Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218564
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218564.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35
792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni W. P., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XX, XXX XX T. T., štátnej
občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 150,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy

150,02 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 24.08.2007 uzatvoril s odporkyňou zmluvu
o revolvingovom Ú. Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 564,30 eur,
ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať spolu s úrokom v 24 mesačných splátkach vo výške 41,26 eura.
Odporkyňa sa dostala do omeškania už pri splátke č. 1 a napokon zaplatila len 453,86 eura. Vzhľadom
k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 14 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si
uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa
mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 536,38 eura dňa 16.10.2008. Túto sumu uhradila

len čiastočne, a to vo výške 386,36 eura. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaviazania
odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 150,02 eura spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 17.
10. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 24.02.2015. Odporkyňa sa k
podanému návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 150,02 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 30. 03.
2015 do 07. 04. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom zistil súd nasledovný skutkový stav: odporkyňa dňa 23. 08. 2007

v Banskej Bystrici vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 2. Dlžník - osobné
údaje (vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte) uvedenej listiny, v ktorej
žiadala o poskytnutie čiastky úveru 17 000 Sk, splatnosť úveru 24 splátok, splatnosť 16. deň v mesiaci,
mesačná splátka 1 243 Sk, zmluvná odmena 12 832 Sk, nominálna hodnota úveru vrátane úrokov

29 832 Sk, predpokladaná RPMN za úver 81,47%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 10
292 Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,59%. Navrhovateľ dňa 24.08.2008 v
Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (R.): XXXXXXXXXX, a to v časti 6. - údaje o schválenom
revolvingovom úvere v Sk (nevyplňujte) uvedenej listiny. Navrhovateľ schválil žiadosť odporkyne o

poskytnutie revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru 17 000 Sk, splatnosť úveru 24 splátok,splatnosť 16. deň v mesiaci, mesačná splátka 1 243 Sk. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru
predstavovala sumu 10 292 Sk, RPMN za úver 84,06 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu 93,59 %. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva

o revolvingovom úvere č. zmluvy (R.): XXXXXXXXXX T. I. W. C. W. Z. S. Ú.R. I. A., Z. R. Z. J. Ú. C.
- W. Z. S. Ú. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2007. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 564,30
eur (17 000 Sk).

Navrhovateľsanávrhomdomáhalzaplateniasumy150,02euraspríslušenstvomnazákladeuzatvorenej
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200000183. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli odporkyni,
ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru
navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna
ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom

na vzťah medzi podnikateľom, dodávateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Súd nijako nepopiera argumenty,
že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý
prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25. 01. 2011). S účinnosťou zákona č.
150/2004 Z. z. (od 01. 01. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie
zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením
§ 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania

predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

To, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je nesporné a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ sa spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z. z.,
ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...„za

spotrebiteľskúzmluvusapovažujezmluvapodľaObčianskehozákonníka,Obchodnéhozákonníkaa...“).
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.
01. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane

premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského
práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery
v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie

Obchodný zákonník. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39
Občianskehozákonníka).Otakýtorozporideajvtedy,akbysapostaveniespotrebiteľazospotrebiteľskej
zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút

priaznivejšie. (z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14. 02,
2013, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013).Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila,
že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Z autentického

výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny
režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná premlčacia doba trojročná. Navrhovateľ ukončil s
odporkyňou zmluvný vzťah dňa 16. 10. 2008, do kedy mala podľa tvrdení navrhovateľa uhradiť

navrhovateľovi dlžnú sumu poskytnutú na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Od nasledujúceho
dňa, t.j. od 17. 10. 2008 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva voči odporkyni na
súde. Premlčacia doba uplynula dňom 17. 10. 2011. Návrh voči odporcovi bol doručený súdu dňa 25.
08. 2014. Nakoľko uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd podľa §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj bez návrhu odporcu na premlčanie nároku navrhovateľa.

Nakoľko uplatnený nárok voči odporkyni bol súdu doručený po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol

právo na plnenie povinnosti navrhovateľovi priznať, a preto podaný návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP. V konaní úspešná
odporkyňa nepodala súdu návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 17. 02. 2015. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu

nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď D. P. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet
vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník

vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup

dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje dokonania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje

rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu

(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by

vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v

plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP

treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii

vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí odporkyňa

svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka
do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu
subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho
sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani

nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa súhlas
na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.