Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Laura Vojtášová

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313207786
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313207786.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: T. D., nar.

XX. X. XXXX, bytom S. XXX, Č. proti odporcovi: Z. D., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, Z. N., Č. Q.,
právne zastúpený JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, Žilina, adresa pre
doručovanie: Višňové 53, v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné v sume 60,- € mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok
za návrh vo výške 43,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 31. 7. 2013 žiadala navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcu
platiť navrhovateľke výživné v sume 80,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V návrhu uviedla,
že s odporcom uzavrela manželstvo 28. 6. 2008. Z manželstva sa dňa 3. 1. 2010 narodila dcéra C. D..

Je zamestnaná ako recepčná v D. D.Á., pracuje na zmeny. Odporca po predchádzajúcich nezhodách
medzi nimi (domnieva sa, že nadviazal známosť s inou ženou) opustil v polovici júna 2013 ich spoločnú
domácnosť. Nasťahoval sa na ubytovňu v spoločnosti, v ktorej pracuje. Nakoľko nemá pri kom nechať
maloletú C. počas nočných zmien a taktiež počas hodín od skončenia jej pobytu v materskej škôlke
do jej návratu z práce je nútená požiadať zamestnávateľa o rozviazanie pracovného pomeru. Zmena
pracovnej doby jej umožnená nebola. Manžel svojím odchodom zo spoločnej domácnosti nespôsobil len
rozpad rodiny, ale ohrozil aj jej existenciu a neplní si voči nej ako manželke svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, prečítaním a oboznámením
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, prečítaním a oboznámením podstatného obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/68/2013 a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa 28. 6. 2008. Z manželstva pochádza maloletá

C., nar. X. X. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10P/68/2013 zo dňa 3. 12. 2013
súd schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletej C., na základe ktorej sa maloletá zverila do osobnej
starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal prispievať navýživu maloletej sumou 120,- € mesačne s účinnosťou od 31. 7. 2013 so splatnosťou vždy do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletej.

Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovný pomer v spoločnosti A. O. K.. Q.. X..
ukončila k 30. 9. 2013 a od 1. 10. 2013 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Pracovala v D.
D. ako recepčná. Pracovali na zmeny, vykonávali aj nočné zmeny a nemohla v tom pokračovať, nakoľko
sa musí starať o maloletú dcéru, ktorá navštevuje materskú školu. Dňa 27. mája 2013 ochorela, ona
bola na OČR. Nakoľko dcére antibiotiká nezabrali, bola nútená ísť na ďalšiu OČR od 10. 6. 2013, kedy

jej už v práci dali najavo, že by bolo dobré, aby sa s manželom prestriedali pri OČR, pretože bola skoro
mesiac mimo práce. Manžel jej však na to povedal, že v žiadnom prípade. Následne bola opätovne na
OČR, nakoľko dcéra absolvovala operáciu. Cez leto sa vrátila do práce, pracovnú dobu mali tak, že
pracovala dennú, nočnú, 2 dni voľno, lenže problém bol v tom, že sa to menilo z hodiny na hodinu. Keď
napríklad vypadla čašníčka, musel ju niekto z recepcie zastúpiť. Na začiatku to odmietala, ale keďže sa
to stále opakovalo, bolo to neúnosné a nedalo sa to stále odmietať. Potom prišla za ňou prevádzkarka,

aby skončila pracovný pomer. Pýtala sa, či by mohla vykonávať len 8 hodinové zmeny, ale povedali
jej, že by to bolo na úkor ostatných, pretože tam je nepretržitá prevádzka a zamestnanec nastupuje s
tým, že bude pracovať aj nočné zmeny. Ona to už však nezvládala. Povedali jej, že tam robila 5 rokov,
že odstupné nedostane, že nikdy nikomu odstupné nevyplatili a tlačili na ňu, aby uzatvorila dohodu o
skončení pracovného pomeru. Vyšli jej v ústrety v tom, že mohla ešte pracovať ďalšie 2 mesiace a

pracovný pomer skončil 30. 9. 2013, odstupné jej vyplatené nebolo. Keďže mala zdravotné problémy s
platničkami od 9. 8. do 30. 9. 2013 bola práceneschopná. Má ukončenú obchodnú akadémiu s maturitou,
hľadá si zamestnanie, avšak neúspešne. Býva v rodinnom dome spolu s jej rodičmi a maloletou dcérou
v Čadci. Mesačne im na domácnosť prispieva sumou 100,- € mesačne. Odporca na výživné maloletej
dcére prispieva sumou 120,- € mesačne na základe súdneho rozhodnutia.

