Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 11T/73/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010304
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4210010304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. U. N., narodenému XX.X.XXXX, pre
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 2,
odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 4. novembra 2015 pred samosudkyňou JUDr. Erikou
Jóbovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: JUDr. U. N., narodený XX.X.XXXX v V., trvale bytom F., L. Y., A. XXX/XX, prechodne bytom
V., T. č. X, na slobode
je vinný, že
od presne nezistenej doby minimálne od 1. marca 2007 do 28. januára 2008 v Komárne neoprávnene
užíval nebytový priestor na prízemí obytného domu na ulici R. č. XX o rozlohe cca 31 m2, adaptovaného
na kanceláriu, evidovaného na liste vlastníctva č. 8425, katastrálne územie V., parcela č. 583/1, ku
škode jeho skutočných spoluvlastníkov U. S. nar. XX.XX.XXXX, F. V. nar. XX.X.XXXX, Q. V. rod. V. nar.

X.X.XXXX, Ing. E. T. W. nar. XX.X.XXXX, R. T. W. nar. XX.X.XXXX, A. T. nar. XX.X.XXXX, U. T. nar.
XX.X.XXXX a Y. Z. (predtým K.) nar. XX.X.XXXX,
teda
protiprávne užíval nebytový priestor iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas
a na viacerých osobách,
čím spáchal,

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 2,
odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 218 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m), § 38 odsek 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého

trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v
skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze osobne sa ospravedlniť poškodeným: U. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č.d. XXX, A. T. nar.
XX.X.XXXX a U. T. nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V., R. XX/XX, F. V. nar. XX.X.XXXX, bytom V., R. XX/

XX, Q. V. nar. X.X.XXXX, bytom V., Y. XXXX/XX, R. T. W. nar. XX.X.XXXX, bytom V., C. XXX/XX, Ing.
E. T. W. nar. XX.X.XXXX, bytom V. R. XX/XX a Y. Z. nar. XX.X.XXXX, bytom V., R. XX/XX.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:
A. T. nar. XX.X.XXXX, U. T. nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V., R. XX/XX, F. V. nar. XX.X.XXXX, bytom
V., R. XX/XX, Q. V. nar. X.X.XXXX, bytom V., Y. XXXX/XX, R. T. W. nar. XX.X.XXXX, bytom V., C. XXX/
XX, Ing. E. T. W. nar. XX.X.XXXX, bytom V. R. XX/XX a Y. Z. nar. XX.X.XXXX, bytom V., R. XX/XX,
s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, popieral. Tvrdil, že on nezasahoval
neoprávnenedoprávaspoluvlastníkovbytovéhodomunauliciR.č.XX,leboonjeskutočnýmvlastníkom

kancelárií. Kde sú teraz kancelárie, v minulosti tam bol prejazd a potom sklad. On tento priestor dostal
do prenájmu v roku 1990 a následne začal stavať kancelárie a dostal dodatočne stavebné povolenie.
Na kolaudačnom povolení je uvedený ako vlastník. V roku 1998 Mesto Komárno ponúkalo na predaj
jeho manželke tieto priestory. K podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo, lebo on zistil, že on je zo zákona
vlastníkom týchto priestorov. V roku 2002 Mesto Komárno predalo tieto priestory spoluvlastníkom bytov.
Vlastníci nikdy neprišli za ním a nikdy ho nevyzvali, aby platil nájomné. V roku 2011 Mesto Komárno

zastávalo názor, že vytvorené nebytové priestory staviteľom netvorili pôvodnú časť obytného domu.
Uviedol ďalej, že Mesto Komárno nemohlo nadobudnúť vlastníctvo ku kanceláriám. Nestavali oni a preto
nemohli ani predať.
Poškodený U. S. uviedol, že obžalovaný dostal stavebné povolenie len na zbúranie, na vytvorenie
bočného vchodu. Nemohol vytvoriť novú vec. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol jeho návrh na

