Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713208674
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713208674.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa v rade 1/: Ľ. T.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, navrhovateľky v rade 2/: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.Ň. XXX,
obaja právne zastúpený JUDr. Barborou Stehlíkovou, advokátkou so sídlom Martin, Tajovského 16/7,
proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou a/
k/z/a, s.r.o., so sídlom Žilina, Tajovského 5, v konaní o zaplatenie 2 000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ sumu 1 000,- € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu podali návrh, ktorý bol súdu doručený dňa

10.08.2013 a ktorým sa domáhali zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu, že s odporcom uzatvorili zmluvu
o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, v rámci ktorej okrem iného sa dohodli, že v
prípade porušenia niektorej zo zmluvných podmienok môžu požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej
pokuty, pričom poukázali na konkrétnu zmluvu a konkrétny článok písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa
24.10.2011.

Súd vo veci na návrh navrhovateľov vydal platobný rozkaz dňa 25.07.2013, ktorým bolo návrhu v celom
rozsahu vyhovené.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote dňa 13.08.2013 doručil odpor
voči vydanému platobnému rozkazu, v ktorom namietal opodstatnenosť nároku uplatňovaného

navrhovateľmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise
sa nachádzajúcimi, a to najmä obsahom zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa
24.10.2011, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T., fotografiami obytného domu a ďalšími
listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Účastníci súdneho sporu uzatvorili písomnú zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru podľa
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na
základe ktorej predávajúci, t. j. navrhovatelia, odpredali kupujúcemu, t. j. odporcovi odplatným prevodom

vlastnícke práva k nebytovému označenému priestoru v článku II písomnej zmluvy, ktorý bol podrobne
popísaný v článku III. Podľa bodu 1.3 zmluvy bol záväzok navrhovateľov previesť vlastnícke právo
k nebytovému priestoru, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu na odporcu a záväzok odporcu zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu podľa článku
VII, bod 7.1. Podľa znenia zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene, ktorá bude pozostávať zo súčtu

vykonaných prác a dodávok materiálu k týmto prácam uvedeným v bode II zmluvy. V prípade, že dôjde k
porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok z akéhokoľvek dôvodu, okrem iného majú navrhovatelia
právo od kúpnej zmluvy odstúpiť a kupujúci je povinný uhradiť každému z predávajúcich zmluvnú pokutu
vo výške 1 000,- €.

Navrhovatelia tvrdili, že zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvných podmienok uvedených v článku
VII, bod 7.2, a preto využili dohodu, na ktorej sa zmluvné strany dohodli, a to v bode 7.4 a požadovali

od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty pre každého z nich po 1 000,- €. Poukázali na to, že zo strany
odporcu došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to tým, že nebol dodržaný termín ukončenia prác,
ktorý bol stanovený najneskôr do 31.07.2012. Uviedli, že k odstúpeniu od zmluvy z ich strany nedošlo
a učinili tak až v priebehu súdneho sporu, keď písomné odstúpenie od zmluvy bolo doručené odporcovi
dňa 16.04.2014. Ako dôvod odstúpenia uviedli neuhradenie kúpnej ceny podľa článku VII, bod 7.2.

Odporca poukázal na to, že návrh je predčasný z dôvodu, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pred
jeho podaním, ale až v priebehu konania a takýto prejav považuje za účelové konanie. Pre nárok na
zmluvnú pokutu neboli dodržané zmluvné podmienky, ktoré sú uvedené najmä v bode 7.4 zmluvy,
z citácie ktorého vyplýva, že bolo dojednané nerozlučné spoločenstvo všetkých vlastníkov, tzn. že
všetci predávajúci musia odstúpiť od zmluvy a každému z nich je predávajúci povinný uhradiť zmluvnú

pokutu 1 000,- € a zároveň musí byť splnená podmienka, že sa obnoví vlastnícke právo všetkých
predávajúcich. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovatelia nemajú teda aktívnu legitimáciu, pretože
na strane navrhovateľov musia vystupovať vlastníci všetkých bytov. V prípade, ak by súd akceptoval
odstúpenie od zmluvy v priebehu konania, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre navrhovateľov je
len čiastka 1 000,- €, pretože vo vzťahu k predmetu prevodu ich vlastnícke právo je založené a patrí

do kategórie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, že súd by považoval odstúpenie od
zmluvy za platné, museli by zvažovať a podať vzájomný návrh.

