Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111234214
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111234214.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK s. r.o., so sídlom Bratislava, Cesta na
Senec 2/A, IČO: 35 978 881, zast. advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., v mene
ktorej koná Mgr. Peter Šuba, advokát, proti odporcovi: B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., B. XX/XX,
zast. opatrovníkom Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, o zaplatenie sumy 446,30 eura s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. 04. 2012 č. k. 10C/221/2011-51,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 90,93 eura
s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 90,93 eura od 13. 09. 2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania s odkazom na
ust. § 142 ods. 2 OSP nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. §1, § 2 písm. a), §
4 ods. 1, 2 zák. č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení splatnom v čase vzniku právneho
úkonu, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-5 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že účastníci konania
dňa 13. 05. 2009 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou navrhovateľ poskytol odporcovi úver
v sume 1.260,58 eura na nákup vodného filtra. Úver sa zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach

po 46,27 eura. Cena úveru bola 405,14 eura. Odporca úver riadne nesplácal a ku dňu 13. 05. 2009
dlhoval navrhovateľovi sumu 1.260,58 eura. Dňa 29. 11. 2010 navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Ku dňu
odstúpenia od zmluvy mal dlh vo výške 919,61 eura a pozostával z dlžných splátok splatných do dňa
predčasnej splatnosti, vrátane úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty 150,01 eura, nesplatenej časti
istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy 719,25 eura a poplatku za odstúpenie od zmluvy 50,35 eura.
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že podmienky poskytnutia úveru, pokiaľ išlo o cenu úveru, boli v

poriadku, zmluva obsahovala formálne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. a cena
RPMN bola dohodnutá vo výške 20,86 eura. Celková suma úveru a istiny bola 1.665,72 eura (istina
1.260,57 a cena úveru 405,14 eura). Odporca zaplatil na úhradách sumu 828,68 eura. Súd prvého
stupňa navrhovateľovi priznal rozdiel medzi výškou pohľadávky ku dňu odstúpenia od zmluvy a platbami
realizovanými odporcom v sume 90,93 eura (919,61-828,68), nepriznal mu províziu 14,40 eura majúc za
to, že pohľadávku vymáhal mimosúdne a poplatok nebol dohodnutý v spotrebiteľskej zmluve, preto nie je

v súlade s dobrými mravmi. K istine 90,93 eura súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania 9 % ročne
od 13. 09. 2011 do zaplatenia, pričom konštatoval, že suma 446,30 eura podľa podkladov navrhovateľa
predstavovala úrok z omeškania, ale neuviedol spôsob tohto výpočtu. V Sadzobníku upravený úrok
z omeškania 0,1 % denne z dlžnej sumy súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto
neplatnú. Okrem toho nebol dohodnutý v úverovej zmluve, ale je súčasťou Obchodných podmienok,
ktorésúnapredtlačenomtlačiveuvedenédrobným,nečitateľnýmpísmomakoncipovanépreveľkýpočet

spotrebiteľov a teda nebol dohodnutý individuálne a odporca nemal možnosť ich zmeniť. Od účinnosti
odstúpenia od zmluvy priznal preto navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania. Navrhovateľovi nepriznalani úrok z jednotlivých splátok v sume 828,68 eura, nakoľko nepreukázal, kedy a v akej výške mali byť
jednotlivé sumy pripisované na účet navrhovateľa.

Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobou si uplatňoval zaplatenie
sumy 446,30 eura, ktorú mu odporca dlhuje z titulu zmluvy o úvere, ktorou mu poskytol úver vo výške
1.260,58 eura. Odporca nedodržal podmienky splácania úveru, dostal sa do omeškania, preto odstúpil
od zmluvy a vyzval ho na uhradenie sumy 919,61 eura, pozostávajúcej z dlžných mesačných splátok,

vrátane úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy
a poplatku za odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy si odporca neprevzal, zásielka sa vrátila ako
nedoručená dňa 22. 12. 2010. Ustúpil od vymáhania sankcií, poplatkov a úrokov a podanou žalobou sa
domáha iba rozdielu sumy poskytnutej úverom 1.260,58 eura po odpočítaní všetkých platieb odporcu,
ktoré boli vo výške 814,28 eura, čiže zaplatenia 512,31 eura. Žalobným návrhom si neuplatňoval
sumu, ktorú vyčíslil ku dňu odstúpenia od zmluvy, pretože v tom čase nemal vedomosť o absencii

ročnej úrokovej sadzby, preto predmetom žaloby bola suma poskytnutá úverom po odpočítaní platieb
vykonaných odporcom.

