Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/326/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232300
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111232300.7

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843 proti odporcom: X. Z. B., O..XX.X.XXXX, V. V. Č..Y..XXX, D. M.-D., X. X.E. Y. B.,
E..N., O..XX.X.XXXX, Z. V. Č..Y..XXX, D. M.-D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778,

zastúpeného: JUDr.Ambróz Motyka, advokát, so sídlom v Stropkovej, nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie
sumy 1.795,46 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Odporcom v 1. a 2.rade náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.

P r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi vo výške 1.623,01 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný

zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.Ambróza Motyku, advokáta, v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a
2.rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.795,46 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14,75% ročne zo sumy 1.359,26 EUR od 13.4.2007 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj
priznania náhrady trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť VÚB a.s. ako
veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 23.12.2004 zmluvu k úverovému účtu, resp. číslu zákazníka
147529021 v znení dodatkov, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Na základe tejto zmluvy VÚB, a.s.
poskytla odporcom úver. Vzhľadom k tomu, že odporcovia neplnili splátky úveru riadne a včas, veriteľ
vypovedalzmluvuoúvereavyzvalodporcovnaúhradudlžnejsumy.Pohľadávkanavrhovateľakudňujej

postúpenia predstavovala sumu 2.427,92 EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 1.991,29 EUR, riadneho
úrokuvovýške96,39EUR,úrokuzomeškaniavovýške0,43EURaostatnéhopríslušenstvaapoplatkov
vo výške 339,81 EUR. Odporcovia doposiaľ uhradili sumu 632,46 EUR.

Vedľajší účastník na strane odporcov, ako aj odporcovia vzniesli námietku premlčania celého
uplatnenéhonárokuspoukazomnato,žedlhsastalsplatnýmdňa5.3.2007ažalobabolasúdudoručená
dňa 25.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. S poukazom na uvedenú námietku žiadal vedľajší

účastník, ako aj odporcovia návrh zamietnuť.Navrhovateľ vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že odporca uzatvoril s navrhovateľom
dňa 6.12.2010 dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, v zmysle ktorej prehlásil, že
má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 558 Občianskeho

zákonníka, ako aj ust. § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomnej
uznal čo do dôvodu i do výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

Odporcovia prostredníctvom stanoviska vedľajšieho účastníka namietali, že vzhľadom k
predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle
dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohodách s niektorými dlžníkmi sa dokonca neuvádza ani výška
splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu

je sofistikovane skryté v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody.
Takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože
inštitúty uznania záväzku premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky
sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Navrhovateľ získal predmetnú pohľadávku od
právneho predchodcu ako nepremlčanú, ale neuplatnil ju včas v súdnom konaní a následne vyhľadal

dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku.
Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.8 zákona č.250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a
navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody mu privodilo

značnú ujmu. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými
mravmi a s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Odporca v 1.rade podpísanie
dohody vylúčil. Uviedol, že podpis na predmetnej dohode nie je jeho. Vedľajší účastník na strane
odporcov uviedol, že zo strany navrhovateľa išlo o použitie nekalej praktiky, pretože je zrejmé, za akých
okolností má dôjsť k podpísaniu takýchto dohôd. Pokiaľ totiž chce spotrebiteľ získať výhodu splátok,

je v podstate nútený podpísať takúto dohodu, do ktorej je úplne nesystematicky, v inej časti dohody,
zakomponovaná vedomosť spotrebiteľa o uznaní premlčaného dlhu. Takáto praktika je neprijateľná a
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Do formulácie o uznaní dlhu musí byť zároveň zakomponovaná
aj skutočnosť, že spotrebiteľ má vedomosť o tom, že ide o premlčaný dlh.

Odporca v 1.rade podpísanie dohody vylúčil. Uviedol, že podpis na predmetnej dohode nie je jeho.

Odporca popieral, že by na základe tejto dohody zaplatil navrhovateľovi nejakú splátku. Síce splácal dlh
vovzťahukspoločnostinavrhovateľa,avšakišloodlhy,vyplývajúcezinýchzáväzkovoprávnychvzťahov.

Navrhovateľsabránil,ževdanomprípadenešlootzv.formulárovúzmluvu,ktorájespisovanánamieste,
kedy spotrebiteľ naozaj nemá možnosť dohodu si riadne prečítať a rozhodnúť sa v podstate inak. Táto
dohoda bola podaná dištančne a teda, bola zasielaná spotrebiteľovi poštou. Tento si ju mal možnosť

prečítať,zvážiťjuabolonajehovôli,akosarozhodne,čijuprijmealebonie.Hocinedisponovaldokladom
o doručení tejto dohody odporcom, mal za to, že o prijatí návrhu dohody svedčí aj to, že v súlade so
splátkovým kalendárom odporca splatil časť uznaného dlhu. Sprvoti navrhovateľ uviedol, že odporca
zaplatil sumu 632,46 EUR, neskôr toto tvrdenie zmenil a tvrdil, že zaplatil sumu 162 EUR.