Odporca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti C. R. B.. K.. N. Č. Q. od 1. 10.
2013. Prvú výplatu za mesiac október 2013 mal okolo 13.500,- Kč, za november 2013 okolo 16.000,- Kč
a za december 2013 14.777,- Kč. Výška výplaty záleží na nadčasoch. Pracuje ako zoraďovač strojov
a zariadení. Býva v rodinnom dome v C. N. Č. Q. od 1. 10. 2013. Je to dvojdom, v jednej bytovej

jednotke býva jeho sestra s rodinou a v druhej bytovej jednotke býva on s priateľkou a jeho mamou.
Matke platí 3.000,- Kč mesačne na náklady na inkaso, elektrinu a plyn. Jeho matka platí za inkaso, vodu
zhruba okolo 8.000,- Kč mesačne. Ďalej spláca OTP banke úver na auto vo výške 108,- € mesačne.
Okrem toho platí výživné na maloletú C. vo výške 120,- € mesačne. Nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný
platiť manželské výživné, nakoľko všetky finančné prostriedky, ktoré počas manželstva zarobil, išli na

rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom býva navrhovateľka. Zo spoločnej domácnosti odišiel asi v
máji 2013 z toho dôvodu, že to už psychicky nezvládal. S navrhovateľkou sa stále hádali. Na OČR s
dcérou nešiel, pretože musel zarábať peniaze. Jeho priateľka A. F. je nezamestnaná, na nákladoch na
domácnosť sa nepodieľa, podieľa sa však tým, že tam pomáha, stará sa o domácnosť. Ďalšie výdavky
má v súvislosti s cestovaním na Slovensko kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam vo výške 100,- € na

1 pojednávanie.

Zo správy Mesta Čadca zo dňa 30. 9. 2013 súd zistil, že navrhovateľka býva v rodinnom dome spolu
s rodičmi, ktorí sú vlastníkmi rodinného domu. Má samostatnú bytovú jednotku a v starostlivosti má
maloletú dcéru C. D., ktorá navštevuje materskú školu. Otec maloletej sa odsťahoval, momentálne s ňou

nie je v kontakte, ale platí súdnym rozhodnutím určené výživné v sume 120,- € mesačne. Navrhovateľka
do konca mesiaca pracuje v D. D.. Príjem predstavuje minimálnu mzdu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá,
nemá záznam v registri trestov, ani nebola prejednávaná priestupkovou komisiou. Vlastní starší osobný
automobil r.1996, iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 7. 2013 súd zistil, že navrhovateľka ako
zamestnanec a spoločnosť A. O. K.. Q.. X.. D. D. Č. ako zamestnávateľ sa dohodli na skončení
pracovného pomeru ku dňu 30. 9. 2013 z dôvodu, že zamestnanec z dôvodu starostlivosti o maloletú
dcéru nemôže vykonávať prácu na 3 zmeny (konkrétne poobedné a nočné zmeny). Nakoľko je na
pracovisku recepcie nepretržitá prevádzka, nie je možné upraviť pracovnú dobu zamestnanca.

Zo správ bývalého zamestnávateľa matky spoločnosti A. O. K.. Q.. X.. a to oznámenia zo dňa 13.
9. 2013, potvrdení o príjme zo dňa 2. 9. 2013 a zo dňa 7. 1. 2014 súd zistil, že navrhovateľke bola
vyplatená čistá mzda za obdobie 1/2013 do 7/2013 v celkovej výške 1.808,20 €, t. j. v priemere 258,31€ mesačne. Navrhovateľka bola na OČR od 27. 5. -5. 6. 2013, 10. 6. - 19. 6. 2013, 24. 6. - 3. 7.
2013, 3. 7. - 12. 7. 2013 a práceneschopná bola od 9. 8. 2013. K dôvodom skončenia pracovného
pomeru uviedli, že s navrhovateľkou bol rozviazaný pracovný pomer na základe spoločnej dohody

medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou. Pracovné zaradenie recepčnej si vyžaduje poobedňajšie
a nočné služby na pracovisku s nepretržitou 24 hodinovou prevádzkou. Na toto pracovné miesto je
vyhradený určitý počet zamestnancov. Počas trvania pracovného pomeru nastali problémy zo strany
navrhovateľky pri vykonávaní poobedňajších a nočných zmien kvôli starostlivosti o maloleté dieťa. Mohla
by vykonávať len denné zmeny, avšak ostatné zmeny by museli byť nahrádzané inými zamestnancami,

