Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204467
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204467.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľky: Mgr. B. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. XXX, XXX XX A. C. D., zastúpená JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, 080 01 Prešov,
proti odporcovi: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice,
IČO: 36 570 460, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením
obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, o obnovu konania vo veci vedenej na

Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovou značkou 3C/136/2010, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod spisovou značkou 3C/136/2010 z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e navrhovateľku uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 350,22 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľkasapodanýmnávrhomdomáhalapovoleniaobnovykonaniavovecivedenejnaOkresnom
súde Vranov nad Topľou pod spisovou značkou 3C/136/2010 z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm.
e)OSPpotom,čorozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľouzodňa02.07.2012rozhodol,žeteraz
navrhovateľka - vtedy odporkyňa je povinná zaplatiť teraz odporcovi - vtedy navrhovateľovi sumu 718,18
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročnezdlžnejsumyod01.03.2008dozaplatenia,akoaj

trovy konania v sume 121,31 eur. Po podaní odvolania teraz navrhovateľkou - vtedy odporkyňou Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 04. 04. 2013 spisovej značky 17Co/148/2012 potvrdil vyššie uvedený
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou okrem výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku, keďže
malzato,žebolnáležitýmspôsobomzistenýskutkovýstav,dôkazyboliriadnymspôsobomvyhodnotené
a Okresný súd Vranov nad Topľou správne vec posúdil aj po právnej stránke a správne vo veci rozhodol
s tým, že odporkyňa - teraz navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala žiadnym

spôsobom svoje tvrdenia o nesprávnom odpočte odobratej pitnej vody, a preto sa dostala do dôkaznej
núdze. Dôvod obnovy konania uvedený v ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) OSP podľa navrhovateľky bol
v tom, že súd sa nevysporiadal so skutkovou otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej starostlivosti
teraz odporcu - vtedy navrhovateľa ako dodávateľa voči odporkyni ako spotrebiteľky podľa smernice
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a
ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,

98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 2006/2004, kde ďalej v
návrhu odcitovala články 3 ods. 1, článok 2 písm. h), článok 2 písm. d) cit. smernice, ako aj poukázala na
článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Okrem toho poukázala na ďalšie podľa jej názoru nedostatočné skutkové zistenia týkajúce
sa výmeny vodomeru, ako aj na tú skutočnosť, že nebolo zistené, prečo vtedy navrhovateľ - teraz
odporcamenilmeračvodomeruzaneprítomnostispotrebiteľa,pričomtaktiežvôbecnebolouloženéteraz

odporcovi - vtedy navrhovateľovi preukázať zvýšenú spotrebu vody a podľa jej názoru prístup súdu sa
zdal byť poškodzujúci spotrebiteľa. Okrem toho poukázala na reklamáciu zo strany teraz navrhovateľky,faktúry, ako aj na rozpor rozhodnutí, ktoré sú napádané obnovou konania s rozhodnutiami Súdneho
dvora Európskej únie tak, ako ich uviedla vo svojom návrhu. Taktiež poukázala na neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmluve číslo XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní

odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou ako aj na tú skutočnosť,
že návrh bol podaný včas a to od času, kedy sa teraz navrhovateľka - vtedy odporkyňa informovala
dopytom na Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 25. 03. 2014, kde jej bolo oznámené, že v predmetnej
veci je v postavení navrhovateľky a následne informovaním sa v advokátskej kancelárii zistila, že došlo
k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky.

Vo svojej výpovedi pred tunajším súdom v konaní o obnovu konania navrhovateľka uviedla, že sa o
tom, že môže podať návrh na obnovu konania, dozvedela až potom, čo sa obrátila s touto vecou na
Ministerstvo spravodlivosti a až potom sa ona v trojmesačnej lehote obrátila na právnika, ktorý jej spísal
návrh na obnovu konania, a keďže vtedy zistila, že došlo k porušeniu jej práv a právom chránených
záujmov ako spotrebiteľky, nepoprela, že si odôvodnenia súdu prvého ako aj druhého stupňa prečítala,

avšak ako priemerná spotrebiteľka nemajúca právnické vzdelanie nevedela, ako sa má pohybovať v
takýchto prípadoch.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že návrh táto podala po uplynutí
subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení rozsudkov Súdneho dvora vo veciach

spisových značiek C-618/10, C-397/11, C-429/05, C-472/11, C-453/10, C-435/11 v úradnom vestníku
Európskej únie. V návrhu uviedla, že sudca v pôvodnom konaní sa nevysporiadal so skutkovou
otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej starostlivosti vtedy navrhovateľa ako dodávateľa voči
vtedy odporkyni ako spotrebiteľke podľa smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení smernica Rady číslo 84/450/EHS

smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady číslo 2006/2004 (ďalej len smernice) a poukázala aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie tak, ako to uviedla vo svojom návrhu. Pokiaľ navrhovateľka na obnovu konania
uvádza ako dôvod obnovy ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e) OSP, tento návrh musí spĺňať náležitosti
uvedené v ustanovení § 228 ods. 3 OSP a podľa § 230 ods. 1 OSP má byť podaný v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času,
keď ho mohol uplatniť. Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Okrem toho poukázali na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona číslo 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku
Európskej únie v platnom znení, o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne

záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Poukázali ďalej, že
obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia
obnovy je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje OSP. Z návrhu navrhovateľky
je zrejmé, že táto podala návrh dňa 23. 05. 2014, t. j. v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok
je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (05. 06. 2013). Pokiaľ navrhovateľka

v návrhu doručenom súdu dňa 23. 05. 2014 tvrdí, že návrh na obnovu podala včas, keďže na základe
svojho dopytu na MS SR z 25. 03. 2014 jej bolo oznámené, že je spotrebiteľka a následne zistila,
že došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky, odporca uviedol, že uvedené tvrdenie neobstojí z
dôvodu, že už Okresný súd Vranov nad Topľou v odôvodnení rozsudku zo dňa 02. 07. 2012 č. k.
3C/136/2010-159uviedol,žesúdvyhodnotilzmluvnývzťahmedziúčastníkmikonaniaakospotrebiteľskú

zmluvu a na to poukázal aj Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 04. 04. 2013
č. k. 17Co/148/2012-187, keď uviedol, že prvostupňový súd vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval
ustanovenie § 52 ods. 1 OZ s poukazom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí byť v súlade so
smernicou Rady 93/13/EH a dojednaním článku III. bod 3.6 o práve vtedy navrhovateľa požadovať v
prípadenezaplateniafaktúryvsplatnostiodkupujúcehoúrokzomeškaniavovýške0,04%zdlžnejsumy

za každý deň omeškania došlo k zvýhodneniu vtedy navrhovateľa ako dodávateľa voči vtedy odporkyni
ako odberateľovi, preto priznal vtedy navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s nariadením vlády číslo
87/1995 Z. z. (strana 3 rozsudku). Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľka musela mať
vedomosť minimálne od doručenia rozhodnutia prvostupňového súdu, že je spotrebiteľka a začala jej
plynúť subjektívna lehota najneskôr od doručenia rozsudku odvolacieho súdu, čo vzhľadom k tomu,

že tento nadobudol právoplatnosť 05. 06. 2013 znamená, že subjektívna lehota teraz navrhovateľke
uplynula najneskôr 06. 09. 2013. Teda navrhovateľka podala návrh na povolenie obnovy konania po
uplynutí subjektívnej lehoty. Okrem toho poukázali, že rozhodnutia, ktoré uviedla navrhovateľka, neriešiaotázky, na ktorých riešenie poukázala táto a podľa ich názoru neosvedčila ani jednu zo skutočností a
podmienok, ktoré by svedčili tomu, že vo veci je dôvodné povolenie obnovy konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 3C/136/2010 vyplýva, že
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02. 07. 2012 č. k. 3C/136/2010-159 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 04. 04. 2013 č. k. 17Co/148/2012-187, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 05. 06. 2013, bola teraz navrhovateľka ako odporkyňa zaviazaná uhradiť teraz
odporcovi ako navrhovateľovi sumu 718,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej

sumy od 01. 03. 2008 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 121,31 eur a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že čo do zvyšku bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Prešove
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa na čísle listu 10, 11 v spise jednoznačne vyplýva, že súd posúdil vzťah
medzi účastníkmi ako spotrebiteľský, tak to urobil v odôvodnení svojho rozhodnutia aj Krajský súd v
Prešove, ako je to zrejmé z druhého odseku na strane 3 tohto rozsudku.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu, ak
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

V ustanovení § 230 ods. 1 OSP sa uvádza, že návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.

V zmysle § 232 OSP návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Pre konanie o obnove platia primerané ustanovenia o konaní v prvom stupni.

V ustanovení § 234 ods. 1 OSP sa uvádza, že návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne
alebo obnovu povolí.

Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli
preskúmané a eventuálne i zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je tradičným
druhom mimoriadneho opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov.
Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje i taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je
možné napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná. Aktuálna

právna úprava definuje päť dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania - §§ 228 ods. 1 písm. a) až
e), kde z ustanovenia §-u 228 ods. 1 písm. e) OSP je nepochybné, že ide o vyjadrenie nadriadenosti
komunitárneho práva právu vnútroštátnemu (článok 7 ods. 2 Ústavy SR) a rovnako je zrejmé, že
rozhodnutie Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev (na rozdiel od dôvodu pod
písmenom d) nemusí byť vydané bezprostredne v súvislosti s pôvodným konaním. Nadväzne je teda

možné vyvodiť záver, že súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania prejudiciálne posúdi súlad
pôvodného meritórneho rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev. Z hľadiska posúdenia prípustnosti návrhu na obnovu konania je dôležité, aby navrhovateľ
dostatočne presne vymedzil dôvod obnovy. To neznamená, že musí nutne vykonať právne posúdenie
(uvedenie, o ktorý právny dôvod obnovy ide), ale je potrebné, aby konkrétne označil skutočnosti, ktoré,

podľa jeho názoru, odôvodňujú povolenie obnovy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd v danom prípade za preukázané, že navrhovateľka podala
návrh na obnovu konania po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty uvedenej vo vyššie citovanom
ustanovení §-u 230 ods. 1 OSP. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že o tom,

že ide o spotrebiteľskú vec, mala vedomosť už v čase písomného doručenia rozsudku súdu prvého
stupňa a následne aj rozsudku súdu druhého stupňa, kde z odôvodnenia táto skutočnosť je jednoznačne
zrejmá. Vzhľadom k tomu, že po doručení rozsudkov prvostupňového ako aj druhostupňového súdu vec
bola právoplatne skončená dňa 05. 06. 2013, subjektívna trojmesačná lehota navrhovateľke uplynula
najneskôr dňa 06. 09. 2013. Tvrdenie navrhovateľky, že o tom, že je v postavení spotrebiteľky sa

dozvedela až z oznámenia Ministerstva spravodlivosti a že napriek prečítaniu odôvodnení rozhodnutí
súdov prvého a druhého stupňa ich obsahu neporozumela, je právne irelevantné a podľa názoru súdu
aj účelové, keďže z odôvodnení vyššie uvedených rozsudkov jednoznačne vyplýva, že jej bolo známe,
že ide o spotrebiteľskú vec. Pokiaľ sa týka vedomosti o rozhodnutiach Súdneho dvora, považuje súdza potrebné poukázať (tak ako to koniec koncov uviedol aj odporca vo svojom písomnom vyjadrení),
že v § 2 ods. 1 zákona číslo 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie v platnom znení a o
všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,

koho sa týka. Domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva
a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľke nič nebránilo
uplatniť dôvod obnovy v zákonom stanovenej lehote, a keďže v ustanovení § 230 ods. 3 OSP sa uvádza,
že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné, súdu preto nezostávalo nič iné, iba návrh
navrhovateľky na pripustenie obnovy konania zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11
ods. 1 v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátskej tarify) účinnej od 01. 07. 2013, kde za jeden
úkon je odmena 61,87 eur a súd priznal zástupcovi odporcu odmenu za tri úkony (prevzatie a príprava
zastupovania 17. 09. 2014, vyjadrenie k návrhu dňa 17. 09. 2014, za účasť na pojednávaní dňa 30.
09. 2014), ako aj trikrát režijný paušál po 8,04 eur za jeden úkon a po pripočítaní sumy 41,95 eur ako
20 % DPH činila odmena advokáta spolu sumu 251,68 eur. Okrem toho priznal náhradu cestovných

výdavkov a náhradu za stratu času a to za cestu na pojednávanie Košice - Vranov a späť dňa 30. 09.
2014 t. j. 100 km, pri cene benzínu Natural 1,46 eur, spotrebe benzínu 7 litrov na 100 km a pri náhrade
za spotrebované pohonné hmoty 10,22 eur a po pripočítaní amortizácie (0,183 eur x 100) 18,30 eur
a po pripočítaní 20 % DPH činili náhrady cestovného spolu sumu 34,22 eur. Okrem toho súd priznal
aj náhradu za stratu času (4 polhodiny á 13,40 eur) 53,60 eur a po pripočítaní 20 % DPH 10,72 eur

teda náhrada za stratu času činila spolu 64,32 eur. Cestovné spolu s náhradou za stratu času celkove
činilo sumu 98,54 eur a po pripočítaní odmeny vo výške 251,68 eur trovy právneho zastupovania činili
celkove sumu 350,22 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.