Opatrovník odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Predmetomtohtokonaniajenávrhnavrhovateľa,ktorýmsaododporcudomáhalzaplateniasumy446,30
eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 446,30 eura od 02. 01. 2011 do 11. 01. 2011, zo sumy 396,30
eura od 12. 01. 2011 do 18. 04. 2011, zo sumy 371,70 eura od 19. 04. 2011 do 25. 05. 2011, zo sumy
330,70 eura od 26. 05. 2011 do 12. 09. 2011 a zo sumy 315,70 eura od 13. 09. 2011 do zaplatenia. Súd

prvého stupňa po zistení, že odporca z poskytnutého úveru 1.665,70 eura uhradil navrhovateľovi sumu
828,68 eura, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 90,93 eura, ktorá tvorí rozdiel medzi nedoplatkom
odporcu ku dňu odstúpenia od zmluvy k 29. 11. 2010 v sume 919,61 eura a úhradami. Vo zvyšku
žalobu zamietol konštatujúc, že žalovaná suma 446,30 eura predstavuje úrok z omeškania, ktorý
podľa Obchodných podmienok a Sadzobníka bol dohodnutý vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy.

Takto dohodnutý úrok súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu neplatnú.
Pokiaľ ide o úrok z jednotlivých splátok sumy 828,68 eura, tento navrhovateľovi nepriznal z dôvodu, že
nepreukázal, kedy a v akej výške mali byť jednotlivé sumy tvoriace sumu 828,68 eura pripisované na
účet navrhovateľa. V závere konštatoval, že zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné,
a o ktorých dodávateľ predpokladá, že unikajú z pozornosti spotrebiteľa, sú v rozpore s dobrými mravmi

a nemožno im priznať právnu ochranu. Navrhovateľ nesúhlasil s rozsudkom súdu prvého stupňa, pričom
tvrdil, že žalobou uplatnil rozdiel medzi sumou poskytnutou na základe zmluvy o úvere vo výške 1.260,58
eura a platbami žalovanými u odporcu vo výške 814,28 eura.

Odvolateľ v odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd však zistil výskyt namietanej vady v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP a to z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovení O.s.p. sú porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko
vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie.
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (I. ÚS 241/07).

V danej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že zmluva o úvere, resp. podmienky
poskytnutia úveru boli, pokiaľ išlo o cenu úveru, ktorej zodpovedal aj súčet dojednaných mesačných

splátok, v poriadku a navrhovateľovi priznal rozdiel medzi výškou pohľadávky ku dňu odstúpenia od
zmluvy 919,61 eura a úhradami realizovanými odporcom v sume 828,68 eura, teda v sume 90,93
eura. Navrhovateľ v tomto konaní uplatňoval zaplatenie sumy 446,30 eura, ktorá pozostávala z dlžných
mesačných splátok 150,01 eura, vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút, z nesplatenej časti
istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy o úvere v sume 719,25 eura a poplatku za odstúpenie od

zmluvy vo výške 50,35 eura. Táto pohľadávka mala podľa navrhovateľa vzniknúť ku dňu odstúpenia od
zmluvy dňa 29. 11. 2009. Odporca celkovo uhradil sumu 828,68 eura, preto žaluje neuhradený rozdiel
v sume 446,30 eur. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že zmluva o úvere bola v
poriadku, teda ju považoval za platnú, napriek tomu navrhovateľovi priznal iba neuhradený rozdiel
uvedený vyššie, majúc za to, že úrok z omeškania 0,1 % denne dohodnutý v Obchodných podmienkach

a Sadzobníku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatný. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, prečo súd prvého stupňa na jednej strane priznal navrhovateľovi
sumu 90,93 eura a ako dospel k tomu, že predstavuje rozdiel pohľadávky ku dňu odstúpenia od zmluvy,
keď na druhej strane považoval za neplatné ostatné, vyššie uvedené dojednania, pričom navrhovateľ
do celkovej dlžnej čiastky započítal aj nároky, súdom prvého stupňa považované za neplatné. Suma

919,61 eura totiž pozostáva aj z úrokov z omeškania (a zmluvných pokút), ktoré však súd prvého stupňa
považoval za neprijateľné. Takýto záver súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný a navyše zmätočný, a
preto nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Zhľadiskaskutkovéhostavuvposudzovanejvecinietsporuotom,žeúčastnícikonaniadňa13.05.2009

uzatvorili zmluvu o úvere, ktorou navrhovateľ poskytol odporcovi úver v celkovej sume 1.665,72 eura,
ktorý pozostáva z úveru 1.260,58 eura a ceny úveru 405,14 eura. Úver bol poskytnutý na nákup vodného
filtra a mal byť splácaný v 36-tich splátkach po 46,27 eura. Odporca nedodržiaval dohodnuté podmienky
zmluvy týkajúce sa splátok, a preto navrhovateľ listom zo dňa 29. 11. 2010 od zmluvy odstúpil. Podľa
vyčíslenia v odstúpení od zmluvy celková dlžná suma predstavovala 919,61 eura. Navrhovateľ podanou

žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 446,30 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne tvrdiac,
že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi jeho pohľadávkou a úhradami realizovanými odporcom vo
výške 828,68 eura, zníženú o sumu 14,40 eura, započítanú na provízie navrhovateľa.