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietnutý. Do roku 1996 mal podpísanú zmluvu o nájme
tých priestorov, potom to prevzala jeho manželka, ale vzhľadom na to, že nemal súhlas od vlastníkov
bytov na užívanie, bolo súdne rozhodnutie, že výpoveď z nájmu je platná. Zanikla tá zmluva a potom
nikto nemal platnú nájomnú zmluvu. V roku 2002 boli vlastníkom bytov predané nebytové priestory. V
roku 2003 vlastníci bytov podali súdu návrh na vypratanie nebytových priestorov. Poznamenal, že má

vedomosť o tom, že predtým, než vlastníkom bytov ponúkli na predaj nebytové priestory, boli ponúknuté
na predaj aj obžalovanému.
Poškodení A. T. a U. T. zhodne uviedli, že v roku 1996 prišli bývať do bytu č. X na ulici R. č. XX v V.. V tejto
dobe obžalovaný s manželkou prenajímali priestory od Mesta Komárno. Pred vytvorením kancelárie bol
tam prejazd a neskôr sklad. Od roku 2002 sú spoluvlastníkmi týchto priestorov. K zadnej strane k tým

priestorom bola postavená garáž, ktorú neskôr kúpili oni.
Poškodení Q. V. a F. V. zhodne uviedli, že do bytového domu sa nasťahovali v roku 1990. V tom čase
nebytový priestor užíval obžalovaný ako garáž. Zadná časť podchodu už bola zamurovaná a z druhej
strany sa nachádzala garáž T..
Medzičasom poškodená Q. V. zomrela a spoluvlastníčkou bytu a nebytových priestorov sa stala jej dcéra

Q. V., ktorá uviedla, že len z rozprávania rodičov sa dozvedela o tomto prípade. Jej rodičia odkúpili byt
a list vlastníctva im vydali len vtedy, keď odkúpia aj nebytový priestor. Obžalovaný napriek tomu užíva
tieto priestory, že bol vyzvaný na ich vypratanie.
Poškodená Y. Z. uviedla, že ona s rodičmi sa nasťahovala do bytového domu v roku 1952. V tom čase
na mieste nebytových priestorov bol sklad do dvora. Ona potom od roku 1967 do 2005 žila v zahraničí,

ale každý rok chodila domov. Istý čas v tých priestoroch, kde sa prechádzalo do dvora, bol sklad. Zadná
časť skladu bola už vtedy zamurovaná. V roku 2002 jej matka odkúpila byt, ako aj nebytové priestory
a v roku 2005 ich jej darovala.
Poškodení R. T. W. a Ing. E. T. W. zhodne uviedli, že v byte na R. XX bývali pôvodne ich rodičia. V
súčasnosti v byte býva E. T. W.. Tam, kde sú nebytové priestory, ktoré užíva obžalovaný, bol sklad a

bola tam veľká železná brána. Potom to obžalovaný obsadil a sklad prestaval.
Svedok Ing. U. V. uviedol, že od 1.11.1991 bol riaditeľom Mestského podniku bytového hospodárstva
Komárno. Dňa 31.3.1993 v mene podniku so súhlasom mestského zastupiteľstva Komárno podpísal
nájomnú zmluvu s obžalovaným, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľnosti - administratívnej
kancelárie.

SvedokIng.N.V.uviedol,žebolvedúcimoddeleniasprávymajetkuMestaKomárnovobdobí1997-2010.
Nebytové priestory v tom čase fungovali ako sklad. Tento sklad prenajímal obžalovaný od Bytového
podniku š. p. Komárno od 30.10.1996.
V roku 1992 obžalovaný dostal od Obvodného úradu životného prostredia Komárno povolenie na
adaptáciu skladu na kancelárie. Keď bytový podnik zanikol, správu už vtedy kancelárie prevzala

