Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. október 2010

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Er/305/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6606205266
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2010:6606205266.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec, vo veci

oprávneného: Pohotovosť s.r.o., IČO: 35807598

Pribinova 25

811 09 Bratislava

zast.: JUDr. Martin Máčaj

Pribinova 25

811 09 Bratislava

proti povinnému: S. S., Y..Č.. XXXXXX/XXX

J..W. XXXX/X

XXX XX J.

o vymoženie 741,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom ml. pod sp. zn. EX 268/06 sa
vyhlasuje z a n e p r í p u s t n a z a s t a v u j es a .

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Exekučným titulom na podklade ktorého sa exekúcia v tejto veci vykonáva je Notárska zápisnica č. N
5797/05, Nz 52520/2005, ktorá bola dňa 06.11.2005 spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so
sídlom v Partizánskom. Na základe tejto notárskej zápisnice uznal Mgr. I. v mene povinnej osoby dlh
voči oprávnenej osobe. Tento dlh podľa obsahu notárskej zápisnice pozostáva z istiny nesplateného
úveru a poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. I. v mene

povinnej osoby v notárskej zápisnici vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.
Zo zmluvy o úvere pripojenej k návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá bola uzatvorená medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom - povinným v tomto konaní vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ
splnomocnil advokáta Mgr. I. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tento v menedlžníka mal uznať záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala v budúcnosti vykonateľným
titulom pre exekúciu na celý majetok dlžníka a to do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku (v
prípade čiastočného splatenia dlhu), a jej príslušenstva.

Okrem uvedeného súd zistil, že aj obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. - oprávnený v tomto
konaní splnomocnila Mgr. I. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním
pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, vrátane podávania návrhov na začatie konania pred súdmi a
súdnymi exekútormi.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho sa rozlišuje zákonné
zastúpenie a zmluvné zastúpenie. Pri zmluvnom zastúpení treba rozlíšiť zmluvu, ktorou sa zakladá
právny vzťah zastúpenia (Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve)
a plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. V tomto prípade

plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho vzťahu zastúpenia
bolo spísané priamo v zmluve o úvere v strede textu, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného
vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je
nejasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Podpisom zmluvy o úvere dlžník vyhlásil,
že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto

zmluvy a potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Nemožno jednoznačne vysloviť
právny názor, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj dohodu o plnomocenstve a už
vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by mal hájiť jeho
záujmy.

Na platnosť právneho úkonu sa v zmysle § 37 OZ vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne a aby išlo o možné plnenie. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu a vážnosť vôle súvisí s
tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, ale v inej kvalite ako to
ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Určitý je len vtedy, keď nie je vnútorný

rozpor jeho obsahu, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že splnomocnenie Mgr. I. je neurčité a spísanie
notárskej zápisnice na základe jeho uznania dlhu voči oprávnenej osobe nemožno považovať za platné.
Plnomocenstvo je neplatné aj pre rozpor záujmu dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. Zástupca
dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka

notársku zápisnicu s uznaním dlhu a vyhlasovať, že súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky
veriteľa. Nakoniec aj veriteľa aj dlžníka v konečnom dôsledku zastupovala tá istá osoba, ktorá v takomto
prípade nemôže prezentovať ochranu záujmov jedného alebo druhého účastníka právneho vzťahu.

Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§
22 ods. 2 OZ). Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto

rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2 OZ, v zmysle § 39 OZ
spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho úkonu vedeli.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.08.2005 (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu

súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z uvedeného je nepochybné, že Mgr. I. vystupuje v tomto konaní ako zástupca oprávneného aj
povinného. Plnomocenstvo udelené advokátovi je preto s poukazom na existujúci rozpor záujmov podľa
§ 22 OZ neplatné. Nakoľko právne úkony urobené zástupcov v rozpore s § 22 ods. 2 OZ sú v zmysle §
39 OZ absolútne neplatné, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase

s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Mgr. I., a ktorá notárska zápisnica vznikla na
základe neplatného plnomocenstva, neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo
zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd
ajbeznávrhu(exoffo).Absolútnaneplatnosťsanemôženapraviťdodatočnýmschválenímanemôžebyť
konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne

neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa
nepremlčuje. Preto súd exekúciu z úradnej moci v celosti vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením.

O návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 06.09.2010 súd rozhodol tak, že ho
zamietol z dôvodu jeho nadbytočnosti vzhľadom na to, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd v Lučenci.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.