Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224989
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112224989.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: X. Z. -
N., M.Á. XX, XXX XX Q., právne zastúpený Mgr. X. Z., F. XXC, 080 01 Prešov proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, právne zastúpený
JUDr. Petrom Šimoňákom, v konaní o zaplatenie 6.666,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 6.666,- EUR s 9 % úrokom z omeškania od

16. 10. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 599,50 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 14. 8. 2012 doručil návrh, ktorým si uplatňoval pohľadávku 3.333,- EUR, keď svoj nárok
odôvodňoval tým, že dňa 4. 6. 2010 v súvislosti s poistnou udalosťou - záplavou došlo k zaplaveniu

skladovacej haly, v ktorej bol uložený tovar firmy TINBYT. So žalovaným mal uzatvorenú poistnú
zmluvuč.XXXXXXXXXprepoisteniemajetkuprávnickýchapodnikajúcichfyzickýchosôb.Žalovanýmu
vzniknutú škodu len čiastočne uhradil, keď mu odmietol uznať ako poistnú udalosť škodu, ktorá vznikla
poškodením náteru farby na betónovej podlahe haly, ktorý sa poškodil následne aj pri mechanickom a
inom čistení pri odstraňovaní nánosu. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný dolikvidoval škodu z poistnej
udalosti v žalovanej výške, čo je 50 % z pôvodnej výšky poškodenia. Na ústnom pojednávaní dňa 15.

4. 2013 žalobca rozšíril žalobu a žiadal aj priznať zákonný úrok za omeškanie zo žalovanej
sumy. Zároveň rozšíril žalobu na priznanie poistnej sumy 6.666,- EUR, čo predstavuje
náhradu za 1 náter na podlahovej ploche o rozmere 808 m2 skladovacej haly. Žalobca poukazoval na
to, že skladovacie haly sa nachádzajú cca 100 m od riečišťa, ktoré má hĺbku 3 m a z dôvodu
živelnej udalosti pôvodne došlo k dvihnutiu hladiny na 4 m, v dôsledku čoho škodu v hale spôsobila
nielen záplavová voda, ale aj spodné vody. Žalobca ďalej poukázal na to, že v susedstve sa nachádzajú
obdobné haly postavené za tej istej technológie ako je jeho a ich majiteľom bola priznaná náhrady

škody z poistenia nielen za farby, ale aj škody, ktorá vznikla na betóne.

Žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že so žalobcom mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXX XXX
XXX zo dňa 30. 11. 2007, predmetom ktorej bolo poistenie stavebných objektov na ul. Budovateľskej č.
75 v Prešove, a to proti požiaru, víchrici, krupobitiu a živelnej udalosti. Žalobca dňa 5. 6. 2010 nahlásil
vznik poistnej udalosti, ktorá mala vzniknúť dňa 4. 6. 2010 tak, že rieka Torysa sa vyliala zo svojho

koryta a zaplavila hlavnú budovu a jej zariadenie. Dňa 14. 6. 2010 bola v poškodenom objekte žalobcu
vykonaná ohliadka škody, pri ktorej bol zistený rozsah poškodenia objektu a na základe vykonanej
ohliadky a predložených dokladov bola zistená výška škody a rozsah poistného plnenia v sume 5.265,31EUR, od ktorého bola odpočítaná zmluvne dojednaná spoluúčasť žalobcu na likvidáciu poistnej
udalosti vo výške 331,94 EUR a poistné plnenie v sume 4.933,37 EUR bolo následne 15. 7. 2010
poukázané na účet žalobcu. Dňa 10. 8. 2011 žalobca požiadal o ďalšiu ohliadku z dôvodu poškodenia

nivalizačného poteru v skladových halách a na základe toho bola vykonaná dňa 12. 8.
2011 ďalšia ohliadka, pri ktorej bolo zaznamenané poškodenie podlahy ako aj vyjadrenia žalobcu. Za
účelom posúdenia príčiny vzniku poškodenia samotnej podlahy ako aj podlahového náteru požiadal o
vypracovanie znaleckého posudku E.. N. W., PhD., znalca z odboru stavebníctvo, ktorý v znaleckom
posudku vylúčil príčinnú súvislosť medzi záplavou a poškodením podlahy v poistenom objekte (vznik

