Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/337/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236454
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113236454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: Y. X., nar.
X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XXB, N., o zaplatenie 549,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 36,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v znení:
„Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto
zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.09.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia 549,79 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.2.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 85,80
eur a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, dňa 19.5.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom zmluvu o úvere č.
320111162 na čiastku 650,- eur za odplatu 247,- eur. Dlžník sa zaviazal celkovú čiastku 897,- eur
uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri vo výške 3,25 eur a pravidelných 10 splátok vo výške
88,73 eur splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do
30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so

zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania.
Prevzatie sumy potvrdili odporcovia podpisom na zmluve. Odporca celkovo uhradil 347,21 eur,
pričom posledná suma 160,- eur bola uhradená 23.12.2011. Nakoľko odporca neplnil riadne a včas,
navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V
predžalobnej upomienke zo dňa 22.2.2012 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 18.4.2012 navrhovateľ
oznámil odporcovi, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu

27.2.2012. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku
dňuvypracovanianávrhunavydanieplatobnéhorozkazučinídlžnáčiastka549,79eur,ktorápredstavuje
rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 897,00 eur a čiastkou vo výške
347,21 eur, ktorá bola uhradená odporcom (897,00 eur - 347,21 eur = 549,79 eur).V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa odporca zaviazal
uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30% z istiny úveru, a to za
každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná

pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže
istina úveru je vo výške 650,00 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 21,45 eur (t.
j. 3,30% z 650,00 eur = 21,45 eur). Vzhľadom na uvedené je odporca podľa zmluvy povinný uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 21,45 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej
čiastky. V zmysle § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. si navrhovateľ uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty

až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom Nariadení vlády, t.j. do dosiahnutia
výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť
maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 1 tohto Nariadenia. Po dosiahnutí tejto výšky si navrhovateľ
uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Vo vyjadrení zo dňa 20.5.2014 uviedol, že potvrdenie prevzatia prostriedkov podpisom na zmluve
považuje navrhovateľ za transparentný postup, pretože poskytuje hotovostný úver a teda samotná

zmluva o spotrebiteľskom úvere je dokladom o poskytnutí úveru. Výpisom z účtu nedisponuje, pretože
prostriedky prerozdeľuje obchodný zástupca, ktorý ich získava naraz pre viac klientov. Aj samotný
doklad by predstavoval predtlačené tlačivo, pričom podpísanie prevzatia prostriedkov je štandardným
spôsobom právnych vzťahov. K úhradám prichádzalo výlučne pri osobnom stretnutí medzi obchodným
zástupcom a klientmi, kedy obchodný zástupca pri osobnej návšteve potvrdil prevzatie čiastky podpisom

s uvedením sumy a dátumu v splátkovom kalendári, ktorý sa dlžník podľa dohody zaviazal uschovávať
počas celej doby platnosti záväzku. Po vykonaní dohody zaznamenáva obchodný zástupca úhradu
do informačného systému. Takýto systém je výhodnejší pre klienta, pretože klient disponuje všetkými
potvrdeniami, vie koľko uhradil a koľko má uhradiť.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavili navrhovateľ ani odporca, navrhovateľ
neúčasť ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania z „dôvodu hospodárnosti“. Odporca svoju
neúčasť neospravedlnil. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcom ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111162 zo dňa 19.5.2011 navrhovateľ Telervis plus
a.s. sa zaviazal požičať odporcovi úver vo výške 650 eur pri celkovom úroku 20 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov s odmenou za použitie úveru vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov spolu s celkovou dlžnou čiastkou na úhradu 897 eur, ktorý sa zaviazal dlžník splácať v
13 splátkach a to prvých troch po 3,25 eur a ďalej 10 splátkach po 88,73 eur so splatnosťou prvej splátky

10 deň po uzatvorení zmluvy a následne 30 deň po splatnosti ostatnej splátky.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 22.2.2012 na úhradu omeškaných splátok vo výške 194,92
eursupozornením,ževprípadeneuhradeniasplátkyv15dňovejlehotebudeuplatnenéprávonaúhradu
celého úveru a sankcii. Podľa poštového podacieho hárku, bola zásielka odoslaná na adresu odporcu
pod č. 49458818 dňa 23.2.2012.