ale z dlhodobého hľadiska to nebolo možné. Tiež často čerpala ošetrovné počas nemoci dieťaťa a počas
tohtoobdobiajuostatnízamestnancizastupovalivpráci.Zamestnávateľsinemoholdovoliťzamestnávať
ďalšieho zamestnanca na zastupovanie. Počas trvania pracovného pomeru boli s jej výsledkami a
pôsobením v spoločnosti spokojný, jej pracovná morálka bola dobrá, všetky pracovné povinnosti si
spĺňala, iný dôvod na rozviazanie pracovného pomeru nebol.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 9. 2013 súd zistil, že navrhovateľke bolo v mesiaci
september2013vyplatenénemocenskévovýške90,60€,vmesiacijúl2013ošetrovanévovýške139,50
€ a v mesiaci august 2013 ošetrované vo výške 139,50 €.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 8490/2013-CA-DVN zo dňa 26. 11. 2013 súd

zistil, že navrhovateľka má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho
základu 12,4434 € od 1. 10. 2013 na obdobie šiestich mesiacov, t. j. v priemere 186,65 € mesačne.

Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch

manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), navrhovateľ v konaní o

určenie výživného, v konaní o jeho zvýšení, ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov
z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia o výživnom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho

návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o
neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa § 7 ods. 5 zákona o súdnych poplatkoch, ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu
života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia,
ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí smrťou niektorého z
manželov alebo právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, v tomto prípade zaniká
vyživovacia povinnosť medzi manželmi priamo zo zákona. Zo zásady, že každý z manželov má mať

rovnakú životnú úroveň vyplýva, že manžel, ktorý má vyššie realizovateľné príjmy, má vyživovaciu
povinnosť voči manželovi, ktorý tieto príjmy nemá buď vôbec, alebo ich má nižšie, pretože zmyslom
vyživovacej povinnosti medzi manželmi je vyrovnanie životnej úrovne oboch. Súd pri rozhodovaní taktiež
zohľadňuje, či sa obaja manželia pričiňujú o získanie zdrojov pre krytie rodinného rozpočtu podľa svojich
možnosti a schopnosti. Nie je však možné redukovať toto pričinenie sa manželov len na ich zárobkovú

činnosť v pracovnom pomere, ale rovnako ako túto činnosť je potrebné posudzovať aj ich starostlivosť o
deti a o spoločnú domácnosť. Súd taktiež prihliada na vyživovacie povinnosti, ktoré má povinný manžel.
Výživné neslúži len k uspokojovaniu výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných
potrieb pre život kultúrneho človeka; je teda určené k uspokojovaniu všetkých hmotných (šatstvo, prádlo,
obuv, bývanie a pod.) i ostatných potrieb (vzdelanie, záujmy a záľuby, kultúra, rekreácie a pod.).

S poukazom na citované ustanovenie § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v nadväznosti na §
19 ods. 1 Zákona o rodine a vyššie uvedené teoretické postuláty mal súd v konaní preukázanú danosť
zákonných podmienok pre určenie povinnosti odporcu platiť navrhovateľke manželské výživné. V danom
prípade účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28. 6. 2008 a ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku
manželstvo trvalo. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti od júna 2013, kedy odporca opustil

spoločnú domácnosť, nadviazal mimomanželský pomer. Navrhovateľka je od 1. 10. 2013 evidovaná na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako nezamestnaná. Pracovný pomer v spoločnosti A. O. K..
Q.. X.. ukončila ku dňu 30. 9. 2013 dohodou, pričom predovšetkým zo správy bývalého zamestnávateľa
navrhovateľky zo dňa 7. 1. 2014 mal súd preukázané tvrdenia navrhovateľky, že bola nútená ukončiť
pracovný pomer z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru. Pracovala ako recepčná a počas trvania

pracovného pomeru nastali problémy pri vykonávaní poobedňajších a nočných zmien kvôli starostlivosti
omaloletédieťaataktiežčastočerpalaošetrovnépočasnemocidieťaťa.Včase,keďbolanavrhovateľka
v práci, nemohla sa o maloletú dcéru starať jej matka, pretože táto taktiež pracuje na zmeny, robí krátky
a dlhý týždeň od 08.30 hod. do polnoci, niekedy aj dlhšie. Tým mal súd vyvrátené tvrdenie odporcu, že
navrhovateľka skončila pracovný pomer účelovo a súd mal preukázané, že navrhovateľka bola nútená