Po troch pojednávaniach vo veci samej, podaním zo dňa 27.3.2014 navrhovateľ vzal späť návrh v

celom rozsahu. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku a žiadal, aby súd o trovách rozhodol
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zastával názor, že trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal pritom
na rozhodnutia viacerých krajských súdov, v zmysle ktorých paušálny vstup združení do konania, v
ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie

dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zastaval
názor,želennazákladeskutočnosti,žeodporcomjespotrebiteľ,bezakýchkoľvekvedomostíopredmete
a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu
právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia.Odporcovia, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov so späťvzatím návrhu súhlasili. Odporcovia si
náhradu trov konania proti navrhovateľovi neuplatnili. Vedľajší účastník si uplatnil právo na náhradu trov
právneho zastúpenia.

Podľa ustanovenia § 96 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 ods.3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde

k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol podľa vety prvej vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, vychádzajúc z procesného zavinenia navrhovateľa, ktorý svojim dispozičným úkonom -
späťvzatím návrhu bez uvedenia dôvodu, privodil zastavenie konania. Použitie vety druhej citovaného
ustanovenia a priznanie náhrady trov navrhovateľovi v danom prípade neprichádzalo do úvahy. K
zastaveniu konania nedošlo z dôvodu, že by odporcovia zaplatili peňažné plnenie, ktorého sa touto
žalobou domáhal navrhovateľ a doposiaľ vykonaným dokazovaním nebola ustálená ani dôvodnosť

podaného návrhu. Z uvedeného dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť trovy, ktoré vznikli v konaní
odporcom v 1. a 2.rade. Títo si však náhradu trov konania neuplatnili. Preto súd vyslovil, že im náhradu
trov proti navrhovateľovi nepriznáva.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie práva odporcov proti navrhovateľovi. Jeho

trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia, keďže vedľajší účastník bol v tomto spore zastúpený
advokátom.Snázoromnavrhovateľa,žetrovyvedľajšiehoúčastníkaniesútrovamiúčelnevynaloženými
na bránenie práva odporcov, sa súd nestotožnil. Pre tento záver napokon svedčí aj skutočnosť, že po
pomerne rozsiahlom dokazovaní a niekoľkých pojednávaniach, v ktorých vedľajší účastník bránil práva
odporcov ako spotrebiteľov širokou právnou argumentáciou, navrhovateľ napokon vzal návrh v celom

rozsahu späť. Predmetom konania pritom nebola zanedbateľná čiastka. Účelom jeho vstupu do konania
teda s určitosťou bola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že
vedľajší účastník už pri vstupe do konania mal vedomosť o danom spore, pretože už prvým úkonom
vo veci vzniesol námietku premlčania, s konkrétnym poukazom na dátum splatnosti dlhu zo zmluvy o
úvere a dátum podania žaloby.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
1.723,30 EUR.

Pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3
a § 18 ods.3 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí základná tarifná odmena vo výške 81,33 EUR za
jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorá predstavuje sumu 1.795,46 EUR.
Tarifná odmena v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: 1.prevzatie a
prípravazastúpenia(2.1.2012),2.vyjadrenieknávrhunazačatiekonaniazodňa19.6.2012,3.stanoviskopodané na výzvu súdu k podaniu navrhovateľa zo dňa 20.9.2012, 4. účasť na pojednávaní konanom
dňa 4.4.2013, 5. účasť na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013, 6. účasť na pojednávaní konanom
dňa 16.9.2013 a 7. účasť na pojednávaní konanom dňa 31.3.2014. Za účasť na pojednávaní konanom

dňa 3.2.2014 (8.úkon) patrí právnemu zástupcovi v zmysle ust. § 13a ods.4 citovanej vyhlášky tarifná
odmena vo výške 1/4 , t.j. 20,33 EUR, pretože toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci
samej. Spolu tarifná odmena činí 589,64 EUR.

Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý
úkon právnej služby, ktorý v roku 2012 činil 7,63 EUR a patrí za tri úkony právnych služieb, v roku 2013

činil 7,81 EUR a patrí za tri úkony právnych služieb a v roku 2014 činí 8,04 EUR a patrí za dva úkony
právnych služieb. Spolu režijný paušál činí 62,40 EUR.

Celková odmena spolu s režijným paušálom činí 652,04 EUR.

Právny zástupca si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov - cestovného a náhradu za stratu času.

Podľa ust. § 15 vyššie citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok:

a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b/ na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa ust. § 16 ods.4 cit.vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 73 ods.1 zákona č.543/2005 Z.z. ( Spravovací poriadok pre súdy ), nárok na cestovné má
osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde
sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa ust. § 73 ods.2 cit.zákona, osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne
vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba

zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným
dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa ust. § 74 cit.zákona, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným
hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada
podľa osobitných predpisov.