Navrhovateľ ďalej listom zo dňa 18.4.2012označeným ako oznámenie o zosplatnení záväzkov oznámil
odporcovi, že následkom omeškania sa stáva celý dlh splatný a bol vyzvaný na úhradu 549,79 eur spolu
so zmluvnou pokutou a náhradu úkonov spolu s vymáhaním úveru vo výške 130 eur, spolu 722,69
eur. Podľa poštového podacieho hárku bola zásielka odovzdaná na prepravu dňa 19.4.2012 pod p.č.
49466186.

Súd z listiny označenej ako týždenná správa VFA H. P. zistil, že príjmy k 24.5.2011 boli vo výške 410 eur,
dotácia, 3014,58 a 80,50, vyplatené úvery vo výške 2250 pri provízii 180,87 eur, mimoriadnej provízii 10
eur a 10,50 za referovanie zmluvy s tým, že k vyplatenej pôžičke pre odporcu bola uvedená vyplatenáhotovosť 650 eur s evidenciou odplaty 247 eur a domáci servis 266,18 eur spolu 1163,18 eur pri spôsobe
vyplatenia úveru refinancovanie.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluva o úvere a to aj zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje na rozdiel od zmluvy o
pôžičke konsenzuálny kontrakt. To znamená, že zmluva umožňuje požiadať o poskytnutie peňažných
prostriedkov. Na rozdiel od zmluvy o úvere, predstavuje pôžička reálny kontrakt, ktorý sa prejavuje
vznikol zmluvy až reálnym odovzdaním peňazí, avšak pri pôžičke nie je predpokladané dohodnutie

odplaty za jej poskytnutie.

Podľa obsahu zmluvy a najmä znakov jej odplatnosti, medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere,
pretože navrhovateľ sa domáhal popri dohodnutých úrokoch aj úhrady odplaty, ktorá presahuje sumu
úrokov (podľa výpočtov súdu celková suma odplaty 18% z istiny prevyšuje sumu úrokov 20% ročne
počítanej z úhrad amortizovanej istiny). Na charakter zmluvy o úvere podľa názoru súdu poukazuje aj

fakt, že boli aspoň z časti aplikované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a snaha veriteľa, aby sa zmluvný vzťah spravoval aj týmto zákonom. Pokiaľ by mal súd pripustiť
skutočnosť,abysaprávnyvzťahposudzovalakozmluvuopôžičke,užodpočiatkubymuselprihliadaťna
snahu veriteľa obchádzať zákon a dojednávať zmluvné ustanovenia v rozpore so záujmami spotrebiteľa
- dlžníka, ktoré sú príznačné pre iný typ právneho úkonu - odplata za poskytnutie úveru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj zistenia súdu, že navrhovateľ ako veriteľ vôbec
nepostupuje bežným a transparentným spôsobom ako iné banky a nebankové spoločnosti, ignoruje aobchádza ust. §10 zák. č. 431/2002 Z.z. a nevyhotovuje účtovné doklady, takéto doklady neodovzdáva
tretej osobe, dokonca súdu nepreukázal ani základné účtovanie splátok v zmysle § 11 zák. č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve, čím môže veľmi vážne poškodiť záujmy dlžníka - spotrebiteľa, najmä ak dôjde

k strate „kartičky - splátkový kalendár“, ktorej kópiu, príp. rovnopis súdu nepredložil, súd sa musel
zaoberať prijateľnosťou zmluvnej podmienky v zmluve o úvere, ktorou spotrebiteľ pri podpísaní úveru
prehlasuje, že „prevzal istinu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo potvrdzuje svojim podpisom na
zmluve“. Ako súd zdôraznil, takéto prehlásenie pri konsenzuálnom charaktere zmluvy o úvere je v
neprospech spotrebiteľa, pretože prenáša dôkazné bremeno o tom, že mu neboli vyplatené peňažné

