupca žalobcu súdu

prvého stupňa návrh na zrušenie nariadeného pojednávania. Súčasťou tohto návrhu bol opätovne návrh
na prerušenie konania zo dňa 21.2.2014 podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
spolu s pripojenou ústavnou sťažnosťou. K návrhu pripojená ústavnú sťažnosť je bez uvedenia dátumu

a bez značky advokátskej kancelárie, pod ktorou bola ústavná sťažnosť ako písomnosť advokátskej
kancelárie zaevidovaná. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. Súd prvého stupňa vec
prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 24.2.2014 v neprítomnosti účastníkov konania. Na začiatku
pojednávania súd prvého stupňa uviedol, že z Nálezu II. ÚS 436/2013-11 zo dňa 12.9.2013 zistil, že o
námietke zaujatosti, ktorú opätovne vzniesol žalobca, bolo už Ústavným súdom Slovenskej republiky

rozhodnuté. Preto súd prvého stupňa na námietku zaujatosti žalobcu z tých istých dôvodov, o ktorej už
bolo odvolacím súdom rozhodnuté, podľa § 15a ods. 4 O.s.p., neprihliadal.

Odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne dôvody týkajúce
sa postupu, pre ktoré súd prvého stupňa o opätovnom procesnom návrhu žalobcu o prerušenie konania

nerozhodoval a tento postup neodôvodnil. Po preskúmaní tohto postupu súdu prvého stupňa odvolací
súd konštatuje, že postup tohto súdu nezodpovedá všetkým stanoveným procesným podmienkam podľa
§ 41 ods. 1, § 42 ods. 1 v spojení s § 1 a § 2 O.s.p. Hoci obdobný návrh na prerušenie konania zo dňa
20.6.2013, ku ktorému žalobca priložil ústavnú sťažnosť zo dňa 13.12.2012, súd prvého stupňa zamietol
uznesením zo dňa 24.6.2013 č.k. 14C/348/2012-39, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 23.10.2013 č.k. 8Co/29/2013-58, bolo potrebné opätovný návrh na prerušenie konania
zo dňa 21.2.2014 považovať za nový návrh na prerušenie konania, predovšetkým s ohľadom na to, že
spolu s ním predložená ústavná sťažnosť nebola datovaná a nebolo možné bez ďalšieho šetrenia ustáliť,
či ide o tú istú ústavnú sťažnosť ako v prvom návrhu na prerušenie konania. Preto v zmysle zásady, že o
každom procesnom návrhu účastníka je potrebné rozhodnúť, bol súd prvého stupňa povinný rozhodnúť

aj o tomto procesnom návrhu.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd taktiež zistil, že vyjadrenie žalovaného spolu s
pripojenými prílohami k vyjadreniu, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 20.6.2013 pred nariadeným
pojednávaním, nemal právny zástupca k dispozícii pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa

24.2.2014 a ani do momentu skončenia dokazovania. Zo súdneho spisu vyplýva, že vyjadrenie
žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcovi doručované až spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňanedodržalpostuppodľa§114ods.2O.s.p.,keďžalobcovi
neodoslal vyjadrenie žalovaného a preto žalobca nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v tomto vyjadrení. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu
práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale
súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré
je v rozpore so zákonom. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnostiEurópskeho súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje,
aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,
ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako je pozícia protistrany. Okrem tejto požiadavky

koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie. Nedoručenie
vyjadrenia žalovaného žalobcovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom (I. ÚS 4/94,
I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, sp.zn.
5Svzn/1/2011).

Za situácie, kedy súd prvého stupňa neodoslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi, pričom z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyjadrením žalovaného
zaoberal a toto uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemožno konanie súdu prvého stupňa
považovať za spravodlivé. Súd prvého stupňa porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a jeho
postupom nesúladným s Občianskym súdnym poriadkom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať
pred súdom. Právo účastníka konania vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom je obsahom čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a v súdnom konaní má svoje vyjadrenie v § 123 O.s.p. Doručenie žaloby a
vyjadrenia k nej predstavujú dôležité a neopomenuteľné úkony súdu v procese riadnej prípravy súdneho
pojednávania s cieľom zabezpečiť účastníkom konania účinnú a efektívnu realizáciu nadväzujúcich
procesných práv priznaných zákonom s možnosťou vyvrátiť dôvodnosť žaloby i jej dodatočnú obranu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp.zn. 5Cdo/66/2010).

Konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základných práv žalobcu na súdnu ochranu, v dôsledku
čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Tieto
procesné vady sú dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť,
pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutý závažnými procesnými vadami nemôže byť považovaný

za správny. Doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe právnemu zástupcovi žalobcu spolu s rozsudkom
súdu prvého stupňa je potrebné považovať za odstránenie procesnej vady v postupe súdu prvého
stupňa, avšak za danej procesnej situácie odstránenie tejto vady nezakladá dôvod na potvrdenie alebo
zmenu rozsudku súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa sa odvolací súd
ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvého
stupňa posúdi návrh žalobcu zo dňa 21.2.2014 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/

O.s.p. a podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a rozhodne o ňom. V konaní bude postupovať v súlade s
procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa, najmä § 117 ods. 1, § 118 O.s.p. a tých,
ktoré sa týkajú vedenia konania a pojednávania, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne rozsudkom s
náležitosťami podľa § 157 O.s.p. Súd prvého stupňa svojím procesným postupom poskytne účastníkom
konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym

súdnym poriadkom (§ 123 O.s.p.), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.