V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy

o úvere v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy dňa 19. 11. 2010. Súd prvého stupňa sa právnym
úkonom odstúpenia od zmluvy nezaoberal a nezisťoval, aké nároky v súvislosti s odstúpením od zmluvy
navrhovateľovi prináležia. V zmysle § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť len, ak je to v tomto
alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Súd prvého stupňa neskúmal obsahdohody medzi účastníkmi konania týkajúci sa odstúpenia od zmluvy a jej následkov. V prípade, že
medzi účastníkmi konania bola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy, právne vzťahy sa spravujú
dohodou. Vo všeobecnosti odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy
môže byť zrušenie zmluvy od začiatku, kedy sú účastníci povinní vrátiť si vzájomné plnenia. Ak je
medzi účastníkmi dohoda týkajúca sa odstúpenia od zmluvy, platia zmluvné dojednania o následkoch
odstúpenia od zmluvy. V spise sa nachádzajú Obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty, ktoré sú vo fotokópii a nie je z nich možné zistiť, či si

účastníci konania dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy.

Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní zadovážil do spisu riadne obchodné
podmienky zmluvy o úvere a zistil, aké bolo dojednanie o možnosti odstúpiť od zmluvy, tieto vyhodnotiť
v zmysle vyššie popísaného právneho názoru. Pokiaľ súd prvého stupňa zistí, že navrhovateľ od zmluvy
o úvere uzatvorenej s odporcom odstúpil platne, bude úlohou súdu prvého stupňa ďalej posúdiť, aké

nároky navrhovateľovi prináležia. Pokiaľ bude toho názoru, že niektoré dojednania zmluvy, týkajúce sa
či už úrokov z omeškania, úroku, poplatkov za odstúpenie od zmluvy, prípadne iných nárokov, sú v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné, a teda neplatné, vyporiada sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami odôvodňujúcimi záver o ich neprijateľnosti, pričom myšlienkový postup
uvedie v odôvodnení nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

Súd prvého stupňa zamietajúci výrok rozhodnutia nezdôvodnil čo do jeho základu a rozsahu teda, aké
nároky a v akých sumách návrh zamietol. Uviedol iba toľko, že navrhovateľovi priznal rozdiel medzi jeho
pohľadávkou ku dňu odstúpenia od zmluvy a úhradami zaplatenými navrhovateľovi. Tento záver však

nevyplýva zo spisu a ani zo žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ sa domáha zaplatenia
sumy 446,30 eura tvrdiac, že ku dňu odstúpenia od zmluvy mal pohľadávku 919,61 eura a odporca
mu zaplatil sumu 828,68 eura, bude potrebné zistiť, čo predstavuje navrhovateľom vyčíslená žalovaná
suma 446,30 eura a túto posúdiť v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu uvedeného vyššie v
súlade s právnou úpravou týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd dáva do pozornosti

súdu prvého stupňa, že v prípade zistenia, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
je neprijateľná, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy a je bez návrhu,
vysloviť jej neprijateľnosť (§ 153 ods. 3 OSP). Neprijateľnosť tejto podmienky uvedie výslovne do výroku
rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dopustil
procesného pochybenia, nakoľko zdôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ust. § 157 ods.
2 OSP, pretože je nedostatočné a nevenuje sa celému uplatnenému nároku. Z uvedených dôvodov
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože takýmto postupom súdu prvého stupňa

bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu zákonom priznaných práv. Záverom
odvolací súd len poznamenáva, že súd prvého stupňa rozpor s dobrými mravmi vyvodil výlučne zo
všeobecných zmluvných podmienok bez konkretizácie podmienok, ktoré posúdil ako neprijateľné bez
toho, aby uviedol, ktoré podmienky a z akého dôvodu považuje za neplatné a v čom spočíva rozpor s
dobrými mravmi. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že navrhovateľ si

uplatňoval úrok z jednotlivých splátok zo sumy 828,68 eura, keď zo spisu takýto nárok nevyplýva.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 226 OSP) opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom

zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP. Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.