Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711214121.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270 zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom,
so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti odporcovi PP SOLD s. r. o., so sídlom
Sokolská 10, 903 01 Senec, IČO : 44 769 342 o zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu a iné vo
výške 143.535,18 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 142.735,18 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 23.09.2010 do zaplatenia a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh v časti zaplatenia sumy 800,-eur s príslušenstvom zamieta.

III. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 04.08.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.10.2011 sa navrhovateľ domáhal,
aby súd deklaroval právo navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie istiny vo výške 143535,18 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 23.09.2010 do zaplatenia
a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa
04.05.2010 zmluvu č. B. a dňa 04.05.2010 zmluvu č. B., v zmysle ktorých mu boli pridelené osem
SIM kariet a bolo mu umožnené využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a
boli k nim priradené účastnícke čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX. Súčasne navrhovateľ dodatkami
k zmluvám odpredal odporcovi mobilný telefón Nokia 2730 za kúpnu cenu 1,-€ a mobilný telefón
Nokia 5230 za kúpnu cenu 1,-€. Odporca riadne neplatil navrhovateľovi za poskytnuté služby v období
od 16.05.2010 do 16.06.2010, čím porušil vzájomné zmluvné povinnosti. Tým že odporca nezaplatil
odplatu včas, porušil svoje zmluvné povinnosti a je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 800,-eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 08.09.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi sumu
neuhradených faktúr a vyzval ho na ich zaplatenie. Úrok z omeškania si uplatňuje v súlade so
všeobecnými podmienkami po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie t.j. od 23.09.2010.
Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 142.735,18 eura a z nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 800,-eura, t.j. celkom vo výške 143.535,18 eura.
36Cb/81/2012
Odporcovi boli písomnosti doručované na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri a keďže
súdu nie je známa žiadna iná adresa odporcu, považujú sa písomnosti za doručené po troch dňoch od
vrátenia nedoručenej zásielky súdu v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to Zmluva o pripojení
č. B. zo dňa 04.05.2010, dodatok k zmluve o pripojení č. B., Zmluva o pripojení č. B. zo dňa
04.05.2010, dodatok k zmluve o pripojení č. B., pokus o pokonávku zo dňa 08.09.2010 s doručenkou,
Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B.
XXXXXXXXXX všetko v kópiách a zistil nasledujúci skutkový stav :
Navrhovateľ a odporca dňa 04.05.2010 uzatvorili písomnú Zmluvu o pripojení č. B. a Zmluvu o
pripojení č. B., na základe ktorých sa odporca stal užívateľom užívateľského programu Biznis 150
+ deň a odporcovi boli pridelené SIM karty s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX.
Ďalej dňa 04.05.2010 uzatvorili dva dodatky k zmluve o pripojení č. B. a č. B. s obdobným obsahom,
podľa ktorých čl. 2 bod 2.2 a/ až d/ dodatku odporca sa zaväzuje, že počas doby 24 mesiacov zotrvá
v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, a po celú dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to
v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku. Podľa čl. 2 bod 2.4 dodatku
v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu uvedenej v bode 2.2 tohto článku (najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na
skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi sumu
vo výške zostávajúcich neuhradených mesačných poplatkov s DPH do konca pôvodne dohodnutej doby
viazanosti, stanovenej v čl. 2 bode 2.2. Právo na zaplatenie vzniká v okamihu porušenia účastníkom
konania, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa, čiastka je
splatná v lehote uvedenej vo faktúre alebo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia
výzvy navrhovateľa odporcovi.
Odporca bol vyzvaný faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX vystavenými
navrhovateľom, aby za obdobie od 16.05.2010 do 16.06.2010 uhradil odplatu za poskytnuté služby.
Listinou Pokus o pokonávku zo dňa 08.09.2010 bol odporca vyzvaný na uhradenie svojho dlhu vo výške
142.735,18 eura za poskytnuté elektronické služby v období 2010/05, 2010/06 a súčasne aby uhradil
sumu 800,-eur ako zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia svojich zmluvných povinností. Odporca na pokus
o pokonávku nereagoval, odplatu za služby ako ani zmluvnú pokutu nezaplatil.
Podľa Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. má súd za preukázané,
že tieto všeobecné podmienky v plnom rozsahu nahradzujú platné a účinné všeobecné podmienky a
nadobúdajú platnosť a účinnosť dňa 01.10.2006. Podľa čl. 11 bod 11.14 navrhovateľ má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny odporcovi poskytnutej alebo odporcom požadovanej služby
za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba
oprávnená na podnikanie.