spoločnosť Civitas - Mestský podnik správy bytov Komárno. V roku 1996 Civitas uzavrel s Mgr. Y. N. -
Pelikán zmluvu o prenájme nebytového priestoru „Pelikán“, ktorý je totožný s kanceláriou vybudovanou
s obžalovaným. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V roku 1998 predmetný priestor ponúkli
na predaj manželke obžalovaného Mgr. Y. N.. Ona však mala námietku proti cene a preto k odpredaji
nedošlo. Dňa 6.10.1999 Civitas vypovedal nájomnú zmluvu Mgr. N..Svedkyňa Ing. X. L. uviedla, že na základe delimitačného protokolu bolo priznané vlastnícke právo k
celému obytnému domu na R. ulici XX Mestu Komárno. Potom, čo sa začali predávať byty v tomto
bytovom dome, tak aj nebytový priestor bol prevedený do vlastníctva vlastníkov bytov, nakoľko v

zákone č. 182/1993 § 16 hovorí, že keď v dome sa nachádza nebytový priestor, ktorý bol vytvorený
zo spoločnej časti domu, tak vlastníctvo nebytového priestoru sa prechádza do vlastníctva vlastníkov
bytov. V uvedenom bytovom dome sa nachádzal ešte jeden nebytový priestor. V tom čase tam fungoval
obchod DARKO. Bol to prvý prevod vlastníctva. K návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra k
tomuto nebytovému priestoru boli priložené situačné plány celého domu, z ktorých je zrejmá poloha

druhého nebytového priestoru (Pelikán, N.) k ostatným bytom domu.
Svedok JUDr. U. W. uviedol, že v roku 1990 ešte existujúci bytový podnik uzavrel nájomnú zmluvu s
obžalovaným o prenájme nebytového priestoru. V neskoršom období, keď ten nebytový priestor bol
skolaudovaný, už platil zákon č. 182/1993 Zb. Mesto spravilo zoznam bytov a nebytových priestorov,
ktoré zo zákona mali byť prevedené na tých, ktorí prejavili záujem. V prípade nebytových priestorov
prednostné právo mali vlastníci bytov. V prípade nebytového priestoru Pelikán usúdili, že prednostné

právo na jeho odkúpenie má Mgr. Y. N. - Pelikán. Bola vyhotovená kúpna zmluva, avšak na kúpnej
zmluve nie je podpis pani N., nevie však z akého dôvodu.
Svedok Ing. Y. C. uviedol, že on je projektant sporného nebytového priestoru. Obžalovaný je investor.
Stavba bola riadne skolaudovaná. Podľa neho stavba nevykazovala znaky spoločných priestorov. Bola
vybudovaná v prejazde, ktorý spájal dvor s garážami a prislúchajúcou obslužnou komunikáciou. Keď

stavbu realizovali, nemala základy, podlahu. Vypracoval aj písomné stanovisko k tejto problematike ako
projektant stavby z vlastnej iniciatívy, po rozhovore s obžalovaným.
SúdmienilvovecivypočuťajsvedkaIng.U.L.,menovanývšakmedzičasomzomrel,pretobolaprečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok vtedy uviedol, že v období od 1987 do 2003 bol vedúcim
stavebného úradu v Komárne. Pamätá sa na to, že obžalovaný riešil u nich nejaké problémy, ale že aké

to boli, si už nepamätá. Nevedel sa vyjadriť ani k stavbe kancelárie na R. ulici XX.
Súd vykonal dokazovanie aj s prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné skutočnosti:
Nebytový priestor - kancelária na ulici R. č. XX o výmere 31 m2, na parcele č. 583 v k. ú. Komárno,
pred zabudovaním slúžil ako priechod pre obyvateľov obytného domu na dvor medzi dva obytné domy.
Neskôr tento priechod slúžil ako provizórny sklad pre obchodnú organizáciu ZDROJ.

Obžalovaný dňa 30.10.1990 uzatvoril s Bytovým podnikom š. p. Komárno zmluvu o nájme č. 4/90,
predmetom ktorej bola administratívna kancelária o výmere 30 m2 a na základe tejto zmluvy bol tam
priechod zabudovaný obžalovaným. Nájomný pomer vznikol dňa 1.11.1990 a bol uzatvorený na dobu
neurčitú. Dňa 4.11.1991 bol vyslovený súhlas Bytovým hospodárstvom š. p. Komárno na osadenie
vstupných dverí do objektu R. č. XX.

