Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010039
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov

JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach obžalovaného 1/ A. G. a obžalovanej 2/ I.
G., ako aj okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn.
8T/18/2014 z 11.05.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 8T 18/2014 z 11.05.2015 v časti týkajúcej sa obžalovanej I. G., a to vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaná 2/ I. G. sa o d s u d z u j e podľa § 218
ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. h), j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
sa určuje skúšobná doba v trvaní 1 roka.

Podľa § 319Tr. por. sa odvolanie obžalovaného 1/ A. G. z a m i e t a.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu obžalovaný 1/ A. G. a obžalovaná 2/ I. G. boli uznaní vinnými
z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
1, 3 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchali tak, že

od 26.11.2010 do 17.08.2011 neoprávnene užívali byt č. XX na ulici M. XX vo H. L., na prvom

poschodí bytového domu č. XXX, ktorého vlastníkom je Mesto Kežmarok, Hlavné námestie 1, napriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 1C/122/2010 z 21.10.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 19.11.2010 boli obžalovaní 1/ A. G. a 2/ I. G. povinní vypratať byt č. XX, bytového domu
č. XXX na ulici M. č. XX vo H. L. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, obaja obžalovaní svojím
konaním bránili vlastníkovi bytu Mestu Kežmarok, Hlavné námestie 1, IČO: 00 326 283 vo výkone jeho
vlastníckych práv, neuhrádzali nájomné a tak spôsobili vlastníkovi bytu škodu vo výške 1.545,41 Eur.

O trestoch a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

Obžalovaný 1/ A. G.Podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. sa odsudzuje na trest
odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 2 rokov.

Obžalovaná 2/ I. G.

Podľa § 218 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. sa odsudzuje na trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa obom obžalovaným ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Mestu
Kežmarok, Hlavné Námestie 1, škodu vo výške 1.157,99 Eur spoločne a nerozdielne.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianskej
súdne konanie.

V odôvodnení tohto rozsudku okresný súd najskôr uviedol, že proti obžalovaným konal ako proti ušlým
v zmysle § 358 až 362 Tr. por., pričom rozviedol, akým spôsobom sa dopracoval k skutkovým zisteniam
a ich právnej kvalifikácii (výrok o vine nebol napadnutý opravným prostriedkom).

Pri ukladaní a výmere trestu u obžalovaného 1/ A. G. okresný súd prihliadol najmä na to, že: priťažovalo
mu,žezatrestnúčinnosťužbolodsúdený(5krátsúdnetrestaný);doposiaľsadopúšťalprevažnetrestnej
činnosti násilnej a majetkovej povahy; s manželkou, obžalovanou I. G., majú spolu 5 detí; pri aplikovanej
sprísnenej trestnej sadzbe (8 - 24 mesiacov odňatia slobody) bolo primerané obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 2 rokov.

U obžalovanej 2/ I. G. naproti tomu poľahčovalo, že nebola doposiaľ súdne trestaná, je matkou 5-tich
maloletých detí, pričom v rámci aplikovateľnej trestnej sadzby (0 - 1 rok a 4 mesiace odňatia slobody)
mal okresný súd za to, že primeraným trestom pre ňu bude trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov,

ktorý je možné podmienečne odložiť na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Okresný súd tiež odôvodnil, ako sa dopracoval k výrokom o náhrade škody (ktoré tiež neboli napadnuté
opravným prostriedkom).

V zákonnej lehote podali odvolania proti napadnutému rozsudku vo výrokoch o trestoch ako obžalovaný
1/ A. G. a obžalovaná 2/ I. G. (prostredníctvom svojej obhajkyne), tak aj okresný prokurátor vo Veľkom
Krtíši.

Obhajoba navrhovala, aby bol napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch obom obžalovaným

zrušený a týmto aby boli uložené miernejšie tresty. Zdôraznila predovšetkým, že pri ukladaní trestov
okresný súd nevzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák., to znamená, že
obžalovaní spáchali trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si
sami nespôsobili.

Obžaloba navrhovala, aby u obžalovanej 2/ I. G. bol napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste a
aby krajský súd rozhodujúc vo veci sám, uložil tejto obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 1 roka,
ktorého výkon bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Zdôraznené bolo predovšetkým, že: „Uložený trest u oboch obžalovaných je nezákonný, nakoľko bol

uložený mimo zákonnej trestnej sadzby, avšak nedopatrením bolo odvolanie podané len v neprospech
obžalovanej 2/ I. G. čo do výroku o treste, ktoré nasledovne odôvodňujem“.Ohľadne jednotlivých obžalovaných bolo zdôraznené predovšetkým, že: Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak
prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. V prípade obžalovanej teda základná zákonná trestná sadzba bola 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Pokiaľ súd nepoužil ustanovenie § 39 o mimoriadnom znížení trestu, k čomu u obžalovanej I. G. nedošlo,
nemohol jej uložiť trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ale jej mal uložiť trest odňatia slobody
minimálne v trvaní 1 roka.

Obdobne je to u obžalovaného A. G., kde podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. bola zvýšená spodná hranica na

2 roky a 4 mesiace a keď mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov, tak porušil zákon
v jeho prospech“.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
v napadnutých výrokoch o trestoch, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného 1/
A. G. treba zamietnuť a u obžalovanej 2/ I. G. treba vykonať nápravu spôsobom uvedeným vo výroku

tohto rozsudku krajského súdu.

U obžalovanej 2/ I. G. treba dať sčasti za pravdu ako odvolaniu tejto obžalovanej (že nebola aplikovaná
aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák.), tak aj odvolaniu okresného prokurátora, že u
tejto obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.

Po zrušení napadnutého rozsudku u obžalovanej 2/ I. G. vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm.
d), e) Tr. por. (porušenie zákona a uloženie neprimeraného trestu) krajský súd v rámci aplikovateľnej
zmiernenejtrestnejsadzbyodňatiaslobody(1rokaž3rokya8mesiacov)uložilobžalovanejtrestodňatia
slobody na dolnej hranici tejto sadzby, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní

1 roka.

U obžalovaného 1/ A. G. nevzhliadol krajský súd dôvody pre zmiernenie uloženého trestu, ako sa toho
domáhala obhajoba a preto odvolanie tohto obžalovaného zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Pri prevahe priťažujúcich okolností u tohto obžalovaného, tak ako to ustanovil okresný súd, trest odňatia
slobody v trvaní 17 mesiacov, ktorý mu bol uložený, je skutočne trestom uloženým mimo aplikovateľnú
trestnú sadzbu, tak ako to uvádza v odvolaní okresný prokurátor.

Aj keby sa prihliadlo na to, že u tohto obžalovaného sú poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vyrovnané

(lebo mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. h) Tr. zák.), niet dôvodu uložený
trest odňatia slobody mu zmierňovať. V takom prípade totiž v rámci aplikovateľnej zákonnej trestnej
sadzby (1 až 5 rokov odňatia slobody), s prihliadnutím na predošlú kriminálnu minulosť obžalovaného
(v štyroch prípadoch sa dostal do rozporu s Trestným zákonom, pričom v jednom prípade vykonával aj
nepodmienečný trest odňatia slobody), trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov, výkon ktorého bol

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, je primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.