36Cb/81/2012
Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 5 písm b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

Navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi pripojiť jeho koncové
telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým
súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu a odporca sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie
pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby. Súd
túto zmluvu posúdil ako zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Právne vzťahy účastníkov konania podľa Zmluvy o pripojení č. B. a Zmluvy o pripojení č.
B. sú upravené zákonom z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Právne vzťahy účastníkov
konania podľa zmluvy o pripojení č. B. a Zmluvy o pripojení č. B. sú upravené zmluvou o pripojení č. B.
a Zmluvou o pripojení č. B. vrátane dodatku, zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
všeobecnými podmienkami, Obchodným zákonníkom a v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj
Občianskym zákonníkom.

Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy o pripojení č. B. a Zmluvy o pripojení č. B. má súd za
preukázané, že týmito zmluvami sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby, pričom súčasťou zmlúv sú
všeobecné podmienky a tarifa. Nebolo sporné poskytnutie služieb spočívajúcich v prenose signálov v
sieťach vrátane telekomunikačných služieb a ani výška ceny za poskytnuté služby, keď z vyjadrenia
navrhovateľa vyplýva, že táto bola účtovaná podľa platnej tarify, pričom odporca netvrdil a teda ani
nepreukázal zaplatenie odplaty za služby vo výške 1065,40 eura. Účastníci sa dohodli na splatnosti
ceny za poskytnuté služby v súlade s § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď z listiny Pokus o
pokonávku má súd za preukázané, že odporca vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy, pričom nebolo
tvrdené a teda ani preukázané, že odporca odplatu za služby navrhovateľovi zaplatil. Nebolo medzi
účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie tak ako je uvedené vo faktúrach
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX, preto navrhovateľ oprávnene žiada od odporcu
zaplatenie odplaty za poskytnuté služby v dňoch od 16.05.2010 do 16.06.2010, ktorý bol toto plnenie
povinný poskytnúť. Súd preto priznal navrhovateľovi voči odporcovi právo na zaplatenie odplaty za
poskytnuté služby.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca sa riadnym neuhradením
peňažných záväzkov uvedených vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
36Cb/81/2012
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX
dostal do omeškania. Pre dobu vzniku omeškania je rozhodná splatnosť stanovená ako je uvedené
vyššie. Pre výšku úrokov z omeškania je rozhodné, že navrhovateľ a odporca sa v súlade s § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka dohodli vo všeobecných obchodných podmienkach (čl. 11.14 všeobecných
obchodných podmienok) na výške úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy za každý
deň omeškania.

Súčasťou dodatkov boli aj dohody o povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v prípade porušenia zmluvných
povinnosti, ktoré súd posúdil ako dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka
v spojení s § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Tieto dohody má súd za platné v časti (§ 41
Občianskeho zákonníka) a to v rozsahu presne uvedených povinností, s ktorých porušením je spojený
vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a to povinností uvedených v čl. 2 bod 2.4 v zátvorke. Tieto
povinnosti sú samostatné, navzájom nepodmienené povinnosti, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vznikne navrhovateľovi samostatne pri porušení každej z povinnosti, nárok na dohodnutú zmluvnú
pokutu môže vzniknúť aj kumulatívne. Aby teda bolo zrejmé, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti
sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, musí vo výzve presne uviesť o ktoré porušenie ide,
keďže zmluvná pokuta je v zmysle čl. 2 bod 2.4 splatná v lehote uvedenej vo výzve, inak v lehote 14
dní od doručenia výzvy. Samotná výzva navrhovateľa obsiahnutá v listine Pokus o pokonávku zo dňa
08.09.2010 bola neurčitá, keď navrhovateľ neuviedol, ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti
odporcu je sankcionované a preto ako neurčitý právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