Dňa 10.2.1992 vydal Obvodný úrad životného prostredia v Komárne dodatočné povolenie stavby č. ÚR
a ŠSS 886/91, ktorým umožnil obžalovanému adaptáciu skladu na kanceláriu.
Dňa 31.3.1993 Bytový podnik š. p. Komárno uzavrel s obžalovaným zmluvu o nájme č. 305/93, ktorej
predmetom bola administratívna kancelária s podlahovou plochou 31,14 m2. Nájomný pomer vznikol od
1.4.1992 a bol uzavretý na dobu neurčitú. Ešte predtým dňa 18.3.1992 vydal Obvodný úrad životného

prostredia v Komárne kolaudačné rozhodnutie č. ÚR a ŠSS 146/92-Sa, ktorým povolili obžalovanému
užívanie stavby - adaptácie skladu na kanceláriu. Dňa 26.7.1996 uzatvoril Civitas - Mestský podnik
správy bytov Komárno s Mgr. Y. N. - Pelikán zmluvu o nájme č. 120/1996, predmetom ktorej bol nájom
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v k. ú. Komárno, č. parcely 583-585 na R. ulici XX v Komárne.
Nájom bol uzatvorený od 1.7.1996 na dobu neurčitú.

NazákladeuzneseniaMestskéhozastupiteľstvavKomárneč.520/1998zodňa11.6.1998bolpredmetný
nebytový priestor ponúknutý Mgr. Y. N. na odpredaj aj s prislúchajúcou časťou pozemku. Mgr. Y. N. listom
zo dňa 21.7.1998 akceptovala kúpu nebytového priestoru, avšak nesúhlasila s cenou nehnuteľnosti a
kúpnu zmluvu nepodpísala.
Dňa 6.10.1999 Civitas - Mestský podnik správy majetku Komárno listom č. 1065/99 vypovedal nájomnú

zmluvu uzatvorenú Mgr. Y. N. s tým, že výpovedná lehota sa skončí dňom 31.1.2000 a nehnuteľnosť
musí vypratať.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. 9C 239/99 zo dňa 15.6.2004 rozhodol, že výpoveď z nájmu
je neplatná. V rozsudku sa uvádza, že nemožno zmluvu o nájme nebytových priestorov považovať za
platný právny úkon, nakoľko v danom prípade nebol daný súhlas mestského úradu, a preto zmluva

o nájme nebytového priestoru je neplatná a preto je neplatná i výpoveď z nájmu zo dňa 6.10.1999.
Rozsudok sa stal právoplatným dňa 17.8.2004.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. 8C 277/98-81 zo dňa 16.9.1999 bola zamietnutá žaloba Mgr. Y. N.
proti mestu Komárno o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej má byť nehnuteľnosťnachádzajúca sa v k. ú. Komárno, na LV č. 6434, parc. č. 583/1 pozostávajúcej z nebytového priestoru
na prízemí bytového domu. Menovaná proti rozsudku podala odvolanie, no neskôr to zobrala späť.
V bytovom dome k prvému prevodu vlastníckeho práva k bytu došlo na základe zmluvy o prevode

vlastníctva medzi predávajúcim Mesto Komárno a kupujúcou E. T. W.. V súčasnosti sú spoluvlastníkmi
bytu jej synovia E. T. W. a R. T. W.. Po uzavretí zmluvy bol Okresnému úradu v Komárne,
katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.
Rozhodnutím V-3578/1998 zo dňa 24.2.2000 odbor konanie prerušil z dôvodu, že na liste vlastníctva
č. 8425 v k. ú. Komárno, na ktorom je obytný dom zapísaný, bola vyznačená poznámka o tom, že na

podiel Mesto Komárno na parcele č. 583/1 je vedený súdny spor č. 8C 277/98. Postupne boli odpredané
všetky byty v bytovom dome.
PonadobudnutíprávoplatnostirozsudkuOkresnéhosúduKomárnoč.8C277/98zodňa15.10.1999bolo
katastrálne konanie V-3758/1998 opätovne prerušené rozhodnutím V-3758/1998 zo dňa 18.12.2000,
ktorým odbor požadoval opraviť kúpne zmluvy na jednotlivé byty formou dodatku a účastníkom určil
lehotu 30 dní. Nakoľko účastníci neodstránili nedostatky v určenej lehote, katastrálne konanie bolo