trhlín, poškodenie náteru, odlupujúca sa vrchná vrstva betónovej podlahy), preto na základe uvedených
záverovvznaleckomposudkuďalšiepoistnéplneniepoisťovňazamietla,nakoľkouvedenáškodanebola
spôsobená poistnou udalosťou dojednanou v poistnej zmluve. Poistná udalosť v zmysle zákonných
ustanovení § 788 ods. 1 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka je udalosť náhodná, pre vznik ktorej
je v poistnej zmluve dojednaná povinnosť poistiteľa poskytnúť poistné plnenie za podmienky poistnej
udalosti, ktorou je náhodilosť, pričom v ostatnom plne ponecháva Občiansky zákonník zmluvnú voľnosť

pre aké prípady sa poistenie v poistnej zmluve dojednáva. Poistná zmluva bola so žalobcom dojednaná
okrem iného aj pre prípad škôd spôsobených živelnou udalosťou, medzi iným aj povodňou. Za škodu,
ktorá bola žalobcovi spôsobená práve týmto v zmluve dojednaným rizikom, mu poskytli plnenie v
zmluvne dojednanom rozsahu, pričom poistné plnenie za poškodenie podlahy v poistných objektoch
nemohol poskytnúť, nakoľko toto poškodenie bolo spôsobené inými príčinami ako boli dojednané riziká

poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, likvidačným spisom poistnej udalosti, znaleckým
posudkom E.. U. S., poistnou zmluvou a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu dňa 30. 11. 2007 č. 511 013 921, predmetom ktorej bolo
poistenie stavebných objektov na ul. Budovateľskej č. 75 proti požiaru, víchrici, krupobitiu a živelnej
udalosti. Dňa 5. 6. 2010 nahlásil žalobca žalovanému poistnú udalosť a vznik škody na poistenom
majetku, a to hlavnej budovy a zariadenia, 2 x hala, 2 x sklad, pracovné stroje, kde sa nachádzajú
nánosy bahna po záplave, teda vyliatí rieky Torysa dňa 4. 6. 2010, ktorá zaplavila hlavnú budovu jej

zariadenia, 2 x haly, 2 x sklady. Žalovaný po vykonanej ohliadke likvidoval túto škodu
dňa 15. 7. 2010, keď určil výšku poistného plnenia 4.933,37 EUR, keď z celkových nákladov na opravu
5.265,31 EUR odpočítal zmluvne dojednanú spoluúčasť 331,94 EUR a túto sumu poukázal žalobcovi.
Žalobca dňa 10. 8. 2011 nahlásil škodu poškodený nivelizačný poter v skladovacích halách, jedná sa o
výmeru cca 800 m2, kde bol popraskaný podkladový betón na cca 30 %, výška škody 6 000,-

EUR - 7.000,- EUR, ktorá mala súvisieť so záplavou rieky Torysa zo dňa 4. 6. 2010. Žalovaný
túto škodu odmietol likvidovať, nakoľko si dal vyhotoviť znalecký posudok a podľa jeho záveru ku škode
betónových podláh (praskliny na betónovom potery a nátery) nedošlo v súvislosti s poistnou udalosťou.

Žalobca na ústnych pojednávaniach poukazoval na to, že ku škode, ktorú si uplatňuje došlo živelnou

udalosťou, a to záplavou vodou v júni 2010, kedy sa vyliala tzv. storočná voda rieky Torysa a po opadnutí
vody došlo k poškodeniu tovaru v skladových traktoch, pretože žalobca podniká so sanitárnym tovarom,
obkladmi, tmelmi, lepidlami, vaňami, kde mu vznikla škoda na zaplavenom tovare cca 1.000.000,- Sk
a ďalej mu vznikla škoda v súvislosti s poškodením podlahy haly, ktorá sa vyprázdnila od vody po 10 -
dňoch. Po opadnutí vody ostalo bahno vo výške 7 - 10 cm a po vyčistení sa začali odlupovať pôvodné

nátery podlahy. Poisťovňa im nátery nelikvidovala, preto nahlásili túto ďalšiu škodu, ktorá im v súvislosti
s poistnou udalosťou vznikla. Žalovaný vykonal ohliadku, oznámil im, že vec dáva posúdiť znalcovi a
následne oznámil, že odmieta tento nárok odškodniť, lebo nie je v príčinnej súvislosti so záplavou. K
znaleckému posudku, z ktorého vychádzal žalovaný sa im podarilo dostať až neskôr na základe žiadosti
adresovanej predstavenstvu poisťovne, kde zistili, že vypracovaný znalecký posudok nebol

