Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614210219.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: J. E., J..Č.. XXXXXX/XXXX, B. I.
Č.. XXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.600,96 EUR istiny
s príslušenstvom tvoriacim zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 1,9%
ročne zo súm a v lehotách požadovaných v návrhu tak, že ak zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom
z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- EUR, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia
tejto sumy je povinný povinný platiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy
2.600,96 EUR do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 496,11 EUR, trovy exekučného konania a
trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad Štefana Rosívala
č. 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky,
č.k. 24Er/3246/2014-15 zo dňa 13.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 24Er/3246/2014-15 zo dňa
13.10.2014, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje
exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na
ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“),
preskúmavať takýto exekučný titul. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s povinným dňa 27.02.2013, vyhodnotil ako spotrebiteľský právny
vzťah, čo prvostupňovému súdu umožnilo skúmať materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného
titulu s potrebou aplikovania noriem spotrebiteľského práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a
v jeho prospech. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že
exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy
a síce: Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Ide o rozhodcovský súd, ktorému
nebola založená právomoc na prejednanie sporu vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom úvere v
spojitosti s Rozhodcovskou zmluvou uzavretou pod totožným označením a v rovnaký deň.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Konštatoval, že exekučný súd k otázke, či exekučný titul vydal rozhodcovský súd dohodnutý (určený)
zmluvnými stranami pristúpil povrchne a formalisticky, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým
a právnym záverom. Uviedol, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Banskej Bystrici je podľa údajov uvedených v rozhodcovskej zmluve Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO:
44 826 460. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline je podľa údajov

v zozname stálych rozhodcovských súdov Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460. Zo zápisu v
zozname rozhodcovských súdov vyplýva, že rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom Victoria
legal, arbiter, s.r.o., bolo pridelené číslo 64. Ku dňu podania odvolania je pod týmto číslom evidovaný
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ide teda o totožný rozhodcovský súd s rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Z čiastky Obchodného vestníka číslo 122C/2011 vydanej dňa
24.06.2011, oznámenie číslo H. vyplýva, oznámenie zmeny názvu rozhodcovského súdu z pôvodného
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici na Victoria rozhodcovský súd v Žiline a oznámenie o zmene
sídla (ktoré sa neskôr tiež menilo, číslo Obchodného vestníka OV77/2012 zo dňa 20.04.2012, oznámenie
číslo XXXXXXX).

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, Victoria
rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, rozhodcom Mgr.
Luciou Pohančeníkovou, pod sp.zn. RK-PC-313/14-LP dňa 27.02.2014, právoplatným dňa 25.03.2014 a
vykonateľným dňa 29.03.2014, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 3.126,25 EUR
istiny s príslušenstvom tvoriacim zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške
1,9% ročne zo sumy zo sumy 80,37 € od 20.6.2013 do 18.7.2013, zo sumy 79,35 € od 20.7.2013 do
22.10.2013, zo sumy 72,19 € od 23.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 20.8.2013 do zaplatenia,
zo sumy 80,37 € od 20.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 20.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
2.812,95 € od 28.10. 2013 do zaplatenia tak, že ak zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 1.500,- EUR, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je
povinný povinný platiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 3.126,25 EUR
do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 496,11 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Keďže povinný časť mu uloženej povinnosti splnil, predmetom exekúcie bola oprávneným
moderovaná zostávajúca časť jeho pohľadávky.

Predmetom preskúmania napadnutého uznesenia bola správnosť záveru exekučného súdu
odôvodňujúceho zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nulitnosti
rozhodcovského rozsudku pre nedostatok legitimácie rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom
konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, § 8 OSP), ktorým sa má
zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť
i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov,
ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a
zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých
relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:

- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a
nesporové,

- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana
hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené
subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom
rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného

výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou
stranou splnené dobrovoľne).

Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom,
tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na
úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne
odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný
a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už
judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod
fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu
a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať
náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie.
Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do
tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný
súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a
ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti
robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným
a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,
napriek tomu nesprávne vedená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods.
1 písm. a/ EP).

Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako
exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP,
teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu
vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Keďže v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť,
„aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel
právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti
rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať (nie len
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v jej priebehu, samozrejme v intenciách ustanovenia
§ 45 ZoRK), či po formálnej stránke (§ 4 ZoRK) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci
svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy
medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42
ods. 2 EP /pozri Zborník NS ČSSR IV. strana 776/). Exekučné konanie nie je prieskumnou inštitúciou
základného konania, resp. náhrada jeho absencie (posudzovaním toho, čo je predmetom žaloby podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK by exekučný súd prekročil rámec ustanovenia § 45 ZoRK, keďže takýto
záver by nutne predbiehal výsledok úvah patriacich výlučne všeobecnému súdu riešiacemu žalobu podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK a v podstate by /neprípustne/ nahrádzal pozíciu tohto súdu); ak je
exekučný súd povolaný k posúdeniu, či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje len
vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou.

