Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/265/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224030
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509224030.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: B.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z.. Č.. X,
R., zastúpená advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, Kýčerského
ul. č. 7, Bratislava, proti odporcovi: B.. B. L., nar. XX. X. XXXX, bytom I. Z.. Č.. XX, R., zastúpený
advokátom: JUDr. Igor Babo, Krásnohorská ul. č. 16, Bratislava, o úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode k maloletým deťom: E. L., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené

kolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyvBratislave,Vazovovaul.č.7/A,Bratislava,
na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. júna 2012, č. k.
8C/422/2009-566, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil navrhovateľke
povinnosť dočasne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej odovzdať maloletého E. a maloletú
T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že osobnú starostlivosť o maloleté deti
bude zabezpečovať navrhovateľka každý párny týždeň od štvrtka od 18, 00 hod. do štvrtka nepárneho
týždňa do 18, 00 hod., kedy si deti v mieste jej terajšieho bydliska prevezme odporca, odporca každý
nepárny týždeň od štvrtka od 18, 00 hod. do štvrtka párneho týždňa do 18, 00 hod., kedy si deti v

mieste jeho bydliska prevezme navrhovateľka, počas letných prázdnin v roku 2012 budú maloleté deti
od 1. júla do 15. júla do 18, 00 hod. v osobnej starostlivosti navrhovateľky, od 15. júla od 18 00 do
29. júla do 18, 00 hod. v osobnej starostlivosti odporcu, od 29. júla od 18, 00 hod. do 19. augusta do
18, 00 hod. v osobnej starostlivosti navrhovateľky a od 19. augusta od 18, 00 hod. do 29. augusta
do 18, 00 hod. v osobnej starostlivosti odporcu s tým, že účastníkom konania uložil povinnosť deti
stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča spolu s ich osobnými vecami

a deti riadne pripraviť. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov nie je
oprávnený vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia bez súhlasu druhého účastníka a vo zvyšku
návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b), f) O. s. p. a vecne tým, že účastníci konania sú bývalými
manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené, nežijú v spoločnej domácnosti a nakoľko
maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, odporca nemá možnosť zabezpečovať

osobnú starostlivosť o deti v rovnakom rozsahu ako navrhovateľka a ani s nimi byť v každodennom
styku, pričom z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že navrhovateľka jednostranne, bez dohody
s odporcom, určuje pravidlá styku odporcu s deťmi, nerešpektuje jeho vôľu a vôľu detí neprenechávať
starostlivosť o deti svojim rodičom, jednostranne rozhoduje o zdravotnej starostlivosti a vzdelaní detí. V
dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že nakoľko ide o dlhodobý stav, ktorý negatívnym spôsobom
ovplyvňuje záujmy maloletých detí dospel k záveru, že predbežná úprava práv a povinností rodičov k ich

maloletým deťom je dôvodná, keďže navrhovateľka svoje súčasné postavenie, keď sú deti v jej faktickej
starostlivosti zneužíva na škodu nielen odporcu, ale najmä maloletých detí, ktorých právo je mať aj porozvode manželstva ich rodičov zachovanú možnosť rovnocenného vzťahu k obidvom rodičom, a nebyť
nástrojom vybavovania si účtov medzi rodičmi, vydierania alebo presadzovania subjektívnych záujmov.
Poukázal na skutočnosť, že odporca u detí pozoruje zmenu ich povahových vlastností, psychickej

pohody, stiesnenosť a u maloletej T. syndróm nenávisti k mužom a nakoľko nie je predpoklad skorého
ukončenia súdneho konania vo veci samej, považoval za potrebné poskytnúť maloletým deťom dočasnú
súdnu ochranu a zabezpečiť im možnosť, aby sa na ich výchove rovnocenne podieľali obaja rodičia a
nakoľko ide o predbežnú úpravu pomerov, svojím rozhodnutím riešil iba pomery v nevyhnutnej miere, t.
j. bežnú starostlivosť o deti a styk počas letných prázdnin v tomto roku. Súd prvého stupňa zamietnutie

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odporcu, ktorým žiadal prikázať navrhovateľke, aby sa
zdržala vycestovania s deťmi z územia Slovenska, odovzdala pas maloletého E. a svoj pas, v ktorom má
zapísanú maloletú T. do depozitu súdu prvého stupňa odôvodnil tým, že odporca svoj záver o hroziacom
únose maloletých detí navrhovateľkou neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami, keďže iba poukazoval na
to, že priateľ navrhovateľky žije v L., dva krát do roka chodieva na Slovensko, príde aj začiatkom
augusta, čo nepostačuje na to, aby súd navrhovateľke nariadil zdržať sa vycestovania s deťmi z územia