ukončiť pracovný pomer z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru. Navrhovateľka poberá podporu v
nezamestnanosti vo výške 186,65 € mesačne, iný príjem nemá. Navrhovateľka prispieva svojim rodičom
na domácnosť sumou 100,- € mesačne, ďalej spláca úver v OTP banke vo výške 96,19 € mesačne,
za internet platí 13,- € mesačne. Ďalšie výdavky sú na stravu, oblečenie, hygienické potreby, obuv a
pod.. Výdavky na maloletú dcéru sú vo výške 13,- € mesačne ako poplatok v materskej škole, stravné v

materskejškole30,-€mesačne,poistkamaloletej15,-€mesačne.Odporcajezamestnanývspoločnosti
C. R. B.. K.. N. Č. Q. od 1. 10. 2013, jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 10/2013 do
12/2013 bol vo výške 14.776,- Kč, čo pri prepočítaní konverzným kurzom platným ku dňu rozhodnutia
súdu 1,- € = 27,362 Kč, činí sumu 540,- €. Odporca spláca úver na auto vo výške 108,90 € mesačne a
platí výživné na maloletú dcéru vo výške 120,- € mesačne. Odporca tvrdil, že svojej matke platí náklady

na inkaso, elektriku a plyn vo výške 3.000,- Kč mesačne, pričom v jednej bytovej jednotke býva spolu
so svojou matkou a priateľkou A. F., ktorá sa na nákladoch na domácnosť nepodieľa. Z predložených
listinných dôkazov mal súd preukázané, že matka odporcu platí za plyn, ČRo, ČT sumu 4.685,- Kč
mesačne a za elektriku 1.710,- Kč mesačne, t. j. spolu 6.395,- Kč mesačne. Nakoľko v bytovej jednotke
bývajú 3 osoby (odporca, jeho priateľka a matka odporcu) má súd za to, že odporca sa má podieľať na

nákladoch na plyn, televíziu a elektriku v podiele 1/3, teda sumou 2.132,- Kč mesačne (a nie sumou
3.000,- Kč), preto súd pri rozhodovaní prihliadal na to, že odporca prispieva na domácnosť sumou
2.132,- Kč mesačne, čo pri prepočítaní konverzným kurzom platným ku dňu rozhodnutia súdu 1,- € =
27,362 Kč, činí sumu 80,- € a prevyšujúcu sumu považoval súd zo strany odporcu za neodôvodnený
výdavok. Okrem toho platí za mobil 204,- Kč mesačne, čo pri prepočte konverzným kurzom platným

ku dňu rozhodnutia súdu 1,- € = 27,362 Kč činí sumu 7,46 € mesačne. Súd nebral do úvahy výdavky
odporcu spojené s účasťou na pojednávaniach vo výške 100,- € na každé pojednávanie, nakoľko
odporca nešpecifikoval o aké konania a ktoré pojednávania ide, rovnako nepreukázal vynaloženie týchto
finančných prostriedkov a súd má za to, že tieto výdavky si môže odporca uplatniť ako účastník konania v
rámci náhrady trov konania. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nemal súd preukázané, že účastníci obnovili

spoločnú domácnosť a odporca prispieva na výživu navrhovateľky dobrovoľne. Odporca naďalej býva
spolu s priateľkou v spoločnej domácnosti u svojej matky. Navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu na
platenie manželského výživného v sume 80,- € mesačne, ktorú sumu považoval súd po vykonanom
dokazovaní za neprimeranú, nezodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam povinného, preto jej priznalmanželské výživné v sume 60,- € mesačne, ktorú sumu považuje súd za primeranú aj vzhľadom na
odôvodnené potreby navrhovateľky s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľka bola nútená
ukončiť pracovný pomer z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru. Súd ďalej zohľadnil aj tú skutočnosť,

že navrhovateľka sa sama stará o maloletú dcéru a taktiež o celú domácnosť. Nakoľko súd je návrhom
navrhovateľky viazaný a navrhovateľka nežiadala určiť manželské výživné odo dňa podania návrhu,
vznikne navrhovateľke nárok na manželské výživné dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého navrhovateľka, ktorá mala
úspech len čiastočný, má právo na náhradu trov konania, nakoľko si však navrhovateľka náhradu trov
konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia
súdnych poplatkov. Nakoľko súd návrhu navrhovateľky vyhovel, odporca nie je od súdnych poplatkov

oslobodený, zaviazal súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku na účet Okresného súdu Čadca. Výška súdneho poplatku je určená podľa položky 8
písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch v spojení s §
7 ods. 5 zákona o súdnych poplatkoch 2 % z ceny predmetu konania, t.j. 2 % zo sumy 2160,- € (60 €
x 12 mesiacov x 3 roky), čo činí sumu 43,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.