Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219134
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614219134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa S.

M., F.. X.X.XXXX, T. P. XX/XX, J. F. R., prechodne bytom P. XX/X, J. F. R. zastúpená splnomocnenou
zástupkyňou S. M., F.. XX.X.XXXX, T. P. XX/X, J. F. R. proti odporkyni P. M., F.. XX.X.XXXX, T. P. XXXX/
XX, J. F. R., právne zastúpená JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, Radničné námestie 4, Spišská Nová
Ves, o určenie výživného detí voči rodičom, takto:

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu 19.11.2014 domáhala určenia výživného od svojej
dcéry P. M. vo výške 300,- Eur a 50,- Eur ako príspevok na opatrovateľku. Svoj návrh odôvodnila

tým, že odporkyňa - dcéra s ktorou žila do 17.11.2014 v spoločnej domácnosti, po skončení strednej
poľnohospodárskej školy v Spišskej Novej Vsi, ktorú ukončila maturitou, bola nezamestnaná, dostávala
dávky v nezamestnanosti, živila ju a ona nerobila nič. V roku 2007 absolvovala krátky zdravotný kurz
a odišla za opatrovateľku do Rakúska, kde pracovala na dvojtýždňové turnusy. Dostávala okolo 900
Eur, pritom ona dostávala 10.000,- Sk a 300,- Sk za čiastočnú bezvládnosť. Od konca roku 2009 sa jej
začal zhoršovať zdravotný stav, čo znamenalo väčšie finančné náklady a doplatky na lieky. Bola uznaná
zdravotnou komisiou za zdravotne ťažko postihnutú a dostala preukaz ZŤP, ktorý odporkyňa prevzala s
jej milencom a vybavili zľavy na čo len bolo možné. Pre bolesti nohy jej bola v r. 2010 priznaná čiastočná

bezvládnosť.

AsipodvochrokochprácevRakúskusajejvyhrážala,žejupsychickyzničíapôjdedoústavuvSpišskom
Štvrtku. Prestala, až keď jej povedala, že ak by sa jej to podarilo, dôchodok bude poberať ústav. Keďže
počas dvoch týždňov, keď bola odporkyňa v Rakúsku, nevládala denne chodiť na druhé poschodie s
jej psíkom, zavolala staršej dcére Ružene do Košíc a poprosila ju o pomoc. Táto jej pomáhala počas
neprítomnosti odporkyne. Keď sa to odporkyňa dozvedela, jej útoky voči nej stúpli, preto sa rozhodla ísť
s dcérou S. do podnájmu. Odporkyňa jej sľúbila, že jej bude prispievať každý mesiac sumou 300 Eur od

októbra 2014 a druhej dcére povedala, že nič z toho nemyslela vážne a nedala jej ani kľúč od bytu.

Na konanie splnomocnila svoju dcéru S. M., nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršil a je ležiaca.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 11.3.2015.Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov o výške príjmu navrhovateľky, splnomocnenej
zástupkyne a odporkyne, dokladov týkajúcich sa výdavkov, výsluchom účastníkov konania zistil tento
skutkový a právny stav:

Navrhovateľka roky bývala s odporkyňou v byte, ktorý jej v roku 2004 darovala. K uzatvoreniu darovacej
zmluvy došlo z dôvodu, že boli vysoké nedoplatky za byt, hrozila exekúcia a odporkyňa tieto dlhy
uhradila. Súčasťou darovacou zmluvy bol aj záväzok odporkyne, že darkyňa S.A. M. má právo bývať
až do svojej smrti v prevádzanom byte číslo 53 spolu s obdarovanou (článok 7 ods. 4 darovacej zmluvy
zo dňa 2.6.2004). Tento záväzok nebol zapísaný v liste vlastníctve ako vecné bremeno. Po odchode

navrhovateľky zo spoločnej domácnosti došlo k zrušeniu vecného bremena doživotného užívania
nehnuteľnosti za odplatu vo výške 1 000 Eur.

Podľa predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, navrhovateľka je dôchodkyňa, poberá
starobný dôchodok vo výške 368,50 Eur. Je zdravotne ťažko postihnutá, za bezvládnosť poberá 18,39
Eur a podľa potvrdenia lekára potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Podľa evidencie obyvateľstva je
vedená ako bezdomovkyňa od 16.10.2014.