vypracovaný znalcom odborníkom, ktorým by mal byť znalec z odboru technológie stavebných hmôt
alebo znalec statik, sami si tiež dali vypracovať odborné posúdenie, v ktorom profesor E.. Ď. z VŠT
Košice im podal úplne odlišné stanovisko. Ich posudok žalovaný neuznal. Pritom mali poškodený celý
areálajtovar,pôvodnežalovalilenškodu,ktoráimvzniklavovýške50%ztýchtonákladov,alevzhľadom
na to, že škoda je v skutočnosti 6.666,- EUR, ide o náklady za jeden náter na podlahovej plochy 808 m2.

Zo znaleckého posudku E.. U. S. zo dňa 31. 1. 2014 znalecký posudok č. 9/2014 a z
jeho záverov vyplýva, že k poškodeniu náteru mohlo dôjsť pri mechanickom odpratávaní (lopatami,
škrabákmi) kalu z posudzovanej podlahy, ako aj pôsobením kolesovej techniky (pojazd vysokozdvižnýmvozíkom, ručnými manipulačnými vozíkmi) po podlahe, na ktorú predtým pôsobila voda, kal, resp.
vlhkosť nasýtených vodných pár zo strany podlahy, ako aj zo strany betónu, podložie pod podlahou
bolo po opadnutí vody nasýtené vodou, pričom čiastočným odparovaním vody vzniká vodná para,

ktorá prechádza konštrukciou, t. j. betónovou podlahou. Vplyvom zaťaženia (vplyv vody, kalu, vlhkosti)
mohlo dôjsť k strate technických parametrov, zníženiu priľnavosti, zníženiu tvrdosti a tým k poškodeniu
náteru. K poškodeniu náteru mohlo dôjsť aj nevhodným použitím náteru U2043, ktorý nie je vhodný do
skladov s vyšším namáhaním (pojazd vysokozdvižných vozíkov), avšak podľa názoru znalca by mal
byť technický list takéhoto výrobku bližšie špecifikovať použitie, či sa jedná o výrobok vhodný na malé

(rodinnédomy),stredné,resp.vysokézaťaženie,resp.namáhanie.Kpoškodeniunáterumohlodôjsť(pri
ohliadkeužtátoskutočnosťnebolaobjektívnezistiteľná)pridlhodobompôsobení(cca.týždeň)vody,kalu
vplyvom zatopenia podlahy skladu. Následkom pôsobenia vody došlo k zmäknutiu náteru, kedy došlo k
zmene fyzikálno-technických vlastností náteru ako prídržnosť náteru k betónu, tvrdosť náteru a pri jeho
namáhaní pri odpratávaní kalu za použitia mechanických prostriedkov ako lopát, škrabákov a pojazdom
vysokozdvižných vozíkov, manipulačných vozíkov pri odpratávaní kalu, ako aj chôdzou obsluhy skladu

mohlo dôjsť k poškodeniu náteru vplyvom jeho znížených mechanických vlastností. Pri výsluchu znalec
uviedol, že záplavová voda poškodila náter. V dôsledku tlaku a napučenia náteru je ťažké
objektívne určiť príčinu poškodenia podlahy, pretože vec posudzoval až 3 a pol roka po poistnej udalosti
po záplave a preto je zložité určiť, či príčinou poškodenia podlahy bola povodeň alebo išlo o mechanické
poškodenie. Vymenoval 3 možnosti ako mohlo vzniknúť k poškodeniu, pričom nemal možnosť zistiť

v akom stave bol náter pred živelnou udalosťou. K poškodeniu náteru mohlo dôjsť aj pri mechanickom
odpratávaní kalu z posudzovanej podlahy ako aj pôsobením kolesovej techniky po podlahe, na ktorú
predtým pôsobila voda alebo k poškodeniu náteru mohlo dôjsť aj nevhodným použitím náteru, ktorý nie
je vhodný do skladu s vyšším namáhaním. Priľnavosť náteru mohla byť poškodená len spodnou vodou,
ktorá sa dostala cez terén konštrukcie alebo cez betón.

