Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/770/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
7C/108/2012-124 zo dňa 18. 06. 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy a zároveň zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená
tvrdeným nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Podľa žalobcu k nesprávnemu
úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd prvého stupňa v jednotlivých exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 7C/108/2012 zo dňa 09. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2012,
súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie vecí vedené pod sp. zn. 7C/108/2012, 7C/137/2012,

7C/161/2012, 7C/172/2012, 7C/187/2012, 7C/198/2012, 7C/233/2012, 7C/242/2012, 7C/245/2012,
7C/258/2012, 7C/303/2012, 7C/324/2012 s tým, že spoločné konanie je ďalej vedené pod sp. zn.
7C/108/2012.Žalovaný v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukazoval na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytuje viacero nedostatkov, napr. že sú zmätočné v označení povinného, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní,

poukazoval na to, že „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v
konaníonáhraduškodyniejeoprávnenýposudzovaťprieťahyvkonaní.Tútoprávomocmáibapredseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej poukazoval na to, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27. 09 .2012 boli súdu

doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr, a preto
ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.6.2014, ktorého sa účastníci konania
nezúčastnili. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnila, pričom nežiadala o
odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia

o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR a jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 1NcC 43/2012 (OS SNV sp. zn.: 7C 108/2012). O
nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom
v Košiciach. Predmetné rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov

konania. Vzhľadom na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu o prerušenie konania rozhodol, a
to uznesením č. k. 7C 108/2012-75 zo dňa 25. 06. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 01. 2014
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2013-97, nepovažoval
súd prvého stupňa žalobcom uvedený dôvod za relevantný dôvod odročenia pojednávania poukazujúc
na ustanovenie § 119 O.s.p. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania,

pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu a vykonaných listinných dôkazov.

Súd prvého stupňa sa oboznámil v tomto spoločnom konaní s jednotlivými exekučnými spismi
Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Exekučnými
titulmi vo všetkých exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu

okremjednéhoprípadu,kdeexekučnýmtitulombolanotárskazápisnicaaprípadu,kdeišlooprávoplatný
platobný rozkaz. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdu prvého
stupňa predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá
medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch súdom prvého stupňa zistené, že
ide o spotrebiteľské zmluvy. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

uviedol, že v čase rozhodovania súdu už uplynula šesťmesačná lehota od prijatia týchto žiadosti, keďže
žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že zo strany žalobcu mu boli doručené žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, a to dňa 23. 04. 2012 a preto mal zato, že žalobca si splnil svoju
zákonnú povinnosť, keď podal žalovanému pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Doposiaľ nebolo preukázané, aby nárok na náhradu škody alebo jeho časť

bol do rozhodnutia súdu uspokojený. Ďalej dospel k záveru, že námietka žalovaného poukazujúca na
nedostatky žalobných návrhov nie je dôvodná, pretože žalobca správne označil účastníkov konania,
opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a
preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa považoval za nedôvodný. Rovnako sa súd
prvého stupňa vysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu zo strany

žalovaného a dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný
návrh bol podaný v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.

V konaniach uvedených pôvodne pod č.k. 7C/137/2012, 7C/161/2012, 7C/161/2012, 7C/172/2012,
7C/198/2012, 7C/233/2012 (žaloby označené ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný

postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V konaniach vedených pôvodne pod č. k. 7C/108/2012, 7C/187/2012, 7C/242/2012, 7C/245/2012,
7C/258/2012 (žaloby označené ako NP) žalobca namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

V konaniach vedených pod č. k. 7C/303/2012, 7C/324/2012, (žaloby označené ZE) žalobca namietal,
že súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi, keďže až vtedy sa žalobca
mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho

exekútora. Z dôkazných exekučných spisov súd prvého stupňa zistil, že zamietajúce uznesenia boli
vydávané tunajším súdom v priebehu rokov 2010 a 2011, kedy boli oprávnenému aj doručované.
Žalobné návrhy boli podané na tunajšom súde ako hromadné žaloby dňa 27. 09. 2012, teda v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam súd prvého stupňa
mal preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuté.

Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom

ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv alebo na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných súdov. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. §
45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. zdôraznil, že v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského súdu. V

tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia NS SR (5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012), či rozhodnutia
Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Preto dospel k záveru, že
posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Okrem toho, že exekučný súd mal nielen oprávnenie, ale aj povinnosť
preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa uviedol, že v uvedených

veciachniejemožnékonštatovaťnezákonnosťrozhodnutíexekučnéhosúdu,t.j.rozhodnutíozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože otázka nezákonnosti rozhodnutia nemôže
byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými

k vyššie uvedeným konaniam, mal súd prvého stupňa za preukázané, že ani jedno rozhodnutie
Okresného súdu Spišská Nová Ves ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd.