Do 16.9.2014 bývala s odporkyňou, potom sa odsťahovala s druhou dcérou do prenajatého bytu. Zmluvu
o podnájme bytu 2/2014 uzavrela dňa 12.9.2014 na dobu určitú do 12.9.2015 s možnosťou predlženia
doby nájmu. Podľa dodatku č. 1 k Zmluve nájomné je vo výške 250,- Eur mesačne. Dňa 27.8.2015
uzavrela Zmluvu CHSR 9/15/09 o poskytovaní sociálnej služby so Spišskou katolíckou charitou.

Dcéra S., s ktorou od septembra 2014 býva v prenajatom byte je podľa evidencie obyvateľstva vedená

ako bezdomovkyňa od 7.7.2006. Poberá invalidný dôchodok vo výške 77,70 Eur, bola dlhodobo vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 1.9.2015 je zamestnaná v Spišskej katolíckej charite s tým že
sa bude starať o matku, opatrovateľský príspevok bude dostávať vo výške 380,- Eur mesačne. Dovtedy
v roku 2014 pobrala príspevok na bývanie 55,- Eur, počas maródky 30,- Eur a opatrovateľský príspevok
133,- Eur.

Ako splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že v roku 2005 bola odsúdená
za údajnú lúpež, ktorú mala spáchať na sestre a matke, odvtedy sa stala bezdomovcom, vtedy pila a
nesprávala sa ako mala. Do roku 2014 chodievala po charitách a liečeniach. V roku 2013 začala chodiť
na farský úrad, začala sa stretávať s mamou, začala abstinovať, liečenia boli úspešné. Začala pomáhať
mame, ktorá sa jej začala sťažovať na odporkyňu. Odporkyňa pracoval v Rakúsku, dva týždne pracovala

a dva týždne bola doma. Keď bola v Rakúsku chodila k mame pomáhať jej a navariť, čo sa nepáčilo
odporkyni. V septembri 2014 presťahovali mamu za pomoci odporkyne a jej priateľa do prenajatého
bytu. V tom čase mama ešte chodila. Predtým než sa presťahovala, mama jej povedala, aby zobrala
staré hrnce a čajové lyžičky.

Odporkyňauviedla,ženavrhovateľkavnávrhuuvádzazavádzajúce,skreslenéanepravdivéskutočnosti.

So svojou matkou navrhovateľkou žila roky v spoločnej domácnosti, z ktorej sa navrhovateľka dňa
16.09.2014 odsťahovala. Jediným dôvodom jej odsťahovania sa bola skutočnosť, že nesúhlasila s tým,
aby v čase jej neprítomnosti, sa zdržiavala v ich spoločnej domácnosti jej sestra S. M., ktorá bola
prepustená z výkonu trestu, kde bola opakovane pre násilnú trestnú činnosť páchanú na svojej matke
(navrhovateľke), ako aj na odporkyni a aj za porušovanie domovej slobody, lúpež a pod. Viackrát si

všimla, že z domácnosti od marca 2014 začali miznúť finančné prostriedky, jej osobné veci a oblečenie
ako aj drobnejšie zariadenie domácnosti, napríklad hrnce, posteľná bielizeň, uteráky a pod., čo bolo
dôvodom, prečo si nepriala, aby byt navštevovala a hlavne v čase jej neprítomnosti v ňom bývala jej
sestra Ružena, ktorá žiadnym spôsobom na bývanie neprispievala.

Navrhovateľka previedla na ňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti - 2 izbovému bytu darovacou zmluvou

zo dňa 2.6.2004, ktorej vklad bol povolený dňa 29.9.2004, v ktorej zároveň v článku 7 ods. 4 bolo
vyhlásenieobdarovanej,žedarkyňaS.M.máprávobývaťaždosvojejsmrtivprevádzanombytečíslo53
spolu s obdarovanou, ktoré však nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vecné bremeno. Prevod
vlastníckeho práva darovacou zmluvou bol uskutočnený z toho dôvodu, že navrhovateľka si dlhodobo
neplnila svoje povinností vo vzťahu k Správcovskej firme, s.r.o., kde podľa potvrdenia zo dňa 22.8.2003dlhovala k 30.6.2003 na nájomnom sumu 41 192 Sk (1 367,32 Eur). Tento nedoplatok za navrhovateľku
uhradila v plnej výške, pričom na úhradu nedoplatku si požičala finančné prostriedky, ktoré následne
splatila svojmu známemu a to zo svojho stavebného sporenia, ktoré zrušila ku dňu 24.4.2004 a následne

dňa 28.04.2004 túto sumu vrátila, o čom svedčí zrušenie zmluvy o stavebnom sporení, príkaz na úhradu
v prospech E. E..