prostriedky v plnej výške na spotrebiteľa (pri úplnej absencii účtovných záznamov na strane veriteľa) a
umožňuje mu následne pri vyplatení peňažných prostriedkov si započítať akékoľvek iné nároky, napr.
nezmyselné poplatky za zmluvu o domácom servise, iné poplatky, zálohy, zádržné práva, započítania
a pod.. Podľa názoru súdu ak veriteľ vystaví v zmysle zákona č. §10 zák. č. 431/2002 Z.z., čo je
nepochybne povinnosťou podnikateľa, musí takúto sumu dať do rúk dlžníka (v súčasnej dobe je možné
už len poskytnutie prostriedkov na účet) a prípade iných nárokov, ktorých úhrada je na vôli dlžníka,

musí opätovne vydať doklad o účtovnej transakcii, teda prijatí a odovzdaní peňazí. Naproti tomu, ak
dlžník už pri podpise zmluvy prehlási, že prijal prostriedky v plnej výške, v prípade odovzdania nižšej
sumy po započítaní rôznych „nárokov“, vzhľadom na prípadnú dôkaznú núdzu a poukaz na rôzne
ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, je skôr nútený prijať takéto riešenie. Podľa názoru súdu
pritom nemožno opomenúť ani prípadné prevenciu pred daňovými únikmi.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Nakoľko súd nezistil ani jeden racionálny dôvod, pre ktorý by bolo v prospech spotrebiteľa prehlásenie,

že pred podpisom zmluvy o úvere a faktickým prevzatím požičanej sumu peňazí, táto skutočnosť
má vplyv na dôkaznú núdzu spotrebiteľa, ktorý vystupuje v pozícii spotrebiteľa a veriteľa zbavuje
povinnosti preukazovať skutočné poskytnutie úveru, navrhovateľ ako veriteľ pred súdom existenciu
takejto podmienky ani po výzve neobhájil, súd podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. vyhlásil zmluvnú podmienku
uvedenú v čl. I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, štvrtá veta v znení: „Dlžník/spoludlžník prevzatie istiny

v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Súd sa ďalej prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva
podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou o
úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Súd musel takúto zmluvu ako právny úkon hodnotiť, hoci jej znenie navrhovateľ
napriek výzve súdu nepredložil. Súdu je však známe, že takáto zmluva je ponúkaná súbežne so
zmluvou o úvere o čom svedčí aj uvedenie poplatkov za „domáci servis“ v samotnom tlačive „Týždenná
správa VFA S.“, H. P. ako aj internej evidencii navrhovateľa, kde na tento poplatok odporca uhradil
266,18 eur. Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči odporkyni vo forme

poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri
poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní
a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového
kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu
sa podľa zmluvy sa odporkyňa v 1/ rade zaviazala zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS

225,23 eur, čo prevyšuje odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku.
Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach v prepočte po 88,73 eur, pričom práve v takejto výška
mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy
o domácom servise bol navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo
výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek

splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou
zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je
predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola
uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bolviazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislé zmluvy na príslušnú úverovú zmluvu.
Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky troch mesačných
splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len

v sume 3,25 eur, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok
zmluvy o úvere.

Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom
na potvrdenia prevzatia splátky v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel

realizovať „obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu
používal na úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie
služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod.. Hoci súd vyzval navrhovateľa na označenie
jeho obchodných zástupcov stretávajúcich sa s odporcami a preukázanie splnenia podmienok zápisu do
evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009 Z.z. alebo splnenie podmienky výkonu pracovného pomeru,
navrhovateľ tak v údom určenej lehote ani do konca pojednávania neurobil, súd odkázal na evidenciu

NBS. Súd zápis osoby s označením H. P. v registri vedenom NBS nezistil. Ak osoby konajúce v mene
navrhovateľa neboli zapísané v príslušnom registri finančných agentov a finančných poradcov, nemohli
poskytovať žiadne poradenstvo a nadštandardné služby okrem fyzického vymáhania peňazí. Navyše
všetky takéto služby poradenstva považoval aj vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu dlžníkov
(refinancovanie úveru iným nákladným úverom) za nereálne. Súd ani v iných konaniach totiž nedokázal

zistil skutočný rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto
domáci servis poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3
úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto

konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu
úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani
skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne
ako aj prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise za
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí spĺňať široký rozsah štandardov pre spotrebiteľské zmluvy, naviac za

zmluvu viazanú na poskytnutie spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne neplatný
právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd sa napokon zaoberal aj splnením podmienok v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch zák. č.
129/2010 Z.z..

