Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216479
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25,Bratislava,IČO:35807598,zastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,Bratislava,IČO:36864
421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 12C/45/2013-37 zo dňa 03.07.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 12C/45/2013-37 zo dňa 03.07.2013 p o t v r d z u j e.
Súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a

nemajetkovej ujmy, zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 11,14 eura.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa
28.09.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej
škody vo výške 125,-- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eur. Svoj návrh odôvodnil tým,
že Okresný súd Levice ako exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby
s omeškaním viac ako 210 dní. Vec bola vedená exekútorom pod exekučným číslom EX 6073/2010.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda
vo výške 125,-- eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v čase omeškania a to 70,-- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,-- eur na udržiavanie a správu informačného
systému, 15,-- eur na administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky. Nemajetkovú ujmu
vyčíslil na 387,24 eur, pričom vychádzal z výpočtu 55,-- eur za 1 mesiac omeškania s poukazom na
nálezy Ústavného súdu, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.
Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia ale z
dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo strany exekučného
súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby o tom oprávneného
alebo povinného upozornil.
Zástupkyňa odporcu žiadala návrh zamietnuť, návrh navrhovateľa považovala za zmätočný, celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd, nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody.

Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu čo sa týka prieťahov v
konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Mal
za to, že návrh je uplatnený na súde predčasne, keďže ešte neuplynula lehota 6 mesiacov na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škodyuviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.
Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí.

Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal.
Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní
poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá

mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku,
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Súd zistil tento skutkový a právny stav:
Exekútor podal na Okresný súd Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči
povinnému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola súdu doručená dňa 24.06.2010. Exekučný súd výzvou

zo dňa 30.06.2010 vyzval oprávneného cestou exekútora na doručenie Zmluvy o úvere, ktorá bola
doručená súdu 16.09.2010. Oprávnený podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní dňa 30.08.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 08.10.2010,
právoplatne dňa 24.06.2011. Oprávnený podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre

odvolacie konanie zastavil.
O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po 3 mesiacoch a 14 dňoch od
podania návrhu a 23 dňoch po doručení úverovej zmluvy a nie s omeškaním 210 dní tak ako uvádzal
navrhovateľ vo svojom návrhu.
Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na § 9 ods.

1 zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia nedošlo v zákonnom
stanovenej 15-dňovej lehote. Podstatou tohto sporu bolo zistiť a vecou navrhovateľa bolo preukázať, či
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia mu spôsobilo škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých sa
domáha a či sa vôbec na daný prípad vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu,

alebo nesprávnemu úradnému postupu, došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky
musia byť splnené súčasne.
Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd v
tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty,

z akého dôvodu, či sa zákonná 15 - dňová lehota vzťahuje na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou
exekútora, či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.
2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom

boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011.
Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena
i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj

komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d / Exekučného poriadku.
Zákonná 15 - dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia neplatí
v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Táto výnimka bola
do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa aj na exekučné konania začaté pred

účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., čo je uvedené v komentári k exekučnému poriadku, dôvodom
zavedenia tejto výnimky je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie
preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. Pre výklad zákona
je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru, že v čase podania žiadostí o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Navyše súd uvádza, že táto lehota je uvádzaná v
súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorým je vydanie poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie súdu,
ktorým je zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia. V rámci exekučného konania má súdprávo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníka, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, prípadne nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského
konania s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010,

5 Cdo 291/2010, Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Pre rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia žiadna zákonná lehota neexistuje. Konkrétne v predmetnej veci došlo
k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia v lehote 3 mesiacov a 14 dní od podania návrhu a 23
dní po doručení úverovej zmluvy a nie s omeškaním 210 dní tak ako uvádzal navrhovateľ vo svojom
návrhu, čo súd považoval za primeranú lehotu, pretože vznik škody alebo nemajetkovej ujmy nezávisí

automaticky len od zistenia nedodržania zákonnej či premeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v
tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo
forme nemajetkovej ujmy. Na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch pri postupe súdu pri vydávaní
poverenia by ani nestačilo konštatovanie prekročenia 15 - dňovej lehoty, pretože podstatné sú aj ďalšie
relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť exekútora, oprávneného a súd mohol vo veci rozhodnúť
až po zaslaní požadovaných dokladov.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonanieniejekompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhrade

škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp.
predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd priznal

právo na náhradu trov konania vo výške 11,14 eura titulom cestovných nákladov.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. zák. č. 514/2003 Z.z. a zák. č. 233/1995 Z.z.
Protirozsudkupodalnavrhovateľvzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmsadomáhalzrušenianapadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvod pre takýto postup videl
navrhovateľ v konaní a rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi odňatá možnosť

konať pred súdom, ďalej došlo v konaní k vadám keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
a vo veci zistil nedostatočne skutkový stav vec, resp. nevykonal navrhnuté dôkazy.
Podľa navrhovateľa súd na daný vzťah aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku, až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného vzťahu, čo je v našom právnom poriadku neprípustné.

Ďalej navrhovateľ namietal nesprávne závery súdu prvého stupňa o zániku nároku na náhradu škody
založené na nedôveryhodnosti údajov. Navrhovateľ taktiež súdu prvého stupňa vyčítal, že súd vôbec
nevysvetlil prečo zastáva názor, že u účastníka nevznikol stav právnej neistoty, ktorá podľa navrhovateľa
existuje vždy až do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Súd prvého stupňa znemožnil
navrhovateľovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmu jej vzniku, keď

zamietol navrhovateľovi návrh na vykonanie znaleckého dokazovania.
Záverom navrhovateľ namietal, že súdu neprináleží polemizovať o zhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, nakoľko súd má aplikovať platné právo.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP pričom vo

veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP. Po oboznámení sa s obsahom odvolania, rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na citované ustanovenie preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení tak aj vo
vzťahu právneho posúdenia.
Na doplnenie k dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že namietané pochybenia súdu prvého stupňa vyjadrené
v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. a) a c) OSP nie sú v dôvodoch odvolania konkretizované vo vzťahu
k napádanému rozhodnutiu, pričom odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tieto
odvolania sú vo viacerých obmenách paušálne, nesmerujúce voči konkrétne napádanému rozhodnutiu.Z obsahu rozhodnutia je totiž zrejmé, že súd prvého stupňa na predmetný nárok aplikuje ust. § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase začatia tohto konania, hoci následne cituje aj
znenie po novele, ktoré však nie je v rozhodnutí aplikované.

Aj z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k porušeniu žiadnej
právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona a teda nedošlo k naplneniu základného predpokladu
potrebného pre úspešnosť žaloby, preto je následne irelevantné preukazovanie vzniknutej škody
znaleckým dokazovaním. Odvolací súd navyše považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľovi škoda
tak ako je určená a vyčíslená v návrhu na začatie konania nemohla vzniknúť. Exekučným titulom,

na základe ktorého sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia - rozsudok rozhodcovského súdu je
exekučnýmtitulomnulitným,sktorýmniesúspojenéžiadnenásledky.Aktotižzrozhodnutiaexekučného
súdu vyplýva, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá
bola dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach, bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná
podmienka, teda ako neplatná, nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu
medzi účastníkmi. Ak teda exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na

základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, bol oprávnený prijať záver o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Oprávnenie skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo doložky vyplýva z ust. § 44 ods.
2 exekučného poriadku.
Na základe zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

Súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.