Osobitným zákonom, na ktorý odkazujú vyššie citované ustanovenia je zákon č.283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách.

Podľa ust. § 7 ods.1 zákona o cestovných náhradách, ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len

"základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné
motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky
a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo;opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému
motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.

Podľa ust. § 7 ods.4 citovaného zákona, náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi

podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba")
uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného
motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

Podľa ust. § 7 ods.5 citovaného zákona, cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o
kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže

vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky
dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú
cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka aj nárok na cestovné, vynaložené v súvislosti s cestou z miesta svojho sídla (Stropkov)

do miesta pojednávania, konaného dňa 4.4.2013, dňa 10.6.2013, dňa 16.9.2013, dňa 3.2.2014 a dňa
31.3.2014 v Košiciach a späť.

Cestovné zahŕňa dva druhy náhrad a to tzv.základnú náhradu za každý 1km jazdy a náhradu za
spotrebované pohonné látky.

Sadzba základnej náhrady v zmysle § 1 písm.b/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

SR č.632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri
pracovných cestách, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2009, v čase vykonania ciest činila 0,183 EUR
za 1 km cesty. Vzdialenosť zo Stropkova do Košíc a späť činí 180 km. Výška základnej náhrady teda
predstavuje sumu 164,70 EUR ( t.j. 0,183 EUR x 180 km x 5 ciest).

Z predloženého technického preukazu cestného motorového vozidla zn. Z. E. ev.č.F.-XXXAH, rok výroby

XXXX, ktorého držiteľom je právny zástupca vedľajšieho účastníka súd zistil, že priemerná spotreba
pohonných látok tohto motorového vozidla je 8,6 litra na 100 km. Právny zástupca predložil doklady o
nákupe pohonných látok zn.TEMPO PLUS 95, z ktorých súd zistil, že dňa 4.4.2013 bola cena za 1 liter
pohonnej látky 1,524 EUR, dňa 7.6.2013 bola cena za 1 liter 1,49 EUR, dňa 16.9.2013 bola cena za 1
liter 1,53 EUR, dňa 31.1.2014 bola cena za 1 liter 1,44 EUR a dňa 28.3.2014 bola cena za 1 liter 1,43

EUR. S použitím vyššie uvedených údajov súd uzavrel, že náhrada výdavkov za spotrebované pohonné
látky za cestu dňa 4.4.2013 činí 23,60 EUR, dňa 10.6.2013 činí 23,06 EUR, dňa 16.9.2013 činí 23,68
EUR, dňa 3.2.2014 činí 22,29 EUR a dňa 31.3.2014 činí 22,14 EUR, spolu 114,77 EUR.

Spolu náhrada cestovného (základná náhrada a náhrada za spotrebované pohonné látky) činí 279,47
EUR.

Podľa ust. § 17 ods.1 vyššie citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Cesta autom zo Stropkova do Košíc trvá približne 80 minút. Pojednávanie konané dňa 4.4.2013 sa
začalo o 14,00 hod. a skončené bolo o 14,30 hod. Spolu to predstavuje 190 minút, teda 7 (aj začatých)

polhodín. 1/60 výpočtového základu v roku 2013 činila 13,01 EUR, preto náhrada za stratu času činí
91,07 EUR. Pojednávanie konané dňa 10.6.2013 sa začalo o 14,30 hod. a skončené bolo o 15,15
hod. Spolu to predstavuje 205 minút, teda 7 polhodín, preto náhrada za stratu času činí 91,07 EUR.
Pojednávaniekonanédňa16.9.2013sazačaloo10,30hod.askončiloo10,45hod..Spolutopredstavuje175 minút, teda 6 polhodín, preto náhrada za stratu času činí 78,06 EUR. 1/60 výpočtového základu
v roku 2014 činí 13,40 EUR. Pojednávanie konané dňa 3.2.2014 sa začalo o 13,00 hod. a skončilo o
13,10 hod. Spolu to predstavuje 170 minút, teda 6 polhodín, preto náhrada za stratu času činí 80,40

EUR. Pojednávanie konané dňa 31.3.2014 sa začalo o 14,00 hod. a skončilo o 14,15 hod. Spolu to
predstavuje 175 minút, teda 6 polhodín, preto náhrada za stratu času činí 80,40 EUR. Spolu náhrada
za stratu času činí 421 EUR.

Spolu odmena, náhrada cestovného a náhrada za stratu času činia 1.352,51 EUR.

Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie vyššie uvedenej odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty vo
výške 20%, pretože preukázal, že je platiteľom tejto dane podľa osobitného predpisu. 20% zo sumy

1.352,51 EUR činí 270,50 EUR. Po pripočítaní uvedenej sumy teda celková odmena a náhrady advokáta
predstavujú 1.623,01 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2
O.s.p. )