Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220279
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111220279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne J. K., N.. X.XX.XXXX, A. B. Č.. XXX, zastúpenej
JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3 proti
žalovanému Stavebnému bytovému družstvu III Košice, so sídlom v Košiciach, Furčianska č. 60/1013,
IČO: 00222089, zastúpenému JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach, Žižkova 39, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o
náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného aj žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2012 č.k. 35C/234/2011-101 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne
výpoveďou danou žalovaným zo dňa 7.2.2011 je neplatné. Žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi
žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Žalobu o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny

poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur na účet súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Týmto výrokom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne na určenie neplatného skončenia jej
pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 7.2.2011, v ktorej sa zároveň domáhala aj určenia,
že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným naďalej trvá a žiadala priznať náhradu mzdy z titulu

neplatného skončenia pracovného pomeru.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 17.6.1987 žalovaný ako zamestnávateľ uzavrel so žalobkyňou pracovnú zmluvu,
na základe ktorej ju prijal do pracovného pomeru dňom XX.X.XXXX na vykonávanie práce: účtovník
materiálových zásob s miestom výkonu práce B. J. K. na dobu neurčitú. Ďalej s poukazom na konkrétne

dodatky k pracovnej zmluve konštatoval priebežné zmeny jej funkcie u žalovaného s tým, že posledná
zmena bola vykonaná dohodou č. 5 zo dňa 2.1.1995, v ktorej si zmluvné strany dohodli zmenu funkcie
žalobkyne s účinnosťou od X.X.XXXX na funkciu DČV, administratívne práce úseku pre veci právne.Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že listom zo dňa X.X.XXXX žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodov zmeny organizačnej štruktúry THP zamestnancov,

a to zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. S poukazom na rozhodnutie
predstavenstva družstva zo dňa 27.1.2012 (uznesenie č. 7/53/1/2011 bod IV.), ktorým s účinnosťou od
1.6.2011 bola schválená zmena OS - 02 - Organizačný poriadok B. J. K. a to tak, že v organizačnej
schéme družstva sa zrušilo pracovné miesto referát družstevno-spoločenskej činnosti na organizačno
právnom úseku vrátane jeho personálneho obsadenia. Z obsahu výpovede ďalej konštatoval, že keďže

organizácia nemala inú možnosť prideliť žalobkyni inú prácu, stala sa táto nadbytočnou. S poukazom
na vyššie uvedené nie je možné, aby žalovaný ďalej žalobkyňu zamestnával v pracovnom pomere,
a preto s poukazom na § 62 ods. 2 Zákonníka práce jej bola daná výpoveď s tým, že výpovedná
doba začína plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí
uplynutím posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca, t.j. 31.5.2011. Vo výpovedi bolo uvedené, že
skončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu bolo v súlade s § 74 Zákonníka práce prerokované

so zástupcami zamestnancov dňa 1.2.2011.

Zo zápisnice z 53. zasadnutia Predstavenstva B. J. K., konaného dňa 27.1.2011 súd prvého stupňa
konštatoval, že bol predložený návrh organizačnej štruktúry SBD k 1.5.2011, kedy bol uznesením

prijatý návrh na schválenie zmeny organizačnej štruktúry s účinnosťou od 1.6.2011, kedy sa zrušil
referát družstevno-spoločenskej činnosti na orgnaizačno-právnom úseku, vrátane jeho personálneho
obsadenia. Zo záznamu spísaného dňa 1.2.2011 zistil, že na základe požiadavky predsedu družstva
J.. M. D., W.. sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie zástupcov zamestnancov, ktorí boli predsedom
družstva oboznámení, že dňa 27.1.2011 bola schválená zmena organizačnej štruktúry k 1.6.2011,

kde sa zrušil referát DSČ na organizačno-právnom úseku vrátane jeho personálneho obsadenia. Po
prednese uvedenej skutočnosti predseda družstva požiadal zástupcov zamestnancov, aby v súlade s §
74 Zákonníka práce bola výpoveď prerokovaná, prekonzultovaná dnešným dňom. Stanovisko zástupcov
zamestnancov znelo: Zmena organizačnej štruktúry bola prerokovaná a rozhodnutie predstavenstva
berú na vedomie.

Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ
uzavrel s Z. A., ako zamestnankyňou pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola prijatá do pracovného
pomeru dňom X.X.XXXX, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce na pracovnú funkciu

pokladníčky, finančnej referentky s tým, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do XX.XX.XXXX.
Dňom XX.X.XXXX prevzala Z. A. aj pracovnú náplň vo funkcii pokladníčky, ktorá obsahovala 19 bodov.
Dohodou č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX bola jej pracovná zmluva zmenená tak, že pracovný pomer sa uzavrel
na dobu určitú do XX.XX.XXXX.

Z obsahu svedeckých výpovedí zamestnancov žalovaného a zároveň členov odborovej organizácie F.
H. P. M. W. konštatoval, že v uvedenej súvislosti predseda SBD zvolal zástupcov odborov, t.j. predsedu,
ako aj ďalších jeho dvoch kolegov a oznámil im skutočnosť, že sa budú musieť rozlúčiť so žalobkyňou.
Na základe toho odbory prijali toto oznámenie, stotožnili sa s ním, pretože v tom čase sa nič iné nedalo
robiť.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie a ustanovenie § 59 ods. 1, 61 ods. 1 - 3, 62 ods. 1 a
2, § 63 ods. 1 písm. b/ a 63 ods. 2, ako aj § 74 Zákonníka práce súd prvého stupňa konštatoval,
že účinky riadneho prerokovania v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce nenastávajú len vtedy, ak k

nemu došlo vo forme výmeny názorov (dialógu) medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom,
ale aj v prípade, ak do 10 kalendárnych dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa vôbec
nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Za nerozhodnú
považoval skutočnosť, či zástupcovia zamestnancov vyjadrili kladný alebo záporný postoj alebo vzali
výpoveď len na vedomie. K účinnému prerokovaniu výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce,

a tým aj k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti tohto právneho úkonu zamestnávateľa
postačuje, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámia a vezmú ho na vedomie. Vzhľadom
na to, že právne účinky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú až ich
doručením zamestnancovi, musí byť hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede alebo okamžitéhoskončenia pracovného pomeru splnená pred týmto rozhodujúcim okamihom. Žiadosť zamestnávateľa o
prerokovanie zamýšľanej výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť urobená
aj ústnou formou. Spôsob prerokovania je vnútornou záležitosťou zástupcov zamestnancov. Ďalej

konštatoval, že splnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Prerokovaním
sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, pri

ktorej sa prejednajú všetky podstatné okruhy otázok skôr, než sa vo veci rozhodne; právo vo veci
rozhodnúť má však iba zamestnávateľ. Tieto závery vyvodil z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 72/2006. S poukazom na vykonané dokazovanie konštatoval, že je zrejmé, akým spôsobom
došlo k prerokovaniu výpovede žalobkyne, t.j. postupom, že predseda družstva oboznámil prítomných
zástupcov zamestnancov s tým, že XX.X.XXXX bola schválená zmena organizačnej štruktúry k
X.X.XXXX a zástupcovia zamestnancov túto zmenu prerokovali a rozhodnutie predstavenstva zobrali na

vedomie.Zuvedenéhosúduprvéhostupňajednoznačnevyvodil,žekprerokovaniuvýpovedežalobkyne
došlo absolútne formálnym spôsobom bez toho, aby boli prejednané i ďalšie náležitosti, a to najmä, či
zamestnávateľ disponuje iným vhodným pracovným miestom pre žalobkyňu. Mal za to, že bolo nesporne
preukázané, že v rámci prerokovania výpovede žalobkyne nebol zástupcom zamestnancov predložený
taký kvalifikovaný návrh na prerokovanie výpovede, ktorý by bol obsahoval náležitosti výpovede určené

v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že výpoveď žalobkyne nebola
prejednaná takým spôsobom, aký má na mysli § 74 Zákonníka práce (platného v tom čase).