zastavené.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaodborpoukázalnarozsudoktunajšiehosúdu8C277/98-21
zo dňa 15.10.1999, v ktorom súd konštatoval, že nebytový priestor vznikol zo spoločných častí domu.
Bolo by v rozpore so zákonom, keby tento nebytový priestor bol odpredaný inej osobe, než nájomcom
bytov v predmetnom obytnom dome a tým by boli ukrátení nájomcovia pri kúpe bytov do vlastníctva o
ich nárok v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 151/1995 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 182/1992

Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu aj Mesto Komárno, aj E. T. W. podali odvolanie. Krajský úrad v Nitre
rozhodnutím č. 2001/00164/Fe zo dňa 26.7.2001 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Komárne,
katastrálneho odboru č. V-3758/1998 zo dňa 17.4.2001.
Prvým prevodom nebytového priestoru v spomínanom bytovom dome bol prevod nebytového priestoru
DARKO z Mesta Komárno na manželov V.. K návrhu zmluvy bol pripojený aj situačný plán jednotlivých

miestností. Zo situačného plánu vyplýva aj poloha druhého nebytového priestoru Pelikán - N. k ostatným
bytom domu. S prvým vkladom vlastníctva manželov V. k nebytovému priestoru DARKO sa zapísali do
katastra aj byty, aj nebytový priestor Pelikán. Pri zápise mesta Komárno ako vlastníka predmetného
nebytového priestoru sa vychádzalo z toho, že celý bytový dom bol vo vlastníctve Mesta Komárno.
Zápisy boli realizované pod položkou výkazu zmien 2192/98 a pod vkladom V-2589/98. Pod tými istými

údajmi boli teda zapísané dva odlišné nebytové priestory, pričom zmluva a návrh na vklad sa vzťahovali
výlučne iba na nebytový priestor DARKO. Pri tomto zápise správa katastra založila nový LV č. 8425 a
prepísala údaje z LV č. 6434.
Obžalovaný dňa 5.3.2013 požiadal Správu katastra Komárno o opravu chýb v zápise vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že zápis nebytového priestoru Pelikán bol vykonaný chybne,

bez návrhu na zápis, bez právneho titulu a spolu s nebytovým priestorom DARKO. Podľa neho tu
by mal byť zapísaný ako vlastník tohto nebytového priestoru on. Žiadal, aby Správa katastra Nitra
vydala rozhodnutie, že zápis vlastníckeho práva k nebytovému priestoru Pelikán je neplatný od počiatku.
SprávakatastraKomárnorozhodnutímV-24/13-25zodňa24.4.2013návrhobžalovanéhozamietla.Proti
tomuto rozhodnutiu obžalovaný podal odvolanie. Správa katastra Nitra jeho odvolanie rozhodnutím č.

Xo 9/2013-4/Zv zo dňa 16.7.2013 zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
Obžalovaný požiadal Krajský súd v Nitre o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Nitra č.
Xo 9/2013-4/Zv zo dňa 16.7.2013. Krajský súd v Nitre rozsudkom 11S 343/2013-113 zo dňa 12.2.2014
jeho žalobu zamietol. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 29.4.2015.
Rozsudkom tunajšieho súdu 9C 64/2008-246 zo dňa 21.10.2010 súd návrh obžalovaného na určenie

vlastníckeho práva ku kancelárií na rohu ulíc R. XX a T. ležiacej na parc. č. 283/1 v k. ú. Komárno
o výmere 31 m2 pozostávajúce z dvoch kancelárskych miestností, WC, kúpeľne a kuchyne zamietol.
Obžalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 8 Co 90/2010-314 zo dňa
21.10.2010 potvrdil prvostupňový rozsudok. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že adaptácia skladu
na kanceláriu zásadne nemení nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Obžalovaný preukázal len nájomný

vzťah. Pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti treba vychádzať z toho, že to čo
prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí vlastníkom tejto pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej
stavby vykonanou prestavbou možno nanajvýš voči vlastníkom pôvodnej stavby uplatňovať nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ navrhovateľ udáva, že „dielo“ vybudoval na pozemku, ktorý
si „obstaral“, nepreukazuje takýmto tvrdením vlastníctvo k „dielu“.