Slovenskej republiky a odovzdať pasy detí do depozitu a preto vo výrokovej časti svojho uznesenia iba
deklaroval zo zákona vyplývajúcu povinnosť účastníkov, aby bez výslovného súhlasu druhého účastníka
nevycestovali s deťmi do zahraničia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm.
d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods. písm. f/ O. s. p.), a napokon z dôvodu, že konanie pred prvostupňovým súdom môže mať tiež inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a
navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť alebo

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietla, že súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení odporcu, ktoré v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
uviedol s tým, že aj keby uvedené tvrdenia boli akokoľvek pravdivé, čo však dôrazne popiera, mohlo
by to mať nanajvýš za následok potrebu úpravy styku všeobecne a nie na základe striedavej osobnej
starostlivosti, pričom ani podmienka na nevyhnutnú úpravu styku nebola splnená, nakoľko otec sa s

maloletými deťmi pravidelne stretáva a samotná skutočnosť, že názor matky a otca na charakter styku,
jeho intenzitu, na spôsob výchovy a vzdelávania sa rozchádza, v žiadnom prípade nemôže znamenať
potrebu úpravy tejto otázky predbežným opatrením, ktoré by malo byť prijímané iba naozaj výnimočne.
Vytkla súdu prvého stupňa, že nariadenie striedavej starostlivosti predbežným opatrením nie je v súlade
so zákonom, keďže prvostupňový súd vôbec neskúmal, či je v záujme maloletých detí, nariadenou

striedavou osobnou starostlivosťou nebudú lepšie zaistené potreby detí, pričom striedavú starostlivosť
je možné nariadiť iba v prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
striedavú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, a ak je to v záujme dieťaťa a, ak budú takto lepšie
zaistené jeho potreby. Poukázala na skutočnosť, že styk odporcu s deťmi bol upravený dohodou rodičov,
ktorú skutočnosť oznámili prvostupňovému súdu listom zo dňa 29. 6. 2012, pričom z odôvodnenia

napadnutého uznesenia vyplýva konštatovanie prvostupňového súdu, že odporca podal viacero návrhov
na nariadenie predbežného opatrenia, vychádzajúce v podstate z rovnakých skutočností, pričom týmto
návrhom zo strany súdu vyhovené nebolo, nakoľko súd nepovažoval nariadenie striedavej starostlivosti
za vhodné, ako i z dôvodu nepreukázania, že striedavá starostlivosť by bola v záujme maloletých
deti účastníkov konania, avšak napadnutým uznesením, ktorým v podstate vyhovel návrhu odporcu na

nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom odporca uviedol jedinú novú skutočnosť v porovnaní s
predchádzajúcimi návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia a tou je nástup navrhovateľky do práce
a maloletej T. do škôlky, ktorá je podľa odporcu podobne ako aj škola, ktorú navštevuje maloletý E.,
nevyhovujúca, pričom tento dôvod nemôže zakladať tak podstatnú zmenu pomerov, respektíve zmenu
úpravy starostlivosti o maloleté deti. Navrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej namietla nesprávnosť

napadnutéhouznesenia,keďženeexistujeanikdyneexistovalapotrebaokamžitejúpravyvzťahovmedzi
účastníkmi konania a žiadne právo odporcu nie je a ani sa nezdá byť ohrozené s tým, že odporca
množstvom svojich podaní a ich rozsahom (jedno z posledných podaní odporcu malo 44 strán ) vytvoril
taký nátlak nielen na súd, ale aj na rôzne inštitúcie, až nakoniec bolo rozhodnuté v jeho prospech. Vytkla
súdu prvého stupňa, že k nariadeniu predbežného opatrenia dospel iba na základe textových správ,

ktoré písala odporcovi, ktorý však neuviedol kontext a situácie, z ktorých pri písaní vychádzala a nemôžu
byť preto hodnoverným dôkazom odôvodňujúcim zmenu dôležitého a krehkého vzťahu medzi rodičom
a dieťaťom s poukazom na skutočnosť, že odporcovi nikdy nebránila sa s deťmi stýkať, avšak on ju
nerešpektuje, ani jej návrhy a rozhodnutia týkajúce sa maloletých detí, pričom všetkými jej reakciám,ktoré odporcovi vo forme textových správ zasielala, predchádzal doslova teror z jeho strany spočívajúci
v ponižovaní osočovaní a tvrdení, že je matkou, spôsobujúcou deťom choroby s tým, že ich odporca
každý deň vyhľadáva, neustále dennodenne ich prenasleduje, pričom jeho neustále výčitky a nátlak

zažíva, od kedy sa zo spoločnej domácnosti v marci v roku XXXX odsťahovala. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že styk odporcu s deťmi je v súčasnosti realizovaný tak, že každý utorok odporca vyzdvihne
deti o 15, 40 hod., privedie ich o 18, 30 hod, stretávajú sa vo štvrtok v čase od 16, 00 hod. do 18, 00
hod. a od júna, kedy nastúpila do práce vyzdvihuje syna zo školy odporca, maloletú Hanku vyzdvihne
babka, keďže odporca pre ňu do škôlky chodiť nechce, ďalej je odporca s deťmi v piatok od 15, 30 hod.