S poukazom na znenie ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce ďalej konštatoval, že splnenie povinnosti

zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné pracovné miesto je hmotnoprávnou podmienkou platnosti
výpovede, pričom k tomuto musí dôjsť ešte pred podaním výpovede a splnenie tejto povinnosti musí
preukázať zamestnávateľ. Mal za to, že ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním
výpovede inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť
a výpoveď je preto neplatná. V súvislosti s tým považoval za nesporné, že žalovaný pred daním

predmetnej výpovede neponúkol žalobkyni žiadne pracovné miesto, čo tento odôvodnil tvrdením, že
v čase výpovede žiadne iné vhodné miesto pre žalobkyňu nemal, s čím ona však nesúhlasila. Pri
skúmaní splnenia tejto ponukovej povinnosti súd vychádzal z prehľadu zamestnancov, pracovných
zmlúv prijatých zamestnancov v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede
a v nadväznosti na to skúmal, či žalobkyňa nespĺňala predpoklady pre pracovné miesta, ktoré boli

obsadené novo prijatými zamestnancami, resp. či by tieto nemohla vykonávať ani po predchádzajúcej
príprave, prípadne by takáto predchádzajúca príprava bola neúmerne časovo alebo z hľadiska nákladov
náročná, kedy by sa už nerovnalo na prípravu na výkon vhodnej práce. V tomto smere konštatoval,
že mal za zrejmé, že žalovaný v období od XX.X.XXXX, kedy rozhodol o organizačnej zmene a o
zrušení pracovného miesta žalobkyne, až do času, kedy zástupcovia zamestnancov prerokovali jeho

výpoveď danú žalobkyni z dôvodu jej nadbytočnosti, konkrétne dňa XX.X.XXXX uzatvoril pracovnú
zmluvu so zamestnankyňou Z. A. a to na výkon práce W., H. T.. Vyhodnotením jej pracovnej náplne
dospel k záveru, že uvedené pracovné miesto je takým vhodným pracovným miestom i pre žalobkyňu,
keďže na jeho výkon mala táto zdravotné predpoklady, resp. na výkon tejto práce neboli potrebné žiadne
špeciálne zdravotné predpoklady. Pripustil, že žalobkyňa síce takúto prácu v minulosti nevykonávala

a nemala k tomu potrebné vzdelanie, teda práca nezodpovedala jej kvalifikácii, keďže žalobkyňa bola
vyštudovaná baletka. Poukázal však na skutočnosť, že aj jej práca, ktorú žalobkyňa u žalovaného
vykonávala dlhé roky taktiež vôbec nezodpovedala jej právnej kvalifikácii, či vzdelaniu. Preto ak
žalovaný podmieňoval výkon práce pokladníčky, finančnej referentky primeraným vzdelaním, mal za
nepochybné, že takúto kvalifikáciu mohla žalobkyňa získať doplnením svojho vzdelania absolvovaním

kurzu účtovníctva, ktorý patrí absolútne k bežným niekoľko týždňovým kurzom organizovaným rôznymi
vzdelávacími inštitúciami a organizáciami. Preto sa priklonil k argumentácii žalobkyne, že žalovaný v
čase dania jej výpovede disponoval s voľným a pre ňu vhodným pracovným miestom. S poukazom
na tieto právne závery konštatoval, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou danou jej
žalovaným zo dňa X.X.XXXX je neplatné. K ďalšej formulácii petitu jej návrhu uviedol, že v časti, v ktorej

táto žiadala o určenie, že jej pracovný pomer so žalovaným naďalej trvá, mal za to, že na takomto
výroku nie je daný naliehavý právny záujem, pretože už len samotný prvý výrok vyjadruje celý komplex
vzťahov vyplývajúcich z určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda druhý výrok o trvaní
pracovného pomeru nie je potrebný a zároveň ani nezodpovedá dikcii ust. § 77 Zákonníka práce.Ohľadne nároku na náhradu mzdy uviedol, že rozhodnutie o nej je viazané na právoplatné a teda
konečné rozhodnutie o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a preto konanie v tejto časti

v súlade s § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a mal za to, že nároku žalobkyne bolo
vyhovené len v prvom odseku a druhý výrok bol zamietnutý a v nadväznosti na to uzavrel čiastočný

