Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200595

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114200595.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky:
Š. W., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, O., zast. JUDr. Alica Petrovská Homzová, advokátka Advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Moyzesova č. 46, proti odporcovi: Ľ. W., A.. XX.X.XXXX, W. W.

XX, O.Š., zast. JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Ľ. W., A..
XX.XX.XXXX Y. P.. W. W., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Okresného úradu Košice G. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX
r o z v á d z a.

P.. Ľ., A.. XX.XX.XXXX a mal. W., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Ľ., A.. XX.XX.X998 sumou 50,- Eur mesačne a na
mal. W., A.. XX.X.XXXX sumou 50,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od

právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 13.1.2014 žiadala, aby rozviedol manželstvo s odporcom,
nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté deti Ľ., A.. XX.XX.XXXX Y. W., A.. XX.X.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. Ľ. sumou 50,- Eur mesačne a W.
sumou 50,- Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, s
výškou výživného, úpravou styku.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu

dňa 13.3.2014 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky,
otca zaviazal platením výživného podľa jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Okresného úradu Košice G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XXX. Z manželstva pochádzajú maloleté deti Ľ., A.. XX.XX.XXXX Y. W., A..
XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v O. A. M. XX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo bolo spočiatku harmonické. Od roku 2002 kedy si
odporca zriadil klub vodného a zimného skutrovania, prestali ako rodina takmer úplne fungovať, keďže
odporca bol v lete aj v zime pravidelne mimo domov. Väčšinou nevedela kedy odíde a kedy príde.
Odporca v podstate viedol svoj vlastný život, nezaujímal sa o chod a potreby rodiny. Naučil však deti
venovať sa letným a zimným športom. S odporcom spoločne nehospodária, všetky výdavky súvisiace s

bývaním a vedením domácnosti a s výživou detí hradila navrhovateľka. Od mája 2013 nežijú intímnym
životom a okrem najnevyhnutnejších vecí spolu nekomunikujú. Posledné tri roky chodí na dovolenku s
deťmi bez odporcu. Víkendy trávi s deťmi u jej rodičov alebo doma a odporca je doma, prípadne mimo
domov.

Z uvedených dôvodov došlo k úplnému citovému ochladeniu vo vzťahu k odporcovi, nemajú si

čo povedať, navzájom sa odcudzili. Manželstvo považuje za rozvrátené, neplniace svoje funkcie a
neobnoviteľné.

Navrhovateľku je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Y. J. X..H..E. Y. P. X..H..E.., kde je zamestnaná
s príjmom vo výške 200,- Eur. Okrem toho v oboch spoločnostiach je spoločníčkou a má podiel na zisku
v priemere 1.600,- Eur.

Mal. Ľ. navštevuje N. Š.O. O. XX Q. O.. V súčasnosti je žiačkou 2. ročníka gymnázia. Výdavky súvisia so
zabezpečením školských potrieb a pomôcok 80,- Eur mesačne, internet s mobilným telefónom 35,- Eur
mesačne, antivírusový program. Výdavky bežné na dcéru po spriemerovaní 600 - 650,- Eur mesačne.

Mal. W. navštevuje základnú školu, je žiakom 9. ročníka. Výdavky sú obdobné ako pri dcére 600 - 650,-
Eur mesačne.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s dôvodmi, ktoré viedli k rozpadu manželstva súhlasí. Odporca s
návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

Odporca je samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom vo výške 250 - 300,- Eur mesačne. Výdavky
má v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti. Býva u svojej matky, ktorej na bývanie ničím
neprispieva. Žiadne iné výdavky nemá.

Na výživu maloletých detí doposiaľ žiadnou sumou neprispel, nakoľko sa nevedeli dohodnúť.

Z pripojeného daňového priznania k dani s príjmov fyzickej osoby Ľ. W. za rok 2013 bolo zistené, že
jeho príjmy predstavovali 12.729,27 Eur, výdavky 7.851,96 Eur, základ dane činil 22.744,37 Eur, daň
predstavovala 3.882,27 Eur.Z pripojeného potvrdenia o príjme zo závislej činnosti navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný čistý
mesačný príjem predstavoval 189,57 Eur.

Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 P. X..H..E.. bolo zistené,

že základ dane bol vo výške 71,965,63 Eur.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v

Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom

zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie
manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v

spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,
že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu

vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov

sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť,
že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel
k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti.
Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a

spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny azabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov

nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom

nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na
strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti
a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že
výživné vo výške 50,- Eur mesačne na jedno maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného

vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých
detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, tak na strane matky, ako i na strane otca, na
osobnú starostlivosť matky maloleté deti, na záujem otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že
takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa detí bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú strednú školu a základnú školu. Vzhľadom na

túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti amožnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50,-
Eur mesačne na mal. Ľ. a 50,- Eur na mal. W. je primerané

Podľaust.§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd úpravu styku neupravil, nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.