Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203372
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114203372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava81311,Župnénámestie
13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 20C/52/2014-40 zo dňa 12.12.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na náhradu majetkovej škody, ako aj na
náhradu nemajetkovej ujmy podanú na Okresný súd Humenné dňa 27.9.2012, zapísanú pod pôvodnou
spisovou značkou 5C/387/2012. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
majetkových škôd a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu
v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovi vznikla majetková škoda 793,36 eur nevymožením istiny s
príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná rozhodnutím súdu. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil
vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd
dospel k záveru, že v danom
prípade dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do rozhodnutia, rozhodne
nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. V uvedenej veci bol postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre jej vykonanie
nezaväzujú povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené alebo ide
o plnenie odporujúce dobrým mravom, plne opodstatnený a zákonom podložený. Ďalej uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania škody, pričom nestačí samotné tvrdenie
žalobcu o tom, že mu vznikla škoda. Žalobca nepreukázal, že nemohol získať iný exekučný titul,
resp. že po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, podal návrh na začatie konania a ten bol

zamietnutý, pričom zamietnutie bolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Rovnako
nepreukázal, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku nesprávneho súdneho postupu. Súd nevidel
dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 20% zo sumy istiny s príslušenstvom, keďže takáto
výška nie je podložená žiadnymi reálnymi skutočnosťami. Mal za to, že žalobca nepreukázal, v čompostup exekučného súdu ovplyvnilo jeho podnikateľské plánovanie a rozhodovanie. Napokon žalobca
nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody. Na základe

uvedeného a z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov si neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala
možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým,
že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č. 514/2003 Z. z.. V
právnomštáteniejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti

a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie
prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č. 412/2012 Z. z.. Súd svojím

rozhodnutím de jure a de facto aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej uviedol,
že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však
ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty

do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd nevykonal dostatočné znalecké dokazovanie oboznámením sa
predloženýmznaleckýmposudkom.Zoznaleckého posudkutotiž jednoznačnevyplýva,ktorékonkrétne
náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého
posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný

prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, úpravu
informačného systému nákladov na poštovné a nákladov na telekomunikačné služby. V konaní boli
preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a to vznik škody, existencia
nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V tomto
konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, a to prinajmenšom navrhovaným

medzitýmnym rozsudkom. Taktiež poukazuje na to, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie
vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť
odvolacieho súdu v skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods.

2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli

byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.
s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k závoru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu skutočnej (majetkovej) škody a na

zaplatenie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňovaný podľa § 17 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej len ZZŠ. Žalobca
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučnej veci Okresného súdu
Humenné sp. zn. 10Er/905/2009 oprávneného Pohotovosť, s.r.o. a povinnej F. J., o vymoženie 149,37,-eur, uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 793,36 eura predstavujúcu náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného

Zmluvou o úvere. Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o

udelenie poverenia by bola zamietnutá. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorne
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, strata dôvery
vprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúciesumu158,67
eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZŠ v znení účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii
pojmu „nesprávny úradný postup“. Odvolateľ v podanom odvolaní konštatoval, že v tomto prípade súd

neprípustne „interpretoval“ zákon, že ho novelizované ustanovenie „inšpirovalo“.

V predmetnej veci bola podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012, teda
predo dňom účinnosti novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č.
412/2012 Z. z.. V súvislosti s touto novelizáciou neobsahuje zákon žiadne prechodné ustanovenia. V

dôsledku toho možno ustanovenia uvedené v tejto novelizácie aplikovať len na konania začaté po dni
31.12.2012.

Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní bol síce oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny
úradný postup“ podľa práva platného do 31.12.2012, pričom nie je vylúčené, aby sa

„inšpiroval“ novelizovaným znením zákona a prípustnou formou vyložil pôvodné znenie tohto zákonom
stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri
ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v

stanovenej lehote“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány nepostupovali
v rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ..., ich konanie nevykazuje
znaky nesprávneho úradného postupu...“

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že v pôvodnej exekučnej veci
Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Er/720/2010, proti povinnej F. J., bol návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručený exekučnému
súdudňa15.10.2009.Exekučnýsúduznesenímzodňa3.1.2011č.k.10Er/905/2009-20zamietolžiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 135,44 eura od 23.11.2009 do zaplatenia.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2011 a uznesením zo dňa 25.3.2011 č.k.
10Er/905/2009-23 v tejto časti exekúciu zastavil. Ďalším uznesením zo dňa 15.8.2011 č.k.
10Er/905/2009-25 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie v ostatnej časti exekúcie, ktorá nebola zastavená uznesením č.k. 10Er/905/2009-23 zo dňa
25.3.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2011. Následne uznesením zo dňa 15.8.2011
č.k. 10Er/905/2009-29 zastavil exekúciu aj v tejto časti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.9.2011.

Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci bolo začaté pred alebo po 1.1.2013, nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej
v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný
poriadok, pokiaľ exekučný súd rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená
exekúcia podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45
zákona č. 44/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nejde o nesprávny úradný postup pre nevydanie
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným
súdom pokiaľ dôvodom meškania bola výlučne nečinnosť súdu. Aj v takom prípade by však muselo ísť
„o zbytočný prieťah“.

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012 zo
dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu
nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Poukázal na to, že žalobca
podával žiadosti o udelenie poverenia
hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s

určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti
bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Povinnosťou súdu je
organizovaťprocesnýpostupvsúdnomkonanítak,abysočonajrýchlejšieodstránilstavprávnejneistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu. Rýchlosť a účinnosť
súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej

veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania a v konečnom dôsledku
objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci podľa dátumu ich nápadu
na súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že v posudzovanej veci neboli splnené

podmienky pre záver, že v nej došlo „k zbytočným prieťahom“
spĺňajúcim podmienky nesprávneho úradného postupu, a to podľa práva platného tak pred, ako aj po
31.12.2012. V danej veci nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri
prešetrovaní, že došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd nezistil,
že by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia pre zbytočne prieťahy. Takýto zbytočný

prieťah preskúmavanej veci nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani
z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo
konštatované, že
sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval nielen
oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj
konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia, tieto nie je možné považovať za sťažnosti podľa § 62 a násl. zák. č. 757/2004 Z. z.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní oddoručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne aj rozhodnutí rozhodcovských súdov (z. č.
102/2011 Z. z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie

pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné

poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa
§41ods.2písm.c/,d/Exekučnéhoporiadku.Táto legislatívna zmena bola zavedenádoexekučného
poriadku zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s
účinnosťou od 1.6.2010 spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí pre rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy v smere preskúmania okolností, či neexistuje
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, pričom ak
takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku

stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum bol prípustný len podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak

rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd bol oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského
rozsudku alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45
ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť s

tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom splnenie podmienok pre priznanie uplatnenej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy. V prvom rade žalobca nepreukázal, že uplatňovaná náhrada škody vznikla
v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu s vydaním poverenia. Zastavenie exekúcie pre
ničotnosť exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok) nevytvorilo pre žalobcu prekážku rozsúdenej
veci. Žalobca mal právo svoju pohľadávku uplatniť žalobou na súde. Len v prípade, že by bola táto

žaloba zamietnutá z dôvodov súvisiacich so zastavením exekúcie, bola by daná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody vo forme nevymoženej istiny s príslušenstvom a zastavením exekúcie. Samotným
uplynutím omeškaného času uvedená škoda žalobcovi nevznikla.Neprimerané meškanie exekučného súdu mohlo byť dôvodom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch len za predpokladu preukázania vzniku takejto ujmy v príčinnej súvislosti s nedôvodným
neprimeraným meškaním exekučného súdu.

Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím nepodložil a nepreukázal. Nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného,
prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky

a príslušenstva, pretože samotná
žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.
Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -
dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Formálnosť podania odvolania žalobcom dokazuje skutočnosť, že v preskúmavanej veci žalobca
nenavrhol vykonať dokazovanie oboznámením listiny označenej ako Znalecký posudok č. 1/2014, ani
nepodal návrh na prerušenie konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou
oprávnenou podať odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho
konania. Žalovanému však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov.
Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z
účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.