úspech žalobkyne aj žalovaného, a preto účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

S poukazom na oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania žalovaného ako neúspešného účastníka.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne rozsudok
v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na
dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda na tom, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež písmena f/, teda na tom, že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu
prvého stupňa, ktorý vyhodnotil jeho výpoveď za neplatnú z dôvodu, že táto nebola riadne prerokovaná
v súlade s § 74 Zákonníka práce a z dôvodu, že žalovaný neponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu v
zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. S poukazom na znenie ust. § 74 Zákonníka práce konštatoval,
že tento nespája prerokovanie s nevyhnutnosťou súhlasu zástupcov zamestnancov, rovnako nie je

nevyhnutné dodržať písomnú formu zápisu prerokovania s rovnakými náležitosťami, ako je tomu pri
výpovedi. Má za to, že pri prerokovaní musí byť zrejmé, ktorého zamestnanca sa týka prerokovávané
skončenie pracovného pomeru, z akého dôvodu sa pracovný pomer má so zamestnancom skončiť
a tieto skutočnosti pri prerokovaní nepochybne splnené boli. Pri týchto svojich záveroch sa odvoláva
na obsah svedeckých výpovedí F. H. P. M. K., ako členov odborov, ktorí boli prítomní pri rokovaní.

Za nesporne preukázanú považoval aj otázku možného voľného pracovného miesta s tým, že táto
nesporne bola v rámci prerokovania nastolená, avšak žalovaný nedisponoval iným vhodným pracovným
miestom a tak v tejto konkrétnej veci de facto ani nebolo čo ďalej prejednávať. Nepovažuje preto za
odôvodnený záver súdu o tom, že k prerokovaniu výpovede došlo formálnym spôsobom bez toho, aby
boli prejednané ďalšie náležitosti, a to najmä, či zamestnávateľ disponuje iným vhodným pracovným

miestomprežalobkyňu.Nestotožňujesaanisozáverom,žezástupcomzamestnancovnebolpredložený
taký kvalifikovaný návrh na prerokovanie výpovede, ktorý by obsahoval náležitosti uvedené v § 61
ods. 2 Zákonníka práce. Opätovne s poukazom na svedecké výpovede, ako aj obsah záznamu z
prerokovania zo dňa 1.2.2011 konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že dôvod výpovede -
zmena organizačnej štruktúry žalovaného, na základe ktorej sa zrušil referát družstevno-spoločenskej

činnosti na organizačno-právnom úseku, vrátane jeho personálneho obsadenia a s tým spojená
výpoveď žalobkyni pre nadbytočnosť bola zástupcom zamestnancov pri rokovaní zrejmá a žalovaný
tento prerokovaný dôvod použil ako výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Nerozumie, aké ďalšie náležitosti mal žalovaný pri prerokovaní splniť. Svoj nesúhlas so záverom o
nesplnení ponukovej povinnosti zakladá aj na tom, že takúto povinnosť má zamestnávateľ iba v prípade,

akmáprezamestnancainúvhodnúprácu.Zatakútosamôžepovažovaťibapráca,ktorújezamestnanec
vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a v neposlednom rade i kvalifikáciu schopný vykonávať.
Má teda za to, že zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť zamestnancovi takú prácu, na ktorú potrebnú
kvalifikáciu či zručnosti nemá, čiže ju nedokáže vykonávať. Pracovné miesto pokladníčky, finančnej
referentky, s ktorou je spojené vedenie účtovníctva aj preto nepovažoval pre žalobkyňu za vhodnú prácu.

