Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ľuboš Kunay
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/384/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232300
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111232300.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným X. Z. B., O.. XX.X.XXXX R. X. Y. B., E.. N., O.. XX.X.XXXX, D.
V. X. V. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom
so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 1.795,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 31.3.2014 č. k. 24C/326/2011 - 169 takto
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka tak, že zaväzuje žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
1.591,79 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza
Motyku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
52,46 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza
Motyku.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania - právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške
1.623,01 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným v l. a 2. rade náhradu trov konania proti
žalobcovi nepriznal.
Napadnuté uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v konaní sa žalobca od žalovaných domáhal
zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.795,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75%
ročne zo sumy 1.359,26 eura od 13.4.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného
úveru s úrokmi a poplatkami. Vedľajší účastník na strane žalovaných a aj žalovaní vzniesli námietku
premlčania uplatneného nároku žalobcu a žalobca v 1. rade zároveň namietal svoj podpis na dohode
o uznaní záväzku, ktorou operoval žalobca. V odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu sa ďalej
uvádza, že vedľajší účastník, poukazoval na predformulovaný obsah dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach a preto sú vážne pochybnosti o tom, či skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá
jeho obsahu. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť a rozpor s dobrými
mravmi (prehlásenie dlžníka je sofistikovane skryté v bode 3., pričom malo byť súčasťou uznania
záväzku v bode 2).
V priebehu konania vzal žalobca svoju žalobu celkom späť a preto v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1
O.s.p. súd konanie zastavil. Žalovaným trovy náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože
si ju neuplatnili.O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na
strane žalovaných, trovy právneho zastúpenia advokátom vo výške 1.623,01 eura. V súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z. z. priznal základnú tarifnú odmenu vo výške 81,33 eura za jeden úkon právnej služby,
celkom odmenu za sedem úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k návrhu,
stanovisko podané na výzvu súdu k podaniu žalobcu, štyrikrát účasť na meritórnych pojednávaniach),
a odmena vo výške 1/4 podľa § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky, t. j. 20,33 eura za účasť na jednom
nemeritórnom pojednávaní, spolu odmenu 589,64 eura. Súd priznal aj režijný paušál za tri úkony v roku
2012 po 7,63 eura, za tri úkony v roku 2013 po 7,81 eura a jedenkrát 8,04 eura za rok 2014, spolu 62,40
eura. Podľa § 15 vyhlášky priznal súd aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§17) vo
výške 421 eur spolu s DPH. Podrobne zdôvodnil po aplikovaní právneho predpisu zákona č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách aj priznanú náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka za 5 ciest na pojednávania zo Stropkova do Košíc a späť.
Protiuzneseniuvčastivýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníkavzákonnejlehotepodalodvolanie
žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania vo výške 52,47 eura.
V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie veci, ak priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných napriek tomu, že ide o neúčelne
vynaložené trovy. Samotnou úlohou združenia na ochranu spotrebiteľa je práve ochrana spotrebiteľa
a výkonom tejto ochrany združenie napĺňa svoje poslanie, za účelom ktorého bolo založené a má vo
svojich radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Uviedol ďalej, že vedľajší účastník
vstupuje do množstva konaní automaticky a bez toho, aby vopred vedel o konkrétnych okolnostiach
sporu, bez vedomia účastníka, na strane ktorého vystupuje, nie je zástupcom tohto účastníka v
konaní, jeho vstup nie je prínosom a iba zbytočne navyšuje trovy konania. Poukázal na bohatú
judikatúrusúdovvSlovenskejrepublike,ktorénepriznávajúvobdobnýchsporochnáhradutrovprávneho
zastúpeniavedľajšiemuúčastníkovi.Namietalpriznanienáhradytrovzastratučasuajzačasstrávenýna
pojednávaní s tým, že neexistuje žiaden právny dôvod na priznanie takejto náhrady. Namietal zbytočnú
účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na poslednom pojednávaní, pretože ho včas e-mailom
informoval o späťvzatí žaloby.