Znalecký posudok, ktorý pre účely poisťovne Allianz vyhotovil znalec Ing. Tomáš Varga v jeho
závere tento znalec vyhodnotil, že príčinou odlupujúcej sa vrchnej vrstvy betónovej podlahy je lokálne
znížená kvalita monolityckej dobetonávky pravdepodobne nepresným dávkovaním súčasti betónu pri
jednotlivých zámesách. Odlupujúca sa vrchná vrstva betónovej podlahy nemá súvislosť so záplavou

podlahy.

Profesor E.. N. Ď., G.., ktorý vypracoval odborné stanovisko na žiadosť žalobcu vo veci náteru farbou
na betónovej podlahe po záplave v skladovacej hale vyvracia tento záver E.. W. a uviedol, že s týmto
záverom nesúhlasí, lebo z analýzy vyplýva, že záplavová voda spôsobila stratu prídržnosti náterového

systému ku betónovej podlahe v dôsledku tlakového napätia a objemových zmien (napučanie). Platí,
že mechanické čistenie podlahy spôsobuje miestne poškodenie povrchu podlahy, otázkou ostáva
akým spôsobom sa mala z podlahy hál dostať vrstva bahna a nečistôt ako dôsledok povodne.
Znalcom odhadnutá strata životnosti náteru je značne diskutabilná. Odlupovanie náterového systému od
betónovej podlahy a vrchnej vrstvy betónovej podlahy totiž nastalo aj na povrchu cestných betónových

panelov, ktoré sa vyrábali z betónov triedy B 330, čo zodpovedá pevnosti betónu tlaku 33,0 MPa a takýto
betón nemožno považovať za málo kvalitný. Nemožno súhlasiť so záverom znalca Ing. Vargu, lebo z
analýzy vyplýva, že záplavová voda spôsobila stratu prídržnosti náterového systému ku betónovému
podkladu podlahy v dôsledku tlakového napätia spodnej vody a strednodobé pôsobenie záplavovej vody
spôsobil vznik objemových zmien (napúčanie) náterovej látky, čo rovnako viedlo ku zníženiu prídržnosti

náterového systému ku betónovému podkladu podlahy a umožnilo nanášanie sa náterovej
látky na kolesá vozíkov a na topánky. Nemožno ani súhlasiť, že tu nie je príčinná súvislosť medzi
záplavou a poškodením podlahy v poistnom objekte. Príčinná súvislosť medzi záplavou a poškodením
podlahy, vrátane náterového systému betónu v predmetnom objekte, t. j. poškodenie náteru betónovej
podlahy tu je, pretože jej poškodenie bolo spôsobené účinkami záplavovej vody.

Podľa § 788 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré

sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných
prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 797 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť

(poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa Všeobecných poistných podmienok, čl. 10 bod 2, poistenie sa vzťahuje na predmet
poistenia tiež vtedy, ak bol poškodený, zničený alebo stratený v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou,
ktorá bola spôsobená rizikom dojednaným v poistnej zmluve. Podľa čl. 13, riziko škôd

spôsobených živelnou udalosťou bod 1, poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na
poistnej veci bola spôsobená: a) povodňou, záplavou, b) zemetrasením, c) výbuchom sopky, d) zosuvom
pôdy, e) lavínou a ťarchou snehu. Podľa bodu 2, pre účely tohto poistenia sa považuje: a) za povodeň -
zaplavenie územných celkov vodou v mieste poistenia, ktorá sa prirodzeným spôsobom vyliala z brehov
povrchového vodstva alebo tieto brehy pretrhla, b) za záplavu vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá

určitúdobustojíaleboprúdivmiestepoisteniaaktorébolospôsobenéprírodnýmivplyvmiokremudalosti
uvedených v čl. 14 VPP.