Má za to, že viesť jednoduché účtovníctvo, ktoré vedú napr. osoby vykonávajúce živnosť, na ktoré stačí
krátky kurz, nemožno porovnávať s vedením podvojného účtovníctva v tak špecifickej organizácii, ako je
stavebnébytovédružstvo,kdejenevyhnutnosťosobitneúčtovaťfinančnéprostriedkynielenorganizácie,
ale aj tretích osôb, a to účty vlastníkov bytov, nebytových priestorov, bytových domov a nájomcov.
Žalovaný spravuje bližšie nešpecifikovaný počet účtov, spracováva úvery, poskytuje bezúročnú finančnú

výpomoc pre obnovu bytového fondu, čo taktiež kladie značné nároky na kvalitu vedenia účtovníctva.
O zložitosti a vysokých kvalifikačných nárokoch pre pracovné miesto pokladníčky, finančnej referentky
svedčí aj to, že účtovníctvo žalovanej podlieha pravidelnému auditu. Namietal taktiež skutočnosť, žesúd posudzoval možnosti ponuky inej práce v čase ešte predtým, než bola žalobkyni daná výpoveď, čo
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie aj žalobkyňa, a to proti výroku o náhrade trov
konania. V tejto časti žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a priznať jej plnú náhradu trov konania, vrátane
trov právneho zastúpenia. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi, pre ktoré jej ako žalobkyni nebola
priznaná plná náhrada trov konania. Má za to, že rozhodnutie o trovách mal súd prvého stupňa založiť na

§ 142 ods. 3 O.s.p. Svoj úspech vo veci považuje za stopercentný, keďže celá podstata prvostupňového
konania spočívala v zistení, či skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou bolo neplatné a toto po
rozsiahlom dokazovaní bolo aj zistené. Zamietavý výrok považoval iba za otázku formulácie jej návrhu,
ktorú však nemožno hodnotiť ako jej čiastočný neúspech.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku

žiada potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch, teda vo
vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a za dôvodné považoval odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách konania.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal
všetky účastníkmi označené dôkazy, tieto aj vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p.,
vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou žalovaného vyhovel.

Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením
napadnutého rozsudku v tejto časti a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na
konštatovanie správnosti dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného k týmto

považuje za potrebné dodať:

Votázkedodržaniapostupuzamestnávateľa upraveného vust.§74ods.1Zákonníkaprácesúdnaprax
zaujala názor, že toto ustanovenie určuje zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať príslušným
odborovým orgánom (alebo zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného

pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedeného právneho úkonu zo strany zamestnávateľa,
nesplnenie ktorej v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje jej neplatnosť (t.j.
neplatnosťvýpovedealebookamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru).Účinkysplneniatejtopovinnosti
zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru v žiadosti

o prerokovanie adresovaný príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené
ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Uvedené
ustanovenieniejesamoúčelné,alesmerujekochranezamestnanca,abyzamestnávateľnezneužilsvoje
postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru.

Odvolací súd sa v tejto otázke zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zo strany žalovaného
nebol zástupcom zamestnancov predložený taký kvalifikovaný návrh na prerokovanie výpovede, ktorý
by obsahoval náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Správnosť záverov súdu
prvého stupňa o tom, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, možno vyvodiť z

toho, že ako jediný dôkaz na preukázanie splnenia tejto podmienky žalovaný označil záznam spísaný
dňa X.X.XXXX v kancelárii predsedu B. J. K.. Z obsahu tohto záznamu vyplýva, že na základe
požiadavky predsedu družstva J.. M. D. sa uvedeného dňa so začiatkom o 08.00 hod. uskutočnilo
mimoriadne zasadnutie zástupcov zamestnancov. V zázname je ďalej uvedené, že prítomní boli
predsedom družstva J.. D. oboznámení, že dňa XX.X.XXXX bola predsedníctvom SBD schválená

zmena organizačnej štruktúry k X.X.XXXX, kde sa ruší referát DsČ na organizačno-právnom úseku
vrátane jeho personálneho obsadenia. Po prednese vyššie uvedenej skutočnosti predseda družstva
požiadal zástupcov zamestnancov, aby v súlade s § 74 Zákonníka práce bola výpoveď prerokovaná a
prekonzultovaná dnešným dňom. Následne je uvedené stanovisko zástupcov zamestnancov: „zmenaorganizačnej štruktúry bola prerokovaná a rozhodnutie predstavenstva berie na vedomie“. Následne
sú uvedené podpisy štyroch členov zástupcov zamestnancov. Z obsahu takto formulovaného záznamu
je teda zrejmé, že zástupcovia zamestnancov boli predsedom družstva oboznámení so zmenou