V právnej teórii a súdnej praxi sa rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné, či spoločenstvo nútené,
alebo spoločenstvo samostatné, alebo spoločenstvo nerozlučné; účastenstvo pre každú vec vyplýva
z povahy predmetu konania, ktoré vymedzuje hmotné alebo procesné právo a ktorému sa účastníci

konania musia podriadiť, ak očakávajú kladné meritórne rozhodnutie.

V prejednávanej veci išlo o navrhovateľov, ktorí ako podieloví spoluvlastníci predali na základe
kúpnej zmluvy nebytové priestory odporcovi, ktoré boli v zmluve presne vyšpecifikované. Účastníkmi
predmetnej zmluvy okrem navrhovateľov ako predávajúcich boli aj ďalší podieloví spoluvlastníci
jednotlivých bytov, ktoré boli súčasťou obytného domu, ktorý tvorili okrem bytových jednotiek aj nebytové

priestory. Na základe uvedenej zmluvy navrhovatelia sa domáhali podľa dohodnutých zmluvných
podmienok zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu vyplatenia kúpnej ceny, ktorá spočívala
vo vykonaní presne vyšpecifikovaných stavebných prác na obytnom dome. Vzhľadom na charakter
sporu súd prijal právny záver, že navrhovatelia sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného
práva, a teda majú vecnú aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu. Vecnou legitimáciou treba

rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

Podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka kúpna zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená,
je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a kupujúcim na
strane druhej, pričom na jednej aj druhej strane môže vystupovať viacero subjektov. Aj keď v zmluve,

ktorú účastníci uzatvorili dňa 27.10.2011, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva nebytovéhopriestoru v zmluve vyšpecifikovaného, ku ktorému navrhovatelia mali vlastnícke právo aj s ďalšími
podielovými spoluvlastníkmi, čo by vlastníkmi bytových jednotiek, ako aj nebytového priestoru. Každý
vlastník bytovej jednotky však vystupuje samostatne a nejde podľa hmotného práva o nerozlučné

procesné spoločenstvo. Súd vychádzal z povahy predmetu konania, ktorý vyplýva z hmotného práva,
keď navrhovatelia sa domáhali v súlade s platne uzatvorenou zmluvou zo dňa 27.10.2011 zaplatenia
zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania termínu vyplatenia kúpnej ceny za podiel, ktorý oni vlastnili
ako bezpodieloví spoluvlastníci a ktorý zároveň tvoril aj ich spoločný podiel s ostatnými predávajúcimi
nebytového priestoru. Podľa názoru súdu hmotné právo umožňuje, aby nárok navrhovateľov ako

predmet konania bol prejednaný samostatne bez ohľadu na to, či ostatní predávajúci z tohto právneho
titulu si voči odporcovi svoje právo uplatňujú. Toto procesné spoločenstvo súd vyhodnotil tak, že nejde
o nerozlučné spoločenstvo, pretože pri takomto účastníci majú také spoločné práva a povinnosti, že sa
rozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej či na druhej
strane. Právna konštrukcia, ktorú predniesol odporca a ktorou sa snažil vyvodiť nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie u navrhovateľov, nemá oporu ani v zákone ani v súdnej praxi, z hľadiska vecnej

legitimácie nie je podstatné to, aký účel účastníci pri uzatváraní kúpnej zmluvy sledovali, ale je potrebné
zobrať do úvahy to, kto je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní išlo.

Podľa § 125 ods. 1 OZ osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Uvedená
zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 citovaného zákona zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je určená zmluvou peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo

veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti nevznikla škoda.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru mal súd preukázané, že predávajúcimi boli
podieloví spoluvlastníci uvedených nebytových priestorov, ktorí sú označení v zmluve a kupujúcim bol
odporca.

