Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/441/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912202999
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912202999.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná advokát a konateľ
Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX J., v konaní
zastúpenému opatrovníčkou C. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti

vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851
01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so
sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, a vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J.
Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 34,12 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho

účastníka 1/ na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/261/2013
- 81 zo dňa 21. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že vedľajším účastníkom na strane odporcu sa
právo náhradu trov konania nepriznáva (piaty výrok), v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu mení tak, že:

Vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Vedľajší účastník 1/ na strane odporcu j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania vo výške 19,61 Eur k rukám jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
21. 01. 2014 rozhodol, že vstup vedľajších účastníkov 1/ a 2/ na stranu odporcu sa pripúšťa (prvý
výrok). Konanie zatavil (druhý výrok), na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom.
Daňovému úradu Bratislava nariadil, aby navrhovateľovi vrátil časť súdneho poplatku vo výške 9,87 Eur
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal

(štvrtý výrok) a vedľajším účastníkom na strane odporcu nepriznal právo na náhradu trov konania (piaty
výrok). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania poukázal na § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že navrhovateľ
procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko v späťvzatí neuviedol jeho dôvod. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, keďže je v konaní zastúpený opatrovníčkou, je na neznámom mieste, žiadne
trovy konania si neuplatnil ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Vedľajším účastníkom 1/ a 2/ na
strane odporcu nepriznal trovy konania s odôvodnením, že neprodukovali žiadne konkrétne vyjadrenia

vo veci, zo žiadnych nimi predložených listín nevyplýva, že by predmetnú vec prevzali a relevantne sa
vyjadrili na obranu záujmu odporcov. Predložené vyjadrenia sú všeobecné typizované, vyplýva z nich,že vedľajší účastníci nemajú žiadnu vedomosť o konaní. Trovy vedľajších účastníkov neboli účelne
vynaložené a ich náhradu preto nemožno priznať. Právni zástupcovia vedľajších účastníkov nemajú
vedomosť o predmetnom spore, hoci trovy konania si uplatnili hneď pri oznámení svojho vstupu do

konania. Ďalej ešte odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03 s
tým, že nepriznaním trov konania neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu, konkrétne do piateho výroku o náhrade trov konania
vedľajších účastníkov, podal vedľajší účastník 1/ na strane odporcu (prostredníctvom právneho

zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na to, že vstúpil do konania oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania,
obsahujúcu relevantnú právnu argumentáciu vedľajšieho účastníctva, ktorá mala preukázateľne za
následok prehodnotenie argumentačnej aj procesnej pozície zo strany navrhovateľa, nadväzne
späťvzatie žaloby a zastavenie konania voči hlavnému účastníkovi. Námietka premlčania pritom nebola
daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Súd prvého stupňa svojim

postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní,
zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného v § 93 ods. 4 O. s.
p. a znemožnil mu tým reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Ďalej
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a jeho argumentácia o tom,
že vedľajší účastník podáva formálne a obsahovo podobné podanie je podľa jeho názoru absurdná,

svojvoľná a tendenčná. O procesnej disciplinovanosti vedľajšieho účastníka nemôže byť sporu, nakoľko
si uplatňoval len dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu a vyjadrenie, a to napriek tomu, že
urobil dve rôzne písomné podania obsahujúce vyjadrenia vo veci a právnu argumentáciu. V predmetnom
konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Súd
malsprávnerozhodnúťpodľa§146ods.2O.s.p.stým,ženavrhovateľzavinilzastaveniekonania,preto

mu mala byť uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Dôvodom späťvzatia
návrhu na začatie konania navrhovateľom bolo podľa jeho názoru vznesenie námietky premlčania
vedľajším účastníkom, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, preto mu mal súd v
zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. priznať náhradu trov konania v požadovanej výške. Ďalej poukázal na
ustanovenia vnútroštátneho ako aj komunitárneho spotrebiteľského práva, na súvisiacu rozhodovaciu

činnosť všeobecných súdov ako aj Súdneho dvora EÚ a na to, že neexitujú dôvody na aplikáciu § 150
O. s. p. Vzhľadom na uvedené potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov konania alebo aby v tejto časti rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Navyše združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z.
využívať určenú podporu ministerstva. Taktiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z.,

ktorou bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok v súvislosti s účasťou právnických osôb založených
za účelom ochrany práv spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní. Združenie vstupuje do množstva
konaníbezohľadunastavkonaniaavôľuodporcu,atooznámenímovstupezdruženiadokonania,ktoré
obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú

vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania opakuje bez uvedenia nových významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom existujú okolnosti odôvodňujúce aplikáciu § 150 O. s. p. Na
základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v
napadnutej časti potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací podľa §10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil. Ide však len o zmenu formulácie výroku

rozhodnutia, ktorá v konečnom dôsledku nemá vplyv na výsledné rozhodnutie o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu, čo bude vysvetlené v nasledujúcej časti odôvodnenia tohto
rozhodnutia.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27. 02. 2012
sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 34,12 Eur s príslušenstvom. Dňa 22. 05. 2012 bolo
okresnému súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu, že vstupuje do

konania na stranu odporcu. V oznámení o vstupe vzniesol aj námietku premlčania voči navrhovateľom
uplatňovanému nároku. Dňa 18. 09. 2012 bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka 2/
nastranuodporcu.Navrhovateľpodanímzodňa22.10.2013následnevzniesolnámietkuneprípustnosti
vedľajšieho účastníctva, o ktorej okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením. Dňa 07. 01.
2014 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom, o ktorom

okresný súd rozhodol taktiež odvolaním napadnutým uznesením.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší

účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či
mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov
právneho zastúpenia). Aj keď právna úprava vedľajšieho účastníctva upravená v Občianskom súdnom
poriadku v ustanovení § 93 bola novelizovaná zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, na toto konanie sa vzťahuje právna úprava vedľajšieho účastníctva v znení platnom a
účinnom do 31. 12. 2014, ktorej bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o

rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s

účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do
konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže
ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods.
1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienkyprepripustenievstupudokonaniavyplývajúcejzustanovenia§93ods.1,ktoroujeexistencia

právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na
strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože

(ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné

ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

V posudzovanom prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto,
že navrhovateľ vzal späť návrh bez uvedenia dôvodu.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,

musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi späť bez uvedenia dôvodu,
možno konštatovať len jediný záver a to, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo
v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.

s. p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatínávrhu).Sohľadomnauvedenébypotomnavrhovateľovivzniklapovinnosťnahradiťodporcovi
a vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane trovy prvostupňového konania. Odvolací súd je
však tohto názoru, že ak aj v zmysle uvedeného vznikne nárok na náhradu trov konania odporcovi,

neznamená to automatické priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje v
konaní na strane na odporcu, a aj v tomto prípade je potrebné hodnotiť účelnosť vynaložených trov
konania.

Odvolací súd považuje závery prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajším

účastníkom za správne, pričom vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu (ktorý
podal odvolanie) ešte považuje za potrebné zdôrazniť, že tento vedľajší účastník (ktorý vyjadril
podaným odvolaním nesúhlas s rozhodnutím o náhrade jeho trov prvostupňového konania) vstúpil
do konania oznámením zo dňa 30. 04. 2012, doručeným okresnému súdu dňa 22. 05. 2015, v
ktorom zároveň vzniesol námietku premlčania voči navrhovateľom uplatňovanému nároku „vychádzajúc

zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných navrhovateľom v obdobných
súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach ...“. V zmysle argumentácie uvedenej v
predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia je zrejmé, že v súdnych konania môže byť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, ktorým je spotrebiteľské združenie, priznaná náhrada trov konania,
konkrétnetrovprávnehozastúpenia,ktoréboliúčelnevynaloženézasúčasného posúdeniakonkrétnych

okolností prejednávanej veci. V predmetnom prípade je z vyjadrenia vedľajšieho účastníka ako aj z
obsahu spisu zrejmé, že vedľajším účastníkom nebol ani doručený návrh na začatie konania spolu s
prílohami. Vedľajší účastník 1/ teda vstúpil do konania bez znalosti konkrétnych okolností zmluvného
vzťahu medzi navrhovateľom resp. jeho právnym predchodcom a odporcom, o čom svedčí aj jeho
formálna námietka premlčania odkazujúca na „obdobné súdne konania“. Odvolací súd je vzhľadom

na uvedené potom toho názoru, že oznámenie o vstupe do konania a vznesenie námietky premlčania
bolo podaním, ktoré možno označiť za formulárové a paušálne, v ktorom bolo zmenené len označenie
súdu, ktorému bolo určené, číslo súdneho konania a označenie odporcu - ktorý bol navyše označený
len menom a priezviskom bez bližších identifikujúcich údajov. V prípade takéhoto paušálneho vstupudo konania v spojení s ďalšími skutočnosťami (najmä s tým, že vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane
odporcu nebol doručený návrh na začatie konania s prílohami) je odvolací súd tohto názoru, že nejde o
účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, a preto bol správny záver prvostupňového súdu, že ich

náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva. Navyše ešte odvolací súd poznamenáva, že ide o drobný
spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.) a je na mieste aplikácia § 150 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorej je možné
nepriznať náhradu trov konania alebo ju znížiť, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke. Prvostupňový súd vo výroku uznesenia použil nesprávnu formuláciu, že vedľajším
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva, preto odvolací súd rozhodnutie v odvolaním

napadnutej časti týkajúcej sa vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu (ktorý podal odvolanie) zmenil
s tým, že ide len o formálnu zmenu rozhodnutia.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142

ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Aj keď odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu, išlo len o zmenu formulácie výroku s
tým, že sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, preto možno konštatovať, že v odvolacom konaní
bol úspešný navrhovateľ a patrí mu náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania

navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to z odmeny za jeden
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02. 04. 2014 vo výške 9,96 Eur podľa § 10 ods.
1,2 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„vyhláška“)arežijnejpaušálnejnáhradyvovýške9,65Eurpodľa §16ods.3vyhlášky,zvýšené

o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, spolu vo výške 19,61 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.