a sú s odporcom každý párny víkend s tým, že po víkende, ktorý strávia deti s matkou, sa odporca s
deťmi stretne v pondelok a preto sústavné a úmyselné zavádzanie súdu odporcom, tvrdiaceho, že vidí
detí len štyri krát do mesiaca je nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že odporca je v kontakte s deťmi
možno aj viac, ako je to bežné v rodinách s fungujúcim manželstvom, kde otec pracuje do večera a
podľa jej názoru odporca návrhom na nariadenie predbežného opatrenia striedavú osobnú starostlivosť
dosiahnuť nechcel, chcel získať iba kontrolu nad jej životom a zároveň bezdôvodne nesúhlasí s tým,

aby mohla s deťmi stráviť dovolenku aj mimo územia Slovenskej republiky, čím znemožňuje maloletým
deťom, aby s nimi navštívila D. (na pozvanie kamarátky), zoologickú záhradu vo H. (1 deň ), prípadne
kúpaliská, ktoré sú finančne výhodnejšie ako na Slovensku.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhuje odvolanie navrhovateľky

zamietnuť a zároveň vo svojom vyjadrení analyzoval priebeh celého súdneho konania a v ňom
vydaných súdnych rozhodnutí, súvisiacich s úpravou styku s maloletými deťmi do rozvodu manželstva s
navrhovateľkou a po jeho rozvode s poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. II ÚZ 1945/08, článok
10 ods. 2 Listiny a ust. článku 8 Dohovoru. Poukázal na skutočnosť, že deti sú vo faktickej starostlivosti
matky protiprávne bez právoplatného rozhodnutia súdov a navrhovateľka protiprávne zadržiava deti. Vo

svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky ďalej uviedol, že v rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8 Co 337/10-198 z 8.2.2011, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok v časti úpravy práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, uložil odvolací súd povinnosť, aby sa súd
prvéhostupňaokreminéhovyporiadalsoznaleckýmposudkom,ktorýonsúdupredložilasjehonávrhom
na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Mal za

to, že súd od 8.2.2011 nevykonal žiaden úkon, ktorý by bol v záujme maloletých detí a ignoroval právny
názor odvolacieho súdu. Súdu vytýkal, že 30.11.2011 opakovane zamietol jeho návrh na predbežné
opatrenie a i keď skonštatoval, že rodičia navzájom nemajú výhrady voči starostlivosti druhého rodiča o
maloleté deti, nevyporiadal sa s právnym názorom krajského súdu t.j. s návrhom odporcu a s posudkom
D.. R., ktorá odporučila striedavú osobnú starostlivosť ako vhodnú formu porozvodového usporiadania

vzťahov rodičov k deťom. Namietol, že navrhovateľka nie je schopná konať v záujme maloletých detí a
zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť a to napriek tomu, že maloletý E. od roku XXXX žiada byť
s ním dva týždne a s navrhovateľkou jeden týždeň a nesúhlasil s jej tvrdením, že ju prenasleduje, keďže
sa iba podľa prianí detí, snaží im umožniť styk podľa ich názoru. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky
v podanom odvolaní, že zaťažuje úrady podaniami, v ktorých sa snaží navrhovateľku vykresliť ako

zlú matku, avšak namietol, že súd a kolízny opatrovník nekonajú v záujme detí, keď svojim postupom
porušujú ich práva podľa čl. 2, 3, 9 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 41 Ústavy SR a príslušné
ustanovenia Zákona o rodine. Podľa názoru odporcu sú deti protiprávne odlúčené (T. 19 mesiacov a E.
11 mesiacov) od otca, starších súrodencov, priateľov, starých rodičov a protiprávne odlúčené z miesta
trvaléhobydliskanaI.XX,porušovanésújehorodičovsképrávaajemubránenévovýkonerodičovských

povinností, ktoré je v rozpore s platnou legislatívou SR, EU a OSN. Navrhovateľka si prenajala byt
vo vzdialenosti 200 metrov od bytu svojich rodičov a opakovane každodennými návštevami matka
navrhovateľky narúša súkromie maloletých deti. Navrhovateľka v jej opatere ponecháva maloletú T. v
čase, keď chodí do práce, ako aj v nočných hodinách, keď necháva deti samé. Uviedol, že navrhovateľka
absolútne opomína aj právo maloletých deti na styk so staršími súrodencami F. K. R., a starou matkou K.