Obžalovaný neskôr podal vo veci 9C 64/2008 návrh na obnovu konania, no tunajší súd jeho návrh
rozsudkom č. 7C 195/2011-311 zo dňa 14.2.2013 zamietol.
Rozsudkom tunajšieho súdu 10 C 117/2004-383 zo dňa 30.5.2011 súd rozhodol, že obžalovaný a jeho
manželka sú povinní vypratať nebytový priestor - prízemie - priestor č. 1 nachádzajúci sa na prízemívpravo obytného domu na ulici R. so súp. č. XX, orientačné číslo XX v Komárne, ktorý je vedený na LV č.
8425, k. ú. Komárno ako stavba na parcele č. 583/1 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Obžalovaný
a jeho manželka podali odvolanie proti tomuto rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25Co

229/311-471 zo dňa 28.3.2012 bol potvrdený prvostupňový rozsudok. Nebytový priestor doposiaľ nie je
vyprataný, protiprávny stav naďalej trvá.
Obžalovaný dňa 3.8.2011 podal návrh Správe katastra Komárno na vykonanie zápisu formou záznamu
podľa zákona č. 162/1995 Z. z., v ktorom uviedol, že je vlastníkom novej stavby (kancelárie na pozemku
parc.č.583/1ovýmere31,29m2,ktorániejeoznačenásúpisnýmčíslom,nakoľkojevčlenenádosúboru

stavby označenej súpisným číslom XX v V. na ulici R.. Správa katastra Komárno dospela k záveru,
že ide o návrh, ktorý nie je spôsobilý na vykonanie záznamu, nakoľko predmetný nebytový priestor je
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov. Správa katastra Komárno nevykonala preto záznam do katastra a
oznámila to obžalovanému. Obžalovaný preto sa obrátil na Krajský súd v Nitre so žalobou proti Správe
katastra Komárno o nezákonnom rozhodnutí a postupe orgánu verejnej správy. Krajský súd v Nitre
rozsudkom č. 11S 16/2012-129 zo dňa 9.4.2013 zamietol žalobu.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal a dopustil sa ho
obžalovaný. Je nepochybne preukázané, že vlastníctvo bytového domu na ulici R. v Komárne prešlo
na Mesto Komárno delimitáciou. Tam, kde obžalovaný vybudoval kancelárie, bol pôvodne priechod do
dvora bytového domu. Po zamurovaní zadnej časti priechodu, tento slúžil ako sklad. Neskôr obžalovaný
tento sklad prenajímal od Mesta Komárno a najprv ho používal ako garáž a neskôr vybudoval tam dve

kancelárie. Dostal dodatočne povolenie na stavbu a stavba bola riadne skolaudovaná. V skutočnosti
tieto priestory mal len v nájme, nájomnú zmluvu uzavrel s Mestom Komárno, teda nevzniklo mu
vlastnícke právo ku kanceláriám. Rozsudkom tunajšieho súdu 9C 64/2008-246 zo dňa 24.11.2009 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8Co 10/2010-314 zo dňa 21.10.2010 bol jeho návrh na
určenievlastníckehoprávakspornejnehnuteľnostizamietnutý.Vtýchtorozsudkochboloskonštatované,

