Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613202526
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613202526.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu P. Š., A..

XX.X.XXXX, W. X., X. XX, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospudka, s.r.o., Spišská Nová
Ves, Ing. Kožucha 1, proti žalovanému U. O., A.. XX. X.XXXX, W. U. XXX, právne zast. Mgr. Róbertom
Liškom, advokátom, AK Poprad, Štefánikova 882, Poprad, o zaplatenie 12600,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 12600,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania počnúc od
19.12.2010 do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 2656,17 Eur a to
sumu 720,43 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne a sumu 1935,74 Eur k rukám žalobkyne a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške

226,50 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.2.2013 podala žalobkyňa na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k
úhrade sumy 12600,- Eur s 9%-tným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 19.12.2010
do zaplatenia a trov konania. Uviedla, že žalovanému poskytla na základe zmluvy o pôžičke, zo dňa
11.5.2009 sumu 12600,- Eur, s tým, že žalovaný sa zaviazal, že dlh splatí do 18.12.2010. Zmluva
zároveň obsahuje uznanie záväzku vo vzťahu k jej osobe čo do dôvodu i čo do výšky a zároveň bolo
splnenie záväzku zabezpečené prevodom vlastníckych práv žalovaného k hnuteľným veciam, ktoré sú
v zmluve špecifikované. Tu bolo dohodnuté, že ak dlžník svoj záväzok nesplní do 11.5.2010 stáva sa

žalobkyňa definitívnou vlastníčkou hnuteľných vecí a bude mať právo ich speňažiť. Žalovaný záväzok
vrátiť požičané finančné prostriedky nesplnil a odmietol vydať hnuteľné veci, ktoré boli predmetom
zmluvy o zabezpečení záväzku podala túto žalobu.

V predmetnej veci vydal tunajší súd platobný rozkaz 11Ro/19/2013-17, zo dňa 25.3.2013, v ktorom
zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu však
žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, čím sa tento v celom rozsahu zrušil a súd nariadil v predmetnej
veci pojednávanie.

Žalobkyňa na podanom návrhu zotrvala, konštatovala, že pôžičku žalovanému poskytla z toho dôvodu,

že už v minulosti mu opakovane požičiavala finančné prostriedky, avšak bez zmluvy, pretože sa
jednalo vždy o menšie čiastky. Keďže v tomto prípade išlo o väčšiu sumu, vybrala finančné prostriedky
priamo zo svojho účtu a odovzdala ich žalovanému na parkovisku v aute. Priamo pri odovzdávaní
finančných prostriedkov podpísali Zmluvu o zabezpečení záväzku a zároveň žalovaný podpísal príjmovýpokladničný doklad o prevzatí peňazí. Čo sa týka Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva jej
predmetom boli televízory a sedacia súprava. Ona ešte pred termínom splatnosti, keďže mala finančné
problémy žiadala žalovaného, aby jej aspoň časť peňazí vrátil, pričom on sa stále na niečo vyhováral.

Následne ju oslovil, že by potreboval schopnú ekonómku a konateľku do novozaloženej obchodnej
spoločnosti a že po nástupe do firmy jej finančne prostriedky vráti, čo sa však nestalo. Po splatnosti
pôžičky sa ho potom snažila kontaktovať, avšak tento jej nedvíhal telefón, vyhýbal sa jej. Veci, ktoré boli
zabezpečené má i naďalej má žalovaný.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom sporu bola podpísaná počas

exekúcie, vedenej voči jeho osobe. Dňa 11.5.2009 mu rodičia volali, že súdny exekútor JUDr. Sopko
začalexekúciuvjehodomevU.,onihneďkontaktovalžalobkyňu, čibymunemohlanejakopomôcť.Táto
prišla na miesto, na jeho počítači vytlačila uvedenú zmluvu a povedala mu, že týmto spôsobom zachráni
majetok, ktorý je v dome. Keď predmetnú zmluvu podpisoval, bol rozrušený, pretože chcel zachrániť
majetok, prečítal si ju a podpísal, pretože žalobkyňa ho presvedčila, že takto zachránia všetok majetok.
Žalobkyňa sa nikdy nesnažila zrealizovať výkon zabezpečenia záväzku odpredajom hnuteľných vecí.