Podľa čl. 21 bod 1, právo poisteného na plnenie poisťovateľa (poistné plnenie vznikne, ak nastala
poistná udalosť, podľa bodu 2, poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná škodová udalosť, s ktorou

je podľa príslušných ustanovení poistnej zmluvy spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Náhodnou škodovou udalosťou je taká udalosť, o ktorej v čase dojednania poistnej zmluvy
poisťovateľ a poistený predpokladajú, že môže nastať, avšak nie je isté, či nastane a kedy nastane.
Podľa čl. 21 plnenie poisťovateľa, bod 9, ak príde k zničeniu alebo strate veci poistenej na novú
hodnotu, poskytne poisťovateľ poistné plnenie presahujúce časovú hodnotu len ak poistený do 3 rokov

od poistnej udalosti zrealizuje znovunadobudnutie veci rovnakého druhu a kvality v mieste poistenia.
Podľa bodu 10, poisťovateľ uhradí primerané a hospodárne vynaložené náklady zvyčajné v mieste
vzniku poistnej udalosti v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou na opatrenia vykonané poistením na
odvrátenie vzniku bezprostredne hroziacej škody alebo na zmierenie následkov škody, vrátane opatrení
neúspešných, ak boli primerané okolnostiam.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že škoda, za ktorú si žalobca uplatňuje
poistné plnenie je poistnou udalosťou, ktorá vznikla v súvislosti so záplavou rieky Torysa dňa
4. 6. 2010, keď došlo k zaplaveniu skladovacej haly žalobcu a následne k poškodeniu náteru podlahy v
tejto hale vo výške, ktorú odmietol žalovaný likvidovať tvrdiac, že táto škoda nie je v príčinnej súvislosti

s poistnou udalosťou. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že poškodenie náteru na podlahe
skladovacej haly je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, keďže k poškodeniu náteru
došlo pri dlhodobom pôsobení vody a kalu vplyvom zaplavenia podlahy skladu a následkom pôsobenia
vody došlo k zmäknutiu náteru, k zmene jeho fyzikálno-technických vlastností ako prídržnosť náteru kbetónu, tvrdosť náteru a pri jeho namáhaní pri odpratávaní kalu za použitia mechanických prostriedkov
ako lopát a škrabákov, došlo k zníženiu jeho mechanických vlastností. Poškodenie náteru na betónovej
podlahe bolo zistené následne po odprataní kalu a nánosov po záplave, teda

poškodenie podlahy bezprostredne súvisí so vznikom tejto škodovej udalosti, ktorá je predmetom
poistného plnenia a napokon aj žalovaný ako poisťovateľ sa zaviazal uhradiť náklady zvyčajné v mieste
vzniku poistnej udalosti v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou na opatrenia vykonané poistením na
odvrátenie vzniku bezprostredne hroziacej škody alebo na zmiernenie následkov a takýmto opatrením
bolo aj odpratávanie kalu a nánosov zo zaplavenej skladovacej haly mechanickými prostriedkami. Súd

má za to, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto mu patrí vyplatenie poistného v súvislosti s poistnou
udalosťou, na ktorú sa viaže poistná zmluva, ktorú uzatvoril so žalovaným a má teda právo na celé
poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou. Pokiaľ ide o výšku tohto plnenia, žalobca si žiadal len
vyplatiť náklady za farbu na podlahy, žalovaný nežiadal nariadiť výpočet rozsahu týchto
nákladov, z tohto dôvodu súd priznal výšku akú si uplatnil žalobca.

Žalovaný v záverečnom prednese vzniesol námietku premlčania v časti rozšíreného nároku. Súd s
poukazom na § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka má za to, že sa nejedná o premlčané právo, pretože
nárok na poistné plnenie bol žalobcom uplatnený dňa 15. 8. 2010 a žaloba na rozšírenie
návrhubolapodanádňa15.4.2013,tedavtrojročnejpremlčacejlehoteanejednásaopremlčanéprávo.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný tým, že odmietol vyplatiť poistné plnenie sa dostal do omeškania, lebo poistné plnenie

je splatné do 15 dní po skončení vyšetrovania. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania.
Žalobca však žiadal priznať úrok od doručenia žaloby, ktorú si žalovaný prevzal dňa 15. 10. 2012. Súd
priznal tento úrok nasledujúcim dňom, t. j. 16. 10. 2012 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úroku súd
vychádzal pri jeho určení z nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. § 3 ods. 1, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška v čase vzniku nároku úrokovej sadzby
ECB bola 1 % plus 8 percentuálnych bodov, spolu 9 %, teda je to výška 9 % tak ako to žiadal
žalobca a v tejto výške mu súd priznal úrok z omeškania.

Právny zástupca žalobcu nie je advokátom, preto mu neprináleží odmena za právne zastupovanie

podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov a vyčíslenú odmenu za právne
zastúpenie súd nepriznal. Náhradu priznaných trov konania uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.