Teda exekučný súd, v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú
predpokladá § 45 ZoRK, (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý
je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK, či
žaloby ako takej viď § 106 ods. 1 OSP). Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR
SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (R 68/2013), nemohol mať na mysli iné ako to, že
rozsah skúmania je daný exekučného súdu len v intenciách formálneho zisťovania a to v rozsahu, či
rozhodcovská zmluva, ako taká existuje v akejkoľvek jej forme, resp., či existuje rozsudok, ktorý vydal
príslušný všeobecný súd v základnom konaní (nie exekučnom), podľa § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý sa týkal
sporu zo spotrebiteľskej zmluvy (spotrebiteľ nie je kategóriou exekučného práva), ktorým bolo vyslovené,
že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom (v tomto prípade PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.)
použitá v spotrebiteľskej zmluve (v tomto prípade zmluve o úvere) je neprijateľná (ustanovenie § 153
ods. 3, 4, OSP kladie presné materiálne požiadavky na výrok takéhoto rozsudku).

Je nutné si uvedomiť, že v tomto štádiu vymáhania dlhu veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov
(predstavujúcich materiálnu stránku titulu) vyplývajúcich zo striktného znenia ustanovenia § 45 ods. 2
ZoRK, exekučnému súdu nie sú zverené.

Stav ktorý realizuje exekučný súd je v rozpore s tou procesnou situáciou, ktorú navodzuje ustanovenie
§ 35 vo vzťahu k § 40 ZoRK. Dôvodom žalôb podaných podľa ustanovenia § 40 ZoRK je zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý je spôsobilý vystupovať ako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP)
a je teda spôsobilý zaväzovať účastníkov konania a zaujať pozíciu rozhodnutej veci. Aby bolo možné
tento procesný stav zmeniť, teda aby nebolo možné považovať vec za právoplatne rozhodnutú je
nevyhnutné docieliť to, že všeobecný súd v sporovom konaní takýto rozhodcovský rozsudok zruší svojim
právoplatným rozsudkom zo striktne vypočítaných dôvodov. Ak sa tak nestane rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok, teda má charakter veci rozsúdenej so
všetkými procesnými dôsledkami a to i pre súd. Ak by súd nebol viazaný rozhodcovským rozsudkom,

celá konštrukcia ustanovenia § 40 ZoRK, teda domáhanie sa žalobou na všeobecnom súde podľa
tretej časti OSP zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, by bola nadbytočná. Zrušením
rozhodcovského rozsudku sa samozrejme sleduje následná možnosť zaoberať sa vecou, ktorá bola
predmetom rozhodcovského konania. Ostatne je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovské konanie má
osobitnú pozíciu aj v tom, že dokáže byť prekážkou súdneho prejednania veci, i keď na určitý čas, čoho
príkladom je to, že i v sporovom, základnom konaní, kde súd konajúci podľa tretej časti OSP (s výnimkou
žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou
zmluvou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem
prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP.

Treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou
samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu aj
všeobecným súdom.

Podľa bodu 5. Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej s povinným dňa 27.02.2013
„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniam Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.“

Pri skúmaní legitimity rozhodcovského súdu je potrebné uviesť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici je podľa údajov uvedených v rozhodcovskej zmluve Victoria
legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, a zriaďovateľom rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský
súd v Žiline je podľa údajov v zozname stálych rozhodcovských súdov rovnako Victoria legal arbiter,
s.r.o., IČO: 44 826 460, teda totožný subjekt. Zo zápisu v zozname rozhodcovských súdov vyplýva,
že rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom Victoria legal, arbiter, s.r.o., bolo pridelené číslo
64 pod ktorým číslom je evidovaný Victoria rozhodcovský súd v Žiline čo značí, že ide o totožný
rozhodcovský súd s rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Uvedené
navyše podporuje i to, že z čiastky Obchodného vestníka číslo 122C/2011 vydanej dňa 24.06.2011,
oznámenie číslo H. vyplýva, oznámenie zmeny názvu rozhodcovského súdu z pôvodného Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici na Victoria rozhodcovský súd v Žiline a následné oznámenie o
zmene sídla v Obchodnom vestníku č. OV77/2012 zo dňa 20.04.2012, oznámenie číslo H.. Teda záver
exekučného súdu, že rozhodoval nedojednaný rozhodcovský súd je nesprávny.

Rozhodcovskú zmluvu nemôže exekučný súd interpretovať ako neplatnú bez toho, že by za takúto
označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd, ako výsledok sporu i iného účastníka v pozícii
spotrebiteľa s veriteľom - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmý
tento obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozhodnutia, exekučným súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať
existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu,
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí
činí svojvoľne, navyše bez toho aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek dokazovanie, čo treba odmietnuť
ako neprípustné.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím
dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným
súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil
a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného
rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou
pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané
nekompetentným, neprávomocným orgánom.

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 1. 2016. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.