Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tóth

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/122/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8803899470
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8803899470.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti
povinnej: M. C., nar. XX.X.XXXX, A. S. XXX/XX, C. D. H., za účasti súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 219,08 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k.
7Er/392/2003 - 21 zo dňa 10. júla 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). O trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia vyslovil, že notárska zápisnica nie je spôsobilá
byť exekučným titulom z materiálneho i formálneho hľadiska, čo má za následok neprípustnosť
exekúcie. Plnomocenstvo, udelené povinnou Mgr. Kušnírovi vo vopred pripravenej formulárovej Zmluve
o úvere č. 8210199 zo dňa 28.5.2003, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorú zmluvu povinná
nemala možnosť ovplyvniť, spôsobuje, že takáto zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Právny úkon
vychádzajúci z takejto podmienky - notárska zápisnica N 2341/2003, NZ 67410/2003 zo dňa 5.8.2003,
je neplatný.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 2.8.2012.
Okresný súd v prvom rade rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci, svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal náležité
dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal
porušenie zásady legality v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že všeobecný súd, konajúci
v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci. Poukázal na povinnosť štátnych notárov postupovať pri výkone
svojej funkcie s náležitou právnou starostlivosťou v kontexte zodpovednosti, zadefinovanej zákonom
v § 40 Notárskeho poriadku, a na základnú vlastnosť notárskej listiny, jej vierohodnosť v zmysle § 43
ods. 1 Notárskeho poriadku a z toho vyplývajúcu povinnosť exekučného súdu rešpektovať tieto nástroje
právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, pričom ich nemôže nahrádzať
vlastnou činnosťou. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, a teda skutkové a
právne závery. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom, a to ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný.

V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou požiadal odvolateľ o prerušenie konania postupom
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade
ustanovenia § 44 ods. 2, veta prvá a druhá, Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá, Ústavy SR.

V odvolaní ďalej poukázal oprávnený na porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že postupom exekučného súdu došlo k porušeniu
zásady rovnosti, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej
právnej normy, poukazujúc na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaručujúci právo na súdnu ochranu a právo na
spravodlivé súdne konanie.

Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, a to ustanovenie § 36, §
38 a § 40 Notárskeho poriadku, a aplikované právne normy Exekučného poriadku interpretoval ústavne
nesúladným spôsobom. Žalobca - oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia
exekučného súdu a pritom toto rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie.
Nezákonným postupom exekučného súdu došlo k zmareniu exekúcie, ktorou bol vymáhaný legitímny
dlh oprávneného - veriteľa. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci, k zásadným právnym názorom a úplným uskutočnením judiciálneho procesu tak
porušil v podmienkach exekučného konania zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.

Pokiaľ ide o okolnosti udelenia plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa, a to vzhľadom
na to, že treťou osobou tu nie je oprávnený, povinný mal možnosť plnomocenstvo kedykoľvek v
zmysle § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka vypovedať. Plnomocenstvo, udelené v zmluve
o úvere, považuje odvolateľ za dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd svoje konštatovanie založil na
dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. V závere odvolateľ upozornil, že nie sú v danom
prípade dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na
základe vykonateľného a právoplatného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným,
právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon
exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Odvolateľ zotrváva na legitimite exekučného titulu oprávneného a žiada odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, vrátane jeho dôvodov. Súd prvého stupňa
správne posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti splnomocnenia obsiahnutého pre Mgr. Tomáša
Kušníra priamo v zmluve o úvere. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa, považuje odvolací súd
za potrebné v súvislosti s odvolacími námietkami zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, že exekučným
titulom je notárska zápisnica spísaná na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil zástupcovi. Je
pravda, že
plnomocenstvo je len preukazom existencie právneho vzťahu zastúpenia. Súd však musí skúmať,
či tento právny vzťah vznikol platne na základe platného právneho úkonu. Odvolací súd má za to,
že zo strany povinnej nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo formulárovej zmluve je už uvedený jej
zástupca bez toho, aby tohto poznala, pričom z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje
k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu muselo prebehnúť súdne
konanie a nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku, pričom práve formulácia uvedená
vo formulárovej zmluve k takémuto záveru jednoznačne vedie. V takomto prípade je potrebné takúto
dohodu o zastupovaní považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka. Z tohto hľadiska Mgr. Tomáš Kušnír, resp. Mgr. Bruno Žlnay v jeho zastúpení, nemal
oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274
písm. e/ O.s.p. a o tom, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ako je
uvedené v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom. Plnomocenstvo nebolo udelené Mgr.
Kušnírovi ako advokátovi na poskytovanie právnej pomoci, ale len ako jednostranný právny úkon -
prejavu vôle zastúpenej, aby za ňu Mgr. Kušnír podpísal notársku zápisnicu. Preto Mgr. Kušnír už
nemohol ako substitúta advokáta poveriť zastupovaním Mgr. Žlnaya pri spísaní notárskej zápisnice.
Udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ak zástupca

nekonal pri podpise notárskej zápisnice v záujme povinnej, ale veriteľa - oprávneného, aby sa urýchlilo
vymoženie dlhu z úveru cestou exekúcie.

K námietke právomoci exekučného súdu preskúmavať vec v namietanom rozsahu odvolací súd už len
ako mnohokrát v minulosti v súvislosti s exekučnými konaniami vo veciach oprávneného dodáva, že zo
v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i z uznesenia Ústavného súdu SR
č.k. 425/2011 - 19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania v zmysle § 103 O.s.p. skúmať,
či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia
relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa v súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti, porušením zásady
rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva aj v súvislosti s novelou
Exekučného poriadku, že v čase, kedy súd prvého stupňa rozhodoval, rozhodol v súlade s ustanovením
§ 57 a § 58 Exekučného poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu, a teda nemožno
od súdu vyžadovať, aby plnil procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Z tohto hľadiska
odvolací súd má za to, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 230/2012 Z.z., ktorým
sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a jeho ustanovenie § 243 ods. 1 je treba
vykladať tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku aplikuje na exekučné konania začaté
predo dňom účinnosti novely, a to len tak a na tie konania, v ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo.
Nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom, ak súd v čase rozhodovania postupoval v súlade
s procesným predpisom a umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa
retroaktívne vzťahuje aj na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, a teda aj na konanie začaté
pred účinnosťou novely. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné aplikovať na
exekučné konania začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu na rozhodnutie
podľa § 57 ods. 1 písm. g/, k/ Exekučného poriadku rozhoduje po 8.8.2012. Exekučný poriadok v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené pojednávanie a aby
rozhodovanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bolo rozdelené do dvoch štádií. Naviac, v
tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie
exekúcie tu nie je možný. Nie je možný postup, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a pritom
zamietol návrh na zastavenie exekúcie.

Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný súd dostatočne zistil skutkový
stav, vychádzal zo správneho právneho posúdenia, preto v tejto časti, napadnutej oprávneným, potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).

V odvolacom konaní nebol podaný návrh zo strany ostatných účastníkov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.,
a preto o tejto otázke rozhodované nebolo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.