Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806205311
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8806205311.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnej T. C., bytom sídl. D. XXX/XX, Q. A., o vymoženie 199,16 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
3Er/640/2006-24 zo dňa 11. februára 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že
o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená na základe poverenia udeleného dňa 25.7.2006 a
exekučným titulom je notárska zápisnica N 566/2006, Nz 7306/2006 spísaná notárom JUDr. Ondrejom

Ďuriačom dňa 6.2.2006, v ktorej za povinnú na základe splnomocnenia povinnou Mgr. Tomáš Kušnír
uznal jej záväzok voči oprávnenému a dal súhlas s exekúciou. Súd mal zistené, že záväzok pochádzal
zo zmluvy o úvere č. 8210915 zo dňa 20.5.2005 medzi oprávneným a povinnou, pričom súčasťou
predtlače tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, na uznanie záväzku v mene povinnej. Súd s odkazom predovšetkým
na §§ 22, 37, 39 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku dospel k záveru,

že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože Mgr. Kušnír konal v
rozpore so záujmami povinnej ako svojej klientky. Povinná si nemohla dobrovoľne vybrať právneho
zástupcu, pretože ten bol určený už v predtlači zmluvy o úvere, teda bol vybraný oprávneným, a takto bol
prejav vôle povinnej obmedzený. Navyše konaním takto určeného zástupcu došlo k uznaniu záväzku,
ktorého výšku ešte nebolo možné predpokladať, čím sa povinná vopred vzdala svojho práva uznať alebo
neuznať prípadný záväzok. Takéto splnomocnenie osoby konajúcej v rozpore so záujmami povinnej bez

slobodnej vôle povinnej je absolútne neplatné, preto aj notárska zápisnica je neúčinná a nemôže byť
exekučným titulom.

V súvislosti s trovami súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu a navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že uznesením došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny
proces, odňala sa mu možnosť konať pred súdom, súd mal podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku

nariadiť pojednávanie. Ďalšími primárnymi skutočnosťami, ktoré namietal, bola otázka nesprávnehokomplexného opätovného preskúmavania exekučného titulu (notárskej zápisnice) exekučným súdom
napriek skoršiemu vlastnému postupu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a napriek tomu,
že ide o úkon notára, ktorý je z takejto kontroly a z akéhokoľvek zásahu exekučného súdu do

jeho obsahu absolútne vylúčený, v čom navyše vidí oprávnený porušenie princípov rovnosti zbraní,
aj práva na kontradiktórne konanie, keďže nemal možnosť sa k tomuto postupu exekučného súdu
vyjadrovať. Opísal zákonnú podstatu notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zákonné možnosti
zásahov do jej obsahu a v nadväznosti na to poukázal, že s notárskou zápisnicou musí exekučný
súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Ďalej namietol postup exekučného súdu

pri hodnotení udeleného plnomocenstva, ktoré súd nesprávne právne posúdil ako neplatné, pričom
oprávnený nesprávne vychádza zo záveru, že súd hodnotil plnomocenstvo ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Podľa jeho názoru plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom. Predmetnú notársku
zápisnicu považuje za platný a vykonateľný exekučný titul. Súčasne oprávnený navrhol, aby súd v
zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie
prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil na posúdenie prejudiciálne otázky : 1. Je možné za

neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy ? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nie je

spôsobilým exekučným titulom.

V danom prípade totiž pred a pri vzniku exekučného titulu došlo k rozporu právneho úkonu so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie prvostupňovým súdom, na ktoré poukazuje

a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.

Notárska zápisnica N 566/2006, NZ 7306/2006 z 26.2.2006 bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný
súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako inštitút uznaná ako exekučný
titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav

vôle dlžníka (povinnej) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice, uznaní záväzku a udelení súhlasu s jej
vykonateľnosťou došlo k nespornému porušeniu zákona, pretože za povinnú konala osoba, ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpenej povinnej. Toto vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že

oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory
(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, takéto plnomocenstvo povinná ani nemohla kedykoľvek odvolať,

ako na to poukázal oprávnený. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Prvostupňový súd správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu, lebo na splnenie
podmienok exekúcie treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára
2007vydaný podsp.zn.3Cdo/164/1996publikovaný vZbierkestanovískarozhodnutípodč.R58/1997
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie
námietky neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia

je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1

Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).V súvislosti s návrhom na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa

vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Navyše vo veci nešlo o hodnotenie zmluvných podmienok ako neprijateľných, ale rozpor právnych
úkonov so zákonom.

S poukázaním na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné vyhovieť návrhu oprávneného
a prerušiť konanie vo veci, preto jeho návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.