L.. V prípade, že odporca požiadal navrhovateľku o zotrvanie deti u neho do rána, aby sa mohli stretnúť
večer so staršími súrodencami, vyhráža sa navrhovateľka zásahom polície. V odvolaní odporca popísal
konkrétne dátumy kedy tento stav nastal. Taktiež popísal konkrétne situácie o kontakte detí s C. K.. Deti
majú dôvodnú obavu, že ich matka opakovane unesie v snahe odísť za svojím partnerom do L..

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom súdu prvého stupňa zo
dňa 28. mája 2010, č. k. 8C/422/2009- 94 ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 8. februára 2011, č. k. 8Co 337/2010 - 198 nadobudol právoplatnosť dňa 11. apríla 2011 v
časti rozvodu manželstva a v časti týkajúcej sa úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca dňa 1. 7. 2011 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloleté
deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania do svojej osobnej starostlivosti a súd prvého

stupňa uznesením zo dňa 28. júla 2011, č. k. 8C/422/2009 - 232 tento návrh zamietol. Dňa 3. 8. 2011
podal odporca druhý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť navrhovateľke
povinnosť, odovzdať obe maloleté deti do jeho starostlivosti do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 9. augusta 2011, č. k. 8C/422/2009 - 252 návrh odporcu
zamietol. Dňa 5. 9. 2011 podal odporca v poradí tretí návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
opätovne žiadal uložiť navrhovateľke povinnosť, odovzdať obe maloleté deti do jeho starostlivosti do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 9. septembra 2011, č.
k. 8C/422/2009 - 299 návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 24. 11. 2011
podal odporca štvrtý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť navrhovateľke
povinnosť,odovzdaťobemaloletédetidojehostarostlivostidoprávoplatnéhorozhodnutiavovecisamej,
rozhodol o povinnosti navrhovateľky prispievať na výživu maloletých detí a zároveň žiadal upraviť styk

navrhovateľky s deťmi alebo zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné
neurčiť. Súd prvého stupňa návrh odporcu uznesením zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 8C/422/2009 -
351, zamietol. Odporca dňa 5. 1. 2012 podal totožný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
súd prvého stupňa uznesením zo dňa 12. januára 2012, č. k. 8C/422/2009 - 370 opätovne zamietol
a odporca dňa 17. 1. 2012 podal šiesty návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal

navrhovateľke prikázať odovzdať deti do jeho osobnej starostlivosti, uložiť jej povinnosť obnoviť Dohodu
o lekárskej starostlivosti pre maloleté deti v základnej škole Záporožská u pôvodnej lekárky MUDr.
M., zariadiť nástup maloletého E. na druhý polrok školského roku 2011/2012 do I. B triedy na ZŠ U.
U. v mieste trvalého bydliska a uložiť navrhovateľke povinnosť prihlásiť maloletú T. do predškolského
zariadenia Kľúčik na W. Z., resp. do MŠ R. U. U.G. Č.. X, podpísať prihlášku maloletej T. v štátnej MŠ

A. Z. a zároveň navrhol upraviť styk. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 24. januára 2012, č. k.
8C/422/2009 - 390 vylúčil návrh odporcu, ktorým žiadal predbežným opatrením uložiť navrhovateľke
povinnosť obnoviť Dohodu o lekárskej starostlivosti pre maloleté deti v základnej škole Q. u pôvodnej
lekárky MUDr. M., zariadiť nástup maloletého E. na druhý polrok školského roku 2011/2012 do I. B
triedy na ZŠ Nobelovo námestie v mieste trvalého bydliska a uložiť navrhovateľke povinnosť prihlásiť

maloletú T. do predškolského zariadenia Kľúčik na W. Z., resp. do MŠ R. U. U. Č.. X, podpísať prihlášku
maloletej T. v štátnej MŠ A. Z. na samostatné konanie a uznesením zo dňa 24. januára 2012, č. k.
8C/422/2009 - 391 návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal navrhovateľke
prikázať odovzdať deti do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Konanie o návrhu odporcu na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 3. apríla 2012, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 4. apríla 2012, č.

k. 8C/422/2009 - 516 zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.
apríla 2012, č. k. 14Co/122/2012 - 502, 14Co/123/2012, 14Co/124/2012 a 14Co/125/2012 napadnuté
uznesenia prvostupňového súdu odvolaním odporcu potvrdil.