organizačnej štruktúry, ktorú zástupcovia zamestnancov zobrali na vedomie. Podľa záznamu sa teda
zástupcovia zamestnancov vyjadrovali iba k rozhodnutiu o organizačnej zmene a nie k samotnej
výpovedi žalobkyne. Vo vzťahu k výpovedi možno konštatovať iba ústnu žiadosť predsedu družstva,
aby v súlade s § 74 bola prerokovaná a prekonzultovaná výpoveď. V uvedenom zázname nie je
žiadna zmienka o tom, komu má byť uvedená výpoveď daná a ani jej ďalšie podmienky. Z obsahu

uvedeného záznamu taktiež nevyplýva, aby súčasťou žiadosti predsedu SBD o prerokovanie výpovede
bola pripojená samotná výpoveď, resp. žiadosť, ktorá by obsahovala všetky náležitosti výpovede tak,
abyjejobsahuždodatočnenebolomožnémeniť.Predneseniežiadostioprerokovanietakýmspôsobom,
aký vyplýva z uvedeného záznamu nesporne nemožno považovať za žiadosť, v ktorej by bol dôvod
výpovede vymedzený tak, aby z neho nesporne vyplývali náležitosti výpovede určené ust. § 61 ods. 2
Zákonníka práce a to v takom rozsahu, aby ich už nebolo možné dodatočne meniť.

Záveru o tom, že v čase spísania uvedeného záznamu zo dňa X.X.XXXX ešte nebola výpoveď zo
strany zamestnávateľa ani konkrétne vyhotovená, zodpovedá aj skutočnosť, že samotný obsah tejto
výpovede (č.l.16) bol vypracovaný až nasledujúci deň, teda dňa X.X.XXXX. Preukázanie splnenia takejto
povinnosti nemožno vyvodiť ani z obsahov svedeckých výpovedí zástupcov zamestnancov prítomných

na tomto zasadnutí s poukazom na to, že ich svedecké výpovede už nedávajú nesporný obraz o obsahu
toho, čo bolo prerokovávané v uvedený deň, keďže nemožno vylúčiť následné účelové prispôsobenie
ich výpovedi v záujme úspechu zamestnávateľa v spore.

S poukazom na tieto závery sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že

žalovaný v konaní nepreukázal splnenie zákonnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru
vyplývajúcej z ust. § 74 Zákonníka práce. Už samotný tento nedostatok je dostatočným dôvodom pre
vyhovenie žalobe. Napriek tomu odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom,
že neplatnosť tejto výpovede spočíva aj v nesplnení zákonnej ponukovej povinnosti zamestnávateľa
ponúknuť žalobkyni iné pre ňu vhodné voľné pracovné miesto. Neobstojí tvrdenie žalovaného v

odvolaní o tom, že do pracovnej náplne zamestnanca, ktorú žalovaný prijal na pracovné miesto
pokladníčky, patrí aj náročné vedenie podvojného alebo iného účtovníctva nielen administratívnych
úkonov samotného žalovaného, ale aj iných subjektov. Takéto tvrdenia vyvracia obsah samotnej
pracovnej náplne uvedenej zamestnankyne Z. A., ktorý sa v spise nachádza na č.l. 86. K jej pracovným
úkonom patrí vedenie pokladnice, vedenie stavu a pohybu peňazí v hotovosti, pokladničné operácie

s peniazmi v hotovosti mala vykonávať na predpísaných príjmových a výdavkových dokladoch a tieto
potvrdzovať svojím podpisom. Zodpovedala za stav hotovosti v pokladni, vykonávanie inventarizácie
peňažných prostriedkov v hotovosti, 4 - krát ročne vykonať fyzickú inventúru v spolupráci so všeobecnou
učtárňou. Zodpovedá za dodržiavanie peňažného limitu hotovosti v trezore z bezpečnostných dôvodov
podľarámcovejzmluvypoisteniamajetku,zabezpečujehotovostnúvýplatumiezdvovýplatnýchlistinách