Vedľajší účastník sa vyjadril k odvolaniu tak, že navrhol napadnutý výrok uznesenia potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,45 eur na účet svojho právneho zástupcu. Poukázal, že
trovy jeho právneho zastúpenia, ktoré mu súd priznal bezprostredne súviseli s týmto súdnym konaním,
pretože jeho právny zástupca kvalifikovane ubránil žalovaných pred premlčanou pohľadávkou, aj keď
sa v priebehu konania žalobca snažil preukázať platnosť formulárovej dohody o uznaní. Žalobca vzal
svoju žalobu späť až po piatich pojednávaniach a preto musí niesť následky za zavinenie, že konanie
sa zastavilo.
Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o
trováchkonaniaajskonaním,ktorémupredchádzalo(§212ods.1O.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu je dôvodné len čiastočne.
Žalobca podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci
je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorejpredmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).
Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpi do konania buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností prípadu.
V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo
zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že
rovnako ako „hlavný účastník“ má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo v rámci občianskeho súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a vzniká mu zároveň právo na náhradu trov konania, kde podľa § 137 ods.
1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo
na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupoval.
Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci podľa okolností, za
ktorých vedľajší účastník do konania vstúpil a či v konaní vykonal konkrétne úkony. Pritom vynaložené
trovy tak účastníka aj vedľajšieho účastníka konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo, ako v tomto prípade, procesná ochrana proti takémuto nároku.
Odvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby, predstavujúce trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaných k
predmetu konania a prispeli k procesnému úspechu žalovaných v konaní. Vedľajší účastník vo svojom
písomnom vyjadrení k žalobe, ale aj v prednesoch na pojednávaní poukazoval na skutočnosti, o ktoré sa
opieral súd prvého stupňa pri odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej. Úkony právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, ktorý bol pri obrane žalovaných aktívny a sám žalovaný a v 1. rade sa pripojil k
námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom, pri obrane sa spoľahol na vedľajšieho účastníka,
úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka boli vykonané efektívne a v príčinnej súvislosti so
zamietnutím žaloby súdom prvého stupňa.
Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval neprávne
zákonné ustanovenie, správne rozhodol o náhrade trov titulom odmeny za úkony právnej služby. ako
aj režijný paušál a cestovné. V súvislosti s priznaním náhrady za stratu času právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka však nesprávne priznal náhradu za stratu času stráveného advokátom na
pojednávaniach dňa 4.4.2013 a dňa 10.6.2013. Ako konštatuje v napadnutom rozhodnutí súd prvého
stupňa, objektívne trvá cesta zo sídla advokáta do sídla konajúceho súdu 80 minút, cesta späť 80
minút, spolu 160 minút, čo predstavuje 6 začatých polhodín. Súd pripočítal k tomuto času aj čas, kedy
prebiehalo pojednávanie a práve u pojednávaní 4.4.2013 a 10.6.2013 zarátal ďalšiu polhodinu a priznal
náhradu za stratu času za 7 polhodín. U ostatných pojednávaní bolo irelevantné, že došlo k započítaniu
času pojednávania, pretože bola priznaná náhrada len za 6 začatých polhodín (čas pojednávaní sa
vmestil do šiestej polhodiny). Predstavuje to dvakrát sumu 13,01 eura za začatú polhodinu, za dve
polhodiny 26,02 eura a 20% DPH z tejto sumy je 5,20 eura, spolu nesprávne priznal nad rámec právneho
predpisu súd náhradu za stratu času 31,22 eura.
Nie je dôvodné odvolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal priznanie odmeny za úkon právnej služby
- účasť na poslednom pojednávaní, pretože bolo právom vedľajšieho účastníka sa na ňom zúčastniť,
keďže vopred nebolo konajúcim súdom odročené.O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Účastníkmi odvolacieho konania boli žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach
žalovaného sa v odvolacom konaní nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba
rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka prvostupňovým súdom priznané vo výške
1.623,01 eura (tarifná hodnota).
Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu požadovaných trov
konania - zastúpenia advokátom podľa vyhl. 655/2004 Z. z. § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm.
b) a § 16 ods. 3 za jeden úkon - podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 35,68 eur a k tomu podľa § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 eur, 20% DPH vo výške 8,74 eura
(spolu 52,46 eura) na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.