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia
boli žiadané správy, resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých

vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho lehota podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku platí v prípadoch, ak súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie
a nie v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora. V súvislosti s namietanými skutočnosťami

uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu, pokiaľ sa týka oneskoreného rozhodnutia súdu prvého
stupňa o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa dospel k záveru,
že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli predovšetkým rozsudky rozhodcovského súdu, vo
všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul
a preto okrem ustanovení Exekučného poriadku bolo potrebné posúdiť aj dané právne veci podľa zák.

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa Všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS s poukazom aj na uznesenie
Ústavného súdu SR č. I.ÚS 476/2012. Podľa oboznámených spisov č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011
a to odpovedí na sťažností žalobcu na prieťahy v konaní, sťažností žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené a v konaní bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažností žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených na súde prvého stupňa neboli zo strany vedenia súdu
prvého stupňa konštatované prieťahy v konaní. V neposlednom rade súd prvého stupňa poukázal na
článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Okresný súd nemá právomoc konštatovať
prieťahy v súdnom konaní ani v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to
nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v daných exekučných veciach

a nedostatok právomoci Okresného súdu Spišská Nová Ves na rozhodnutie o prieťahoch mal súd
prvého stupňa za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný právny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol

predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd prvého stupňa už
z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej
ujmy, ktorú si žalobca v konaní uplatnil.

V závere súd prvého stupňa konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí
exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola
preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Súd prvého stupňa preto pre nepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si nárok na náhradu

trov konania v písomnom vyjadrení uplatnil, avšak trovy nevyčíslil v stanovenej lehote podľa § 151 ods. 2
O. s. p. a zo spisu výška náhrady trov konania nevyplýva, preto súd prvého stupňa náhradu trov konania
žalovanému nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca (ďalej len „odvolateľ“) z dôvodov podľa

ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O. s. p. a podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania

s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a ak
tak spravil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania

bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím
rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na
prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto
okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne

pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu
na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej
žalobca namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho

konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo
možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,
aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre

zmeškanie podľa § 153b O. s. p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namieta odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavaniasprávy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto
je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou

úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť

ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkove ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva
a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré
žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 18.06.2014 (čl. 123
spisu), ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu pojednávania
sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti tohto odôvodnenia. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo
nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania
irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril písomným podaním zo dňa
04. 02. 2013 (č. l. 40 spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre
zmeškanie je neopodstatnená. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 19.
02. 2013.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 18.
06. 2014, keďže bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. Na
tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie

náležitým oboznámením listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. (č. l. 123 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na

tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa k skutkovýma právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Irelevantná je odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako bolo uvedené vyššie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne

vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho
súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a pokiaľ sa týka nezákonného rozhodnutia
neexistuje žiadne také rozhodnutie, ktoré by bolo príslušným orgánom zrušené pre jeho nezákonnosť,
čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku.

Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda

rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Jediná odvolacia námietka, ktorá je relevantná vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému
rozsudku sa týka vykonania pojednávania dňa 15. 05. 2014 po podaní žiadosti o odročenie pojednávania
v súvislosti s námietkou, že vo veci rozhodol vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani
tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.
2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci

na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané

dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie
účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 18. 06.
2014 písomne, pričom právnemu zástupcovi žalobcu aj žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 4.
06. 2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca doručil dňa 13. 06. 2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Taktiež
doručil kópiu ústavnej sťažnosti. V podaní namietal, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom,
že sudcovia OS Spišská Nová Ves nie sú vylúčení z prejednávania veci. Uviedol, že podal sťažnosť na
Ústavný súd SR z dôvodu porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na zákonného sudcu a právana prerokovanie veci nestranným súdom. Navrhol pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia
o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. Zároveň navrhol, aby
súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti. Trvá

zároveň na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky
musí byť reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci,
ktorý má za následok jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom
než z dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. 06. 2014 (č. l. 123 spisu) vyplýva, že konajúci súd skonštatoval
ich doručenie, pričom posúdil návrh na zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa
požiadavku ustanovenú v § 119 O.s.p. a preto aj pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania. Išlo o návrh s rovnakým obsahom, ako v žiadosti o zrušenie

pojednávania zo 13. 06. 2014. Uviedol, že o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom
návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými
dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2013-97 ako aj 1NcC/43/2012 je tak viazaný súd, ale aj
účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom, alebo
medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila
otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej s tým, že Ústavný súd SR uznesením sp.
zn. IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12. 12. 2013 sťažnosť žalobcu odmietol.

Súd prvého stupňa sa okrem toho venoval posúdeniu návrhu na odročenie pojednávania v odôvodnení
rozsudku (str. 6 odôvodnenia). K dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal odročenie pojednávania uviedol, že
o nevylúčení konajúcej sudkyne bolo rozhodnuté nadriadeným súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania,

označená ako návrh na zrušenie pojednávania neobsahuje dôvody, ktoré bolo potrebné nariadené
pojednávanie odročiť.

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní
nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci,
tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec
správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie
napadnutého rozsudku v zmysle aj ďalších odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a
f) O.s.p.

Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.