Podľa článku VII bola dohodnutá kúpna cena a spôsob zaplatenia kúpnej ceny medzi zmluvnými
stranami. V bode 7.2 článku VII zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu vykonaním
rekonštrukcie sedlovej strechy obytného domu súp. č. XXX evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. T.
a vykonaním úplného zateplenia obytného domu č. XXX, a to v rozsahu a skladbe uvedenej v prílohe
č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Rekonštrukcia strechy a zateplenie obytného domu

kupujúci vykoná sám alebo prostredníctvom tretej osoby tak, aby práce boli ukončené najneskôr do
31.07.2012. V bode 7.4 bolo dohodnuté, že v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho z jeho strany nedôjde k úhrade kúpnej ceny v bode 7.2 z akéhokoľvek dôvodu v stanovenej
lehote, je kupujúci povinný bezodkladne po uplynutí lehoty uhradiť každému z predávajúcich zmluvnú
pokutu vo výške 1 000,- € a predávajúci majú právo od kúpnej zmluvy odstúpiť.

V konaní bolo preukázané, že zo strany kupujúceho neboli splnené podmienky v súvislosti s uhradením
kúpnej ceny vykonaním prác tak, ako boli špecifikované v bode 7.2, a to do termínu 31.07.2012.

Navrhovatelia majú preto právo podľa zmluvy podľa bodu 7.4 prvá veta domáhať sa zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 1 000,- €, na ktorú sa zaviazal kupujúci, že ju každému z predávajúcich zaplatí, ak
nedôjde z akéhokoľvek dôvodu k vyplateniu kúpnej ceny vykonaním prác do termínu 31.07.2012. V

tomto súd považoval nárok navrhovateľov za právne opodstatnený.Pokiaľodporcanamietal,ženávrhjepredčasnýzdôvodu,ženavrhovatelianeodstúpiliodkúpnejzmluvy,
podľa citovaného článku VII bod 7.4 prvá veta mali len právo, ak nastane taká situácia, že nebude
dodržaný termín vykonania prác, ktoré tvoria dohodnutú kúpnu cenu medzi zmluvnými stranami do

termínu 31.07.2012, aby tak učinili. Navrhovatelia sa v súlade so zmluvou domáhali zaplatenia zmluvnej
pokuty, pretože na tejto sankcii pre prípad nedodržania termínu uvedeného v bode 7.2 vyhotovením
konkrétnych prác sa zmluvné strany dohodli a odporca s tým súhlasil, že im v za splnenia týchto
skutočností zmluvnú pokutu každému vyplatí vo výške 1 000,- €. Tohto nároku sa mohli domáhať bez
ohľadu na to, či od zmluvy odstúpili alebo nie. Z tohto dôvodu a s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré

sú uvedené vyššie, považoval súd návrh navrhovateľov čo do základu za právne opodstatnený.

Súd pre meritórne rozhodnutie vychádzal opäť z kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2011, kde jednotliví
podieloví spoluvlastníci nebytových priestorov, ktoré boli predmetom zmluvy o prevode, sú uvádzaní
podľa bytových jednotiek. Je správne, že navrhovatelia pod por. č. 11 sú uvádzaní každý samostatne,
pretože tak, ako to vyplynulo z predmetu prevodu vlastníckeho práva, ktorý tvorí ich bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktoré je upravené v § 143 a nasl. OZ.

Preto pre platnosť právneho úkonu v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy s poukazom na
ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môžu
vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne. Z týchto dôvodov súd zaviazal povinnosťou odporcu zaplatiť navrhovateľom

spolu sumu 1 000,- €, pretože tak, ako to vyplynulo z celej zmluvy a účelu prevodu spoluvlastníckych
podielov všetkých podielových spoluvlastníkov nebytových priestorov. Vlastníci jednotlivých bytových
jednotiek uvedenou zmluvou vykonali prevod svojich podielov za bytovú jednotku. Preto v prípade, že
došlo k porušeniu povinnosti zo strany odporcu a navrhovatelia si svoje právo ako vlastníci predmetného
bytu uplatnili, prináleží im zaplatenie len dohodnutej výšky zmluvnej pokuty 1 000,- €. Vo zvyšku súd

návrh považoval za právne neopodstatnený a návrh zamietol.

Výrok o trovách konania súd posudzoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti v súvislosti s mierou úspechu v tomto
konaní a považoval za spravodlivé, aby si každý z účastníkov trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto
konaním pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, znášal sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).