a ich depozitá, pokiaľ sa v deň výplaty neodovzdá príjemcovi. Odovzdáva zostavy podľa druhov príjmu
a výdajov pre ich zaúčtovanie v príslušnej učtárni, najmä v hotovosti zaplatené nájomné pre nájomnú
učtáreň. Vyberá spolu so správcom finančnú hotovosť z kávomatu SBD a podľa potreby zabezpečuje
fyzické spočítanie mincí a ich príjem. Vo vzťahu k vykonávaniu fakturácie nebytových a spoločných
priestorov má podľa uzavretých zmlúv o prenájme nebytových priestorov vykonávať fakturáciu prenájmu

v určených lehotách a vystavovať zálohové predpisy prenajatých spoločných priestorov v bytových
domoch a mesačne kontrolovať ich úhradu. Raz ročne vykonať vyúčtovanie poskytnutých služieb
prenajímateľomtýchtonebytovýchpriestorovaspoločnýchpriestorovvbytovýchdomoch,zodpovedáza
správnu archiváciu dokladového materiálu a písomnosti vlastnej agendy v priebehu roka a za kompletné
odovzdávanie týchto dokladov na archiváciu. Podľa potreby spolupracuje s ostatnými úsekmi družstva.

Je teda zrejmé, že takto vymedzený obsah pracovnej náplne neobsahuje vedenie podvojného, ani
jednoduchého účtovníctva ani pre žalovaného, ani pre iné subjekty, ani spracovávanie úverov, pôžičiek
a výpomoci pre obnovu bytového fondu, ale iba jednoduché administratívne úkony pokladníčky pri
nakladaní s hotovosťou a je zrejmé, že žalobkyňa už aj vzhľadom na obsah jej pracovnej náplne, ktorú u

žalovaného vykonávala v svojom pracovnom zaradení pred obdŕžaním výpovede, ktorá bola nesporne
náročnejšia, než vedenie pokladne, by bola spôsobila po krátkej príprave vykonávať úkony pracovnej
náplne na takomto pracovnom mieste.Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že takéto
pracovné miesto nebolo voľné v čase, kedy bola žalobkyni daná výpoveď. Z obsahu zápisnice z 53.
zasadnutia predstavenstva SBD konaného dňa XX.X.XXXX totiž vyplýva, že na tomto zasadnutí bola

schválená zmena organizačnej štruktúry, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou a súčasne
na rovnakom zasadnutí predseda SBD informoval aj o personálnej zmene v pokladni od X.X.XXXX.
Uvedené zmeny u žalovaného teda nastali v časovo zhodnom období.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách konania však súd prvého stupňa založil na nesprávnom právnom posúdení,
pokiaľ o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda s poukazom na čiastočný úspech
žalobkyne. Z obsahu žaloby možno totiž vyvodiť, že jej predmetom bolo určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, ako aj mzdové nároky vyplývajúce z tohto neplatného skončenia

pracovného pomeru. Pokiaľ teda súd prvého stupňa správne konštatoval, že v tomto výroku je
subsumovaný celý komplex vzťahov vyplývajúci z určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a
teda jeho súčasťou je aj výrok o trvaní pracovného pomeru a pokiaľ súd tejto žalobe vyhovel, je treba
mať za to, že žalobkyňa bola s týmto nárokom v celom rozsahu úspešná a jej nárok na náhradu trov
konania by mal byť posúdený podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Čiastočne zamietnutá žaloba bola teda

zjavne iba z dôvodu jej nesprávnej formulácie spočívajúcej v duplicite. Odvolací súd však poukazuje
na to, že celkový úspech žalobkyne bude možné vyhodnotiť až po konečnom rozhodnutí o všetkých jej
nárokoch v konaní, teda aj o nároku náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.

K obsahu odvolania žalovaného, v ktorom sa tento domáha pripustenia dovolania v prípade, ak odvolací

súd jeho odvolaniu nevyhovie, odvolací súd udáva, že žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, z
čoho vyvodzuje, že rozhodnutie vo veci je rozhodnutím po právnej stránke zásadného významu, ktoré
by odôvodňovalo možnosť pripustenia dovolania a odvolací súd ani sám takéto dôvody nezistil, a preto
nepripustil možnosť podania dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.