Pred uzatvorením darovacej zmluvy uhradila za svoju matku:

- Správcovskej firme, s.r.o. finančnú čiastku vo výške 9 890 Sk (328,29 Eur) a to dňa 6.4.2004 za kúpu
bytu, o čom svedčí potvrdenie Mestského úradu Spišská Nová Ves, finančné oddelenie,

- nedoplatok vo výške 37 566 Sk (1246,96 Eur) dňa 5.4.2004 - potvrdenie Mestského úradu Spišská

Nová Ves, finančné oddelenie,

- súdne trovy vo výške 3 544 Sk (117,64 Eur) - potvrdenie Mestského úradu Spišská Nová Ves, finančné
oddelenie,

- dňa 2.6.2004 sumu 300 Sk (9,96 Eur) - príjmový doklad Mesto Spišská Nová Ves, Matričný úrad

Taktiež uhradila ďalšie finančné čiastky za výmenu radiátorov a spustenie kúrenia, ktoré bolo odstavené

z dôvodu neplatenia za byt a nedoplatok na kúrení spolu vo výške 22 452,- Sk (745,27 Eur), o čom
svedčia potvrdenky Správcovskej firmy, s.r.o. v počte 4ks. Financovala pohreb svojho brata D. M. spolu
vo výške 12 737 Kč (491,59 Eur) a to kvôli svojej matke, ktorá na úhradu nákladov na pochovanie svojho
syna nemala finančné prostriedky a taktiež ani ostatní súrodenci. Zároveň uhradila nájom za hrobové
miesto vo výške 29,87 Eur a faktúru za kamenárske služby 144,50 Eur.

Počas doby, kedy odporkyňa žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, uhrádzala všetky výdavky
spojené s domácnosťou ako aj ďalšie náklady, nájomné, elektriku, plyn. Investovala do výmeny
okien a dverí. V čase podania návrhu pracovala ako SZČO - opatrovateľka v Rakúsku na základe
živnostenského oprávnenia zo dňa 20.6.2008. Jej príjem z daňového priznania za rok 2014 bol vo výške
5 315 Eur po odpočítaní dane vo výške 287,21 Eur, bol čistý ročný zárobok vo výške 5 027,79 Eur, čo

činí mesačne sumu 418,98 Eur. Predložila daňové priznanie za rok 2014. Na Slovensku mala náklady
na bývanie, nájomné 145,37 Eur,

Do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, uhrádzala obedy cca vo výške 50 Eur/mesačne
podľa počtu dní v mesiaci a zároveň uhrádzala náklady na opatrovateľskú službu vo výške cca 13 Eur/
mesačne. V uvedených výdavkoch nie sú výdavky na zabezpečenie bežnej stravy na Slovensku a v

Rakúsku, náklady na hygienické potreby a čistiace prostriedky, zdravotnú starostlivosť a ošatenie.

Tento prepočet bol však aktuálny len do 31.08.2015 počas výkonu práce opatrovateľky v Rakúsku. Od
podania návrhu sa podstatným spôsobom zmenili jej pomery. Od 1.9.2015 je v pracovnom pomere, jej
zamestnávateľom je F. H., a.s.. Pracovný pomer je uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa
21.08.2015, na dobu určitú do 31.12.2016 s pracovným zaradením zdravotnícky asistent a priemerným

mesačným zárobkom vo výške cca 473,- Eur.

Čo sa týka majetkových pomerov, je vlastníčkou nehnuteľnosti - 2 izbového bytu č. XX, na ulici P. Č.. XX
R. J. F. R., ktorý nadobudla darovacou zmluvou od svojej matky v roku 2004. Dňa 27.08.2014 uzavreli
Zmluvu o zániku vecného bremena, podľa ktorej povinná z vecného bremena (odporkyňa) uhradila
oprávnenej z vecného bremena (navrhovateľke) v súlade s článkom 3 ods. 2 dohodnutú finančnú čiastku

vo výške 1 000 Eur, o čom svedčí Zmluva o zániku vecného bremena a výpis z účtu odporkyne zo dňa
27.08.2014 o úhrade finančných prostriedkov v prospech S. M., pričom táto suma mala byť použitá ako
záloha na bývanie navrhovateľky.

Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom
primeranú výživu, ak to potrebujú.Z ustanovenia § 66 možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a
to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na
strane rodičov, súlad s dobrými mravmi. Ak sú naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia

súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Pre vznik vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičom
však musí byť reálne daná príjmová, resp. celková majetková situácia dieťaťa odôvodňujúca záver, že
potomok je schopný samostatne si uhrádzať svoje osobné potreby aj s prihliadnutím na potencionalitu
príjmov. Schopnosť samostatne sa živiť, t.j. uhrádzať z vlastných prostriedkov svoje potreby, môže
vyplývať nielen z príjmových pomerov dieťaťa, ale aj z majetkových pomerov. Obligatórnou zákonnou

podmienkou je potreba na strane rodičov. Ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých
osôb, ktorí si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci, alebo zárobku, nie sú schopní
zabezpečiť úhradu životných potrieb. Zároveň si tento stav nevyhnutne vyžaduje riešenie v podobe
výživného zo strany detí. V zmysle terajšej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodičov za situácie, že
rodičia majú zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane
dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov.

Aj v tomto prípade má rozpor s dobrými mravmi normatívny následok v podobe nemožnosti priznať
výživné.Jetodanécharakteromvzťahov,ktorésúpredmetomúpravyrodinnéhopráva.Posúdeniezávisí
od konkrétnych okolností prípadu.

Podľa§67ods.1Zákonaorodine,každédieťaplnívyživovaciupovinnosťvočirodičomvtakomrozsahu,
aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam

a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Súdmalvykonanýmdokazovanímpreukázané,ženávrhnavrhovateľkyniejeoprávnený.Navrhovateľka
mala zabezpečené bývanie a všetky náklady spojené s užívaním bytu roky hradila odporkyňa.
Navrhovateľka sa sama rozhodla odťahovať k druhej dcére, ktorá bola nezamestnaná, bez príjmu a mala
v minulosti problémy s alkoholom a správaním. Navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo

výške 368,50 Eur, poberá zvýšenie za bezvládnosť vo výške 18,39 Eur. Dcéra S., s ktorou od septembra
2014 býva v prenajatom byte poberá invalidný dôchodok vo výške 77,70 Eur, v roku 2014 poberala
príspevok na bývanie 55,- Eur, počas maródky 30,- Eur a opatrovateľský príspevok 133,- Eur a od
1.9.2015 bude poberať opatrovateľský príspevok vo výške 380,- Eur mesačne a invalidný dôchodok
77,70 Eur. Najvyšší výdavok, ktorý má navrhovateľka je nájomné vo výške 250,- Eur, na ktoré má

prispievať aj dcéra, ktorá s ňou býva a ich spoločný príjem presahuje 800,- Eur.

Odporkyňa v roku 2014 mala čistý mesačný príjem 418,98 Eur, od 1.9.2015 bude mať hrubý príjem
473,- eur mesačne. Žije sama, sama uhrádza nájom a platby spojené s užívaním bytu. Do zamestnania
dochádza, čiže má zvýšené náklady na cestovné.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že príjem navrhovateľky a odporkyne je približne

rovnaký, dokonca o niečo vyšší, pritom treba brať do úvahy, že odporkyňa je zamestnaná s čím sú
spojené zvýšené výdavky. Z predložených preukázaných príjmov odporkyne je zrejmé, že v súčasnej
dobe nie je schopná prispievať na výživu navrhovateľky. Podmienkou plnenia vyživovacej povinnosti je
skutočnosť, že rodič túto výživu potrebuje a to v prípade, že nemá dostatočný príjem, čo však nie je
prípad navrhovateľky, nakoľko čistý mesačný príjem vo výške 386,89 Eur je dostatočný príjem, ktorý

zabezpečuje jej životné potreby.

Súd na základe uvedeného návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov
nepriznal. Navrhovateľka v konaní nemala úspech a odporkyňa trovy konania nežiadala. V prípade, žeby
aj trovy konania si uplatnila, vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky, by prichádzalo

do úvahy použitie ustanovenia § 150 O.s.p.Podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 4 ods. 1 písm. g/ sú od poplatku oslobodené
súdne konania vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, preto súd účastníkov konania
k náhrade súdneho poplatku nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.