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Súd právoplatným rozsudkom 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa
ktorej v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby

poskytnutia úveru za neprijateľnú, a vzťahu k uplatneným nárokom uviedol, že podľa § 53 OZ nesmú
obsahovať zmluvy ust. spôsobujúce nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a to neplatní, ak sa týkajú
hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny a tieto sú vyjadrené určito, zrozumiteľne a jasne.

Z uvedeného dôvodu nemohlo nastať ani také kvalifikované omeškanie, ktoré by spôsobilo vznik názoru
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navyše súd pri posudzovaní nároku na zaplatene nároku zo zmluvnej

pokuty musel prihliadať aj na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa a jeho výklad v zmysle transpozície smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom

zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Súd rozsudkom č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej v sume
poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia

úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože navrhovateľom použitá
formulácia evokuje dojem, že poplatky sú nižšie oproti úroku, poplatky obsahujú v sebe aj úrok,
znemožňujú predstavu o sume celkového úroku, poplatku a podielu v splátke. Pritom veriteľ vždy
musí spotrebiteľa poučiť o práve predčasného splatenia s tým, že úroky je možné účtovať len z
požičanej sumy za obdobie úveru, takáto formulácia predčasné splatenie neumožňuje (§ 9 ods. 2 písm.

k/ zák. č. 129/2010 Z.z.). Takéto vyčíslovanie zložiek podľa názoru súdu nemá reálny základ a je v
rozpore s ust. Obchodného zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu však odporca
svojvoľne uplatňuje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto
konanie zakazuje. Takáto formulácia znemožňuje určenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Súd skúmaním obsahu zmluvy ďalej zistil, že okrem absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z.z., ďalej v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola uvedená
len priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).
Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru

pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. doobchodných podmienok. Takéto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy do všeobecných zmluvných
podmienok súd považuje za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky
slúžia pre spresnenie a identifikáciu zmluvných dojednaní. Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná

RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj skutočná RPMN z úverového vzťahu, ináč sa obchádza účel
zákona v informovaní spotrebiteľa a spotrebiteľ stráca možnosť porovnať výhodnosť, resp. nákladnosť
úveru.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Nakoľko s poukazom na uvedené zistenia súd preto podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 650,- eur, odporca uhradil 347,21 eur na splátky úveru a
266,18 eur na odplatu za „zmluvu o domácom servise“, zaviazal odporcu na úhradu zostatku vo výške
36,61 eur a návrh vo zvyšku zamietol.

Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojení so zmluvou o obchodnom zastúpení bola tak účelová
a obchádzala zákon v neprospech spotrebiteľa, že neumožňovala zistiť dlžníkovi jeho reálne povinnosti,

teda koľko má skutočne plniť, súd zamietol aj návrh na zaplatenie úrokov z omeškania. Podľa zmluvy
mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno požadovať
po dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach sa okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, teda
dlžník by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Súd je preto názoru, že ak sa považuje úver
za bezodplatný (bez úroku a poplatkov) do kvalifikovaného omeškania sa môže dostať dlžník obdobne

ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť.
Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“,
pretože dlžník sa nemohol dosť do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške
nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi aby pristupoval zodpovedne s plneniu svojich úloh a právam
spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči

dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho na takéto plnenie. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane do omeškania
až po tom, čo nesplní prípadné rozhodnutie súdu, kde súd takéto nároky ustáli.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, nakoľko však súd v prevažnom rozsahu u
úspešného odporcu nezistil trovy konania, takýto nárok mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).