že kancelária bola vybudovaná zo súčasti bytového domu a nemôže byť samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov, takže právne úkony týkajúce sa veci - bytového domu, týkajú sa v
celom rozsahu aj jej súčasti. Nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti cudzej veci.
Stavebné zmeny nezmenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Obžalovaný si musel byť vedomý
týchto skutočností jednak z toho, že po vybudovaní kancelárie nezapísali ho do katastra ako vlastníka

tohto nebytového priestoru, ale Mesto Komárno s ním uzavrelo nájomnú zmluvu, ako aj preto, že je
vyštudovaný právnik, teda znalý práva a tieto skutočnosti by mu mali byť jednoznačné od samého
začiatku. Napriek tomu obžalovaný podávaním rôznych žalôb sa snažil dosiahnuť, aby bolo uznané jeho
vlastnícke právo k nebytovému priestoru. Všetky žaloby však boli zamietnuté. Obžalovaný minimálne od
1.3.2007 (dňa 28.2.2007 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody) do 28.1.2008,

neoprávnene užíval spomínaný nebytový priestor. Nie je vlastníkom nebytového priestoru a nemá k
nemu ani právny titul na užívanie. Vyplýva to jednoznačne z rozsudkov, ktoré boli vymenované a na
ktoré bol súd povinný prihliadnuť.
Nebytový priestor neoprávnene užíva po dlhší čas a tým bráni užívaniu tohto nebytového priestoru
viacerým osobám - poškodeným. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 odsek
2, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného
zákona. Preto ho súd uznal za vinného z uvedeného prečinu, pritom upravil skutok, nakoľko poškodená
Q. V. medzičasom zomrela a spoluvlastníčkou jej bytu sa stala jej dcéra Q. V..
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. 1T/15/99-1501 zo dňa 13.2.2002
v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 5 To 39/02 zo dňa 16.1.2003 uznaný za vinného z
trestného činu skrátenia dane podľa § 148 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol

mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do I.
nápravnovýchovnej skupiny. Odsúdený bol uznesením Okresného súdu Trnava č. 1 Pp 13/07 zo dňa
28.2.2007 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu stanovená skúšobná
doba na 6 rokov.
Z hore uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný skutok, za spáchanie ktorého bol teraz uznaný

za vinného, spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, preto by súd v zmysle § 49 odsek
2 Trestného zákona mu mal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súd ako predbežnú otázku riešil, či obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa
osvedčil. Keďže o osvedčení nebolo rozhodnuté do dvoch rokov po uplynutí skúšobnej doby, treba maťza to (§ 68 odsek 4 Trestného zákona), že obžalovaný trest vykonal dňom, keď došlo k podmienečnému
prepusteniu.
Súd u obžalovaného poľahčujúce okolnosti nezistil. Zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37

písmenom)Trestnéhozákona-obžalovanýbolužzatrestnýčinodsúdený.Vzhľadomnatútoskutočnosť
v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona prevažuje pomer priťažujúcich okolností, preto sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vzhľadom na osobu obžalovaného a na charakter spáchaného skutku, súd bol toho názoru, že nápravu
u obžalovaného je možné dosiahnuť i uložením podmienečného trestu odňatia slobody vymeraného na

dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
a ustanovenia skúšobnej doby.
Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť, aby sa osobne ospravedlnil poškodeným.
Poškodení v adhéznom konaní si uplatnili svoj nárok na náhradu škody vo výške 37.508,90 eur.
Súd zistil, že poškodení v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 8C 125/2005
zažalovali obžalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní dňa 14.10.2011 bolo

vyhlásené uznesenie, ktorým konanie v časti návrhu žalobcov: Y. Z., F. V., Q. V., E. T.K. W., R. T. W.,
U. T. a A. T. súd zastavil, nakoľko menovaní nezaplatili súdny poplatok. V prípade poškodeného U. S.
súd rozsudkom 8C 125/2005-1092 zo dňa 20.6.2014 zaviazal obžalovaného na zaplatenie 2.104,12
eur (náhrada za užívanie nebytového priestoru č. 1). Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 2.104,12
eur zamietol. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 25.5.2015. Prihliadnuc na tento rozsudok, súd o

nároku poškodeného U. S. nerozhodol. Čo sa týka ostatných poškodených, súd mal za to, že o nároku
poškodených by bolo možné meritórne rozhodnúť len po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré by však
presahovali potreby trestného stíhania a predĺžili by konanie, preto súd poškodených s ich nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tomto súde.