Dňa 12. 6. 2012 podal odporca siedmy návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom

prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 75 ods. 1, 2 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide

o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí
návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predbežné opatrenia má iba dočasný charakter
a preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkového zistenia. Preto sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu

nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a preto je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k
nemu pripojených listín. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd vychádza iba z obsahu návrhu a príloh,

pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva,
že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným cieľom. Je výlučne vecou navrhovateľa predbežného opatrenia, aby svoje
tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu preukázal dostatočnými dôkazmi,

z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Potreba okamžitej a
dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia predbežného opatrenia
a musí byť reálne preukázaná. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Predbežné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by malo byť krátkodobým provizóriom a nie
konečným rozhodnutím vo veci samej.

Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na

záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto
zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže
napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode
rodičov, alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi
musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj

rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije pravidelný a čo najširší kontakt. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej

výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
najmä (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., § 75a ods. 1 O.s.p.) a tiež inú povinnosť, keďže výpočet výrokov
podľa § 76 ods. 1 O.s.p. je uvedený len príkladom. Treba však zdôrazniť, že výrokom predbežného
opatrenia by sa nemalo priznávať právo, ale iba ukladať povinnosť.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého uznesenia,
že v prejednávanej veci boli osvedčené základné zákonné predpoklady na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by boli maloleté detí zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a upravený
styk rodičov počas letných prázdnin roku 2012, keďže styk otca s deťmi sa realizuje, avšak v rozsahu,
ktorý sa odporcovi javí ako nedostatočný a ohrozujúci jeho vzťah s deťmi. Z uvedeného vyplýva, že

odporcove právo na styk s deťmi porušené nie je, ako ani právo maloletých detí na stretávanie sa s ním,
výchova detí nie je bezprostredne ohrozená, t.j. ani potreba okamžitého zásahu vo forme odobratia detí
navrhovateľke a ich odovzdanie do striedavej osobnej starostlivosti oboch účastníkov, keďže účastnícisa na styku s deťmi vedia dohodnúť, odporca sa s deťmi pravidelne stretáva a preto nehrozí žiadne
nebezpečenstvo straty kontaktu odporcu s deťmi a teda ani vzájomného citového odcudzenia.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatnou požiadavkou pri rozhodovaní o návrhu
zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov je relevancia hľadiska (ne)schopnosti toho, ktorého
rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom. Zverenie dieťaťa do výchovy jednému z
rodičov nesmie byť však výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje „boj o dieťa“, prípadne
pohnútky jedného z rodičov k trýzneniu druhého rodiča prostredníctvom vlastného dieťaťa. Záujmom

dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov, a ak to nie je možné,
potom v starostlivosti toho rodiča, ktorý má lepšie predpoklady a okrem iného uznáva rolu a dôležitosť
aj druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý, je dobrým rodičom. Vzájomná
schopnosť komunikácie rodičov je relevantným hľadiskom aj preto, lebo Dohovor o právach dieťaťa
a Listina sledujú vytvorenie čo najširších možností utvárania vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a
oboma jeho rodičmi. Všeobecne platí, že každý rodič ( či je mužského alebo ženského pohlavia) za

určitých predpokladov ( napr. má o to záujem a je k tomu spôsobilý) sa môže nezastupiteľným spôsobom
podieľať na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem
dieťaťa, ale aj záujem rodiča. Preto je povinnosťou súdu prihliadnuť na to, ktorý rodič má schopnosť
dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom a významným hľadiskom je ako už odvolací súd
uviedol vyššie, v prípade výlučného zverenia do starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a

dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa, čo vytvára väčší priestor nielen na to, aby dieťa absorbovalo
vo väčšej miere výchovné pôsobenie aj druhého rodiča ( ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej
starostlivosti a iba realizuje styk s dieťaťom), ale zvyšuje sa tým pravdepodobnosť pozitívnej intenzívnej
emocionálnej väzby dieťaťa k druhému rodičovi.

V posudzovanej veci po právoplatnom skončení konania o rozvod manželstva účastníkov konania je
predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po ich rozvode, t. j.
podľa § 113 ods. 1 O. s. p. bude súd rozhodovať o tom, ktorému z rodičov budú deti na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Je nutné však poukázať na skutočnosť, že akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo
strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
(a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných problémov), pričom v posudzovanej veci dospel súd
prvého stupňa k nesprávnemu právnemu záveru, že rodičia detí podmienky na striedavú starostlivosť
v tomto štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, spĺňajú, keď z priebehu celého

prvostupňového konania vyplýva pravý opak.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.