Podpis na príjmovom doklade, svedčiaci o prijatí finančných prostriedkov je jeho, ale tvrdil, že on
tento doklad nepodpisoval. Poukázal na zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 12.5.2011,
kde žalobkyňa potvrdila, že si voči jeho osobe nebude uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky. Zároveň
prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval, že žalobkyňa podala žalobu nedôvodne,
resp. minimálne predčasne. Keďže žalobkyňa je na základe zmluvy vlastníčkou hnuteľných vecí, aj

keď ich nemá reálne v držbe, jej kroky mali smerovať k ich speňaženiu, a až následne ak by finančné
prostriedky nepostačovali na pokrytie dlžnej sumy, mohla si zvyšok uplatniť samostatnou žalobou.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením sa s
obsahom zmluvy o zabezpečení Zmluvy o zabezpečení záväzku, prevodom práva zo dňa 11.5.2009,
výpisu z pokladne v ISTROBANKE, a. s., pobočka Spišská Nová Ves a príjmového pokladničného

dokladu oboch zo dňa 11.5.2009, Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 12.5.2011,
Mandátnej zmluvy zo dňa 4.5.2012, Uznesenia OR PZ Spišská Nová Ves zo dňa 3.2.2012, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav :

Svedok U. M. konštatoval, že podpísal s p. Š. zmluvu o postúpení pohľadávok, kde mu boli postúpené
pohľadávky žalovaného, ktoré sú súčasťou súpisu pohľadávok. Mal vedomosť o tom, že žalovaná

pohľadávka sa v súpise nenachádzala, ale poukázal na čl. 3 ods. 1 cit. zmluvy, kde bolo dohodnuté,
že žalobkyňa vyhlasuje, že všetky nároky vo vzťahu k pánovi O. sú v plnom rozsahu vyporiadané a že
ani do budúcna si nebude uplatňovať z uvedených právnych titulov žiadne nároky. Zmluvu vypracovala
žalobkyňa, táto ju zaslala na pripomienkovanie jeho právnemu zástupcovi, ktorý si ju preštudoval,
urobil nejaké korektúry a následne ju on riadne podpísal. Zároveň konštatoval, že súčasným vlastníkom

nehnuteľností,ktorépôvodnevlastnilžalovanýjeon,nadobudolichkúpnouzmluvou,pretožesizapočítal
pohľadávky, ktoré voči žalovanému mal. Nehnuteľnosti i naďalej užíva žalovaný.

Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 11.5.2009 súd zistil, že žalobkyňa poskytla
žalovanému pôžičku v sume 12.600,- Eur tak, že tento vyhlásil, že má ku dňu uzavretia zmluvy peňažný
záväzok voči žalobkyni 12.600,- Eur, ktorý sa zaväzuje vrátiť do 18.12.2010. V súlade s ust. § 558

Občianskeho zákonníka uznal voči žalobkyni uvedený záväzok, čo do dôvodu i do výšky a zaviazal sa
ho v dohodnutom termíne splatiť. Zároveň v zmysle ust. § 553 Občianskeho zákonníka sa účastníci
zmluvy dohodli na zabezpečení záväzku dlžníka prevodom jeho vlastníckych práv k hnuteľným veciam
a to koženej sedacej súpravy béžovej farby v kombinácii dreva 3+2+1, televízoru zn. SAMSUNG čiernej
farby, priemer 107 a televízoru zn. PANASONIC, čiernej farby, priemer 82. Dlžník dočasne previedol

svoje vlastnícke právo na veriteľa a veriteľ ho prijal pod rozväzovacou podmienkou, že tento svoj dlh
riadne a včas splní. V prípade nesplnenia dlhu do 11.5.2010 sa veriteľ, t.j. žalobkyňa stáva definitívnym
vlastníkom predmetných hnuteľných vecí a bude mať právo ich speňažiť.

Z pokladničného dokladu z ISTROBANKY a.s. Bratislava pobočka Sp. Nová Ves zo dňa 11.5.2009 súd
zistil, že žalobkyňa vybrala finančnú hotovosť 12600,- Eur.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.5.2009 súd zistil, že žalovaný svojím podpisom potvrdil
prebratie sumy 12600,- Eur od žalobkyne.

Zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 12.5.2011 súd zistil, že medzi svedkom U. M. ,

ako postupníkom a P. Š. - F., so sídlom X. XXX/XX, X., G.E.: XX XXX XXX, ako postupcom bola uzavretá
zmluva, kde boli odplatne postúpené existujúce pohľadávky postupcu voči svojmu dlžníkovi U. O. - X.,
U. XX, G. : XX XXX XXX v celkovom objeme 54026,77 Eur na postupníka.

Z Mandátnej zmluvy zo dňa 4.5.2012 súd zistil, že žalobkyňa poverila spoločnosť ACCENTUS s.r.o.,
Nové Zámky vymáhaním pohľadávky 12600,- Eur, voči žalovanému.

Zo zápisnice o súpise a zabezpečení hnuteľných vecí a záznamu z núteného výkonu exekúcie súdnym

exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, sp. zn. EX 98/09 zo dňa 2.9.2010 súd zistil, že súdny exekútor sa
v ten deň pokúsil vykonať exekúciu na majetok povinného U. O., ktorý však prisľúbil, že zaplatí osobne
sumu 1500,- Eur.

Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 3.9.2010 a 14.9.2010 súd zistil, že žalovaný zaplatil firme
Agrostav, Poprad sumu 2000,- Eur a následne ešte sumu 500,- Eur.

Zo zápisnice o súpise a zabezpečení hnuteľných vecí a záznamu z núteného výkonu exekúcie súdnym
exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, sp. zn. EX 98/09 zo dňa 30.9.2010 súd zistil, že súdny exekútor
sa pokúsil vykonať exekúciu na majetok povinného U. O.. Priateľka povinného doložila súdnemu
exekútorovi zmluvu o zabezpečení pôžičky vo výške 12000,- Eur prevodom práva k hnuteľným veciam
povinného.

Z uznesenie OR PZ Sp. Nová Ves ČVS : ORP-724/OVK-SN-2010, zo dňa 3.12.2010 súd zistil, že vec
začatá na podnet súdneho exekútora Mgr. Dušana Sopka pre podozrenie z prečinu ohovárania podľa
§ 373 ods. 1,2 písm. b, c, Trestného zákona voči žalobkyni bola odovzdaná Obvodnému úradu v Sp.
Novej Vsi na prejednanie ako priestupok.

Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,

najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 558 Obč. zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či účastník konania uniesol svoje dôkazné bremeno.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kde určitá
právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky z hodnotenia
dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola
nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z

existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j., že ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa
11.5.2009 písomne uzavretá zmluva označená ako "Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva",
ktorá v sebe obsahovala zmluvu o pôžičke, v bode II ods. 2 zmluva obsahovala písomné uznanie

záväzku žalovaným dlžníkom v zmysle § 558 Obč. zákonníka, a v bode III a nasl., na zabezpečenie
splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi účastníci zmluvy uzavreli v zmysle § 553 Obč. zákonníka,
zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckych práv dlžníka v prospech veriteľa k
vyšpecifikovaným hnuteľným veciam.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, u ktorej zákon síce nevyžaduje písomnú formu, avšak požaduje

faktické odovzdanie, v tomto prípade finančných prostriedkov, veriteľom dlžníkovi. Dôkazné bremeno
preukázaniatvrdeníofaktickomodovzdanífinančnýchprostriedkovbolonažalobkyni,pretožepráveona
môže z týchto skutočností vyvodiť v konaní pre seba priaznivé právne dôsledky. Vychádzajúc z obsahu
zmluvy o pôžičke, pokladničného dokladu z ISTROBANKY a.s., ako aj z príjmového pokladničného
dokladu vystaveného žalovaným i uznania dlhu samotným žalovaným v bode II ods. 2 zmluvy mal súd
za preukázané, že žalobkyňa reálne poskytla žalovanému finančné prostriedky titulom pôžičky tak, ako

to bolo zmluvne dohodnuté. Naopak žalovaný neprodukoval žiadne relevantné dôkazy na preukázanie
splnenia dlhu ani na spochybnenie nároku žalobkyne a z tohto dôvodu je súd nútený konštatovať, že v
tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Čo sa týka argumentácie žalobcu, že zmluva bola vyhotovené žalobkyňou na záchranu jeho majetku
pri realizácii exekúcie súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Sopkom, túto súd považuje za nelogickú a

účelovú, pretože nútený výkon exekúcie sa realizoval dňa 30.9.2010 a samotná zmluva o pôžičke
bolo uzavretá dňa bola uzavretá viac ako rok predtým, dňa 11.5.2009. Iné dôkazy na preukázanie
tohto tvrdenia žalovaný neprodukoval. Zároveň súd nemohol akceptovať ani argument žalovaného,
že žalobkyňa v zmluve o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 12.5.2011 uzavretej medzi ňou a
svedkom U. M.Í. v čl. III ods. 1 vyhlásila, že pohľadávky vo vzťahu k jeho osobe sú v plnom rozsahu

vysporiadané a že si do budúcna nebude z uvedených právnych titulov uplatňovať žiadne nároky,
pretože zmluva sa týkala dvoch podnikateľských subjektov a to P. Š. - F., X. XXX/XX, X., s prideleným
identifikačným číslom XX XXX XXX a U. O. - X., U. XX s prideleným identifikačným číslom XX XXX
XXX, a účastníkmi zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania sú dve fyzické osoby - nepodnikatelia,
P. Š. Y. U. O..

Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 553 ods. 1 Obč. zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom
práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci

podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

Podľa 553a ods. 1,2 Obč. zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť
písomne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného
záväzkuaoznačeniepráva,ktorésaprevádzavprospechveriteľa,právaapovinnostiúčastníkovzmluvy
k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch,

spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak
sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
aj označenie dlžníka.

Právny zástupca žalovaného v konaní namietal nedôvodnosť podanej žaloby, resp. minimálne jej
predčasnosť, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si podľa jeho názoru mala najprv uspokojiť pohľadávku,

ktorú má voči žalovaného z hnuteľných vecí, ktorými zabezpečila splnenie záväzku dlžníka a až
následne zvyšok žalovať. Súd sa ani v tejto časti nemohol stotožniť s jeho právnym názorom. Zmluva
o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckych práv dlžníka v prospech veriteľa je jedným
zo zabezpečovacích inštitútov (úpravu ktorých pod názvom Zabezpečenie záväzkov obsahuje piaty
oddiel prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka), ktorý má motivovať dlžníka splniť záväzok a

veriteľovi poskytnúť v prípade nesplnenia dlhu možnosť, nie však povinnosť, ťažiť z prevedeného
práva. Ako u zabezpečovacieho inštitútu je pre neho charakteristická akcesorita a subsidiarita, sledujeosud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy, ak sa
zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní. Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť
dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia

tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v
spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).
Avšak skutočnosť, že záväzok dlžníka bol zabezpečený týmto inštitútom nemôže brániť veriteľovi, aby
si svoje základné právo uplatnil v riadnom konaní pred súdom. Navyše je súd nútený konštatovať, že
medzi účastníkmi konania dňa 11.5.2009 uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom

vlastníckych práv dlžníka v prospech veriteľa nespĺňa náležitosti obligatórne uvedené v § 553a ods.
2 Občianskeho zákonníka, platného v čase podpisu zmluvy. Z obsahu predmetného právneho úkonu
je zrejmé, že v uvedenej zmluve absentuje ocenenie prevádzaného práva v peniazoch, nie je z nej
zrejmý konkrétny spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a ani najnižšie podanie v prípade
dobrovoľnejdražby.Uvedenázmluvatakztohtodôvoduodporujezákonu(§39Občianskehozákonníka)
a preto nemôže byť súdom považovaná za platne uzavretú.

Z toho dôvodu má súd za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny je v celom rozsahu
opodstatnený, a preto žalovaného k úhrade predmetnej čiastky zaviazal tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni právo požadovať od žalovaného ako
dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky t.j. od 19.12.2010 a to v zákonnej výške 9 %

ročne v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech
priznal ich náhradu vo výške 2656,17 Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
žalobkyne PRO iURE -Advokátskou kanceláriou s.r.o., Bratislava 1935,74 Eur a to za 4 úkony právnej
služby po 287,14 Eur ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu , účasť na

pojednávaní dňa 6.11.2013), 4 x režijný paušál po 7,81 Eur, náhrady cestovných nákladov 199,14 Eur,
cesta na pojednávanie Bratislava - Sp. Nová Ves a späť, 708 km(0,183 Eur za km, pri cene nafty 1,365
Eur/l, spotreba 7,7 l/100km), náhrada za stratu času 18- násť začatých ?-hodín po 13,01 Eur 234,18
Eur a 20%-tnej DPH a trov právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospudka s.r.o., Sp.
Nová Ves 720,43 Eur a to za 2 úkony právnej služby po 287,14 Eur (príprava a prevzatie, účasť na

pojednávaní dňa 14.8.2014), 2 x režijný paušál po 8,04 Eur a 20%-tnej DPH.

Súd nepriznal práv. zástupcovi žalobkyne náhradu za výzvu na zaplatenie a režijný paušál k tomuto
úkonu, nakoľko vychádzal z toho, že proces sa zásadne začína dňom keď bola žaloba doručená súdu.
Začatie konania je procesným okamihom od ktorého môžeme hovoriť o trovách konania, preto do tohto
momentu nie je možné uvažovať o trovách konania aj keď tieto navonok pôsobia ako trovy úzko spojené

so samotným konaním. Zároveň mu nepriznal ani náhradu za žiadosť o odpustenie súdneho poplatku a
režijný paušál k tomuto úkonu, pretože nešlo o úkon obsahujúci vyjadrenie k predmetnej veci a žiadosť
o oslobodenie bola dokonca zakomponovaná do žalobného návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú

časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.O súdnom poplatku súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona a v spore neúspešného
žalovaného, ktorý bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v 70-tich percentách zaviazal
zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu zvyšok (t.j. 30%) z predpísaného súdneho

poplatku z návrhu vo výške 226,50 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa bola
od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu oslobodená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom

vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného

konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z.

v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku. )