nemá za následok splatnosť zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. V tejto časti
teda bola žaloba predčasne podaná, keď ani prostredníctvom súdu nebola odporcovi žiadna písomnosť
doručená s hmotnoprávnymi účinkami. Súd preto žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vrátane
úroku z omeškania z tejto zamietol.

Pokiaľ ide o vedľajšie účastníctvo subjektu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so
sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, toto sa nestalo vedľajším účastníkom v súdnom
konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. XXCb/XX/XXXX. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší
účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na
jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Medzi tieto subjekty práva patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „z.č. 250/2007“).
Do konania takéto právnické osoby vstúpia buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh (§ 93 ods. 2 O.s.p.).

Začatím konania vznikajú procesné vzťahy medzi účastníkmi konania a súdom navzájom, tieto sa
menia výlučne na základe právnych skutočností s ktorými zákon spája právne následky (V. STEINER,
Občianske právo procesné v teórií a praxi, Obzor Bratislava 1980, str. 55, 56). Úkony tretích osôb, s
ktorými zákon výslovne nespája právne následky, nie sú spôsobilé vyvolať právne následky konajúcou
osobou zamýšľané.

Z ust. § 93 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť, že zákon spája vznik práv a povinností subjektu ako vedľajšieho
účastníka s jeho adresným úkonom, pričom neviaže ich vznik na samostatné súdne rozhodnutie. Úkon
ktorým vstupuje do konania musí byť adresovaný konajúcemu súdu a to ku konkrétnemu individuálne
určenému konaniu, aby bolo zrejmé, s ktorými subjektmi mu vznikajú práva a povinnosti, v ktorom konaní
má vôľu podporovať jedného z účastníkov konania. Nie je tiež
36Cb/81/2012
vylúčené, aby jedným úkonom vstúpil do viacerých konaní, pričom však tieto musia byť druhovo tak
určené, že bude jednoznačné ktorých konaní sa tento úkon týka. Súčasne musí vedľajší účastník, ktorým
je právnická osoba, preukázať, že jej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93
ods. 2 O.s.p.). Alternatívne ak subjekt ako oznámi, že má právny záujem na výsledku konania a v čom
tento spočíva a ďalej oznámi svoj vstup do konania ako vedľajší účastník (§ 93 ods. 1 O.s.p.) rovnako s
týmto úkonom je spojený vstup takéhoto subjektu do konania ako vedľajšieho účastníka. Bez takéhoto
úkonu, s ktorým zákon spája vznik procesných vzťahov (§ 93 ods. 4 O.s.p.), procesné vzťahy nevzniknú.

JUDr. Jozef Kemp (nie Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ) vykonal úkon spočívajúci
v tom, že požiadal tunajší súd zaregistrovanie stanov do Správneho denníka súdu, o zaregistrovanie
plnomocenstva Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do Správneho denníka a o
zaslanie zoznamu živých, t.j. právoplatne neukončených vecí resp. prebiehajúcich súdnych konaní v
elektronickej podobe na e-mailovú adresu, kde ako navrhovateľ/žalobca vystupujú v spotrebiteľských
sporoch (t.j. v súdnych konaniach zo záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv) okrem vecí zapísaných
do súdneho registra Er taxatívne uvedené obchodné spoločnosti. Žiadosť odôvodňuje ust. § 64
vyhlášky MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy. Prílohou tiež
bolo splnomocnenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ JUDr. Jozefovi Kempovi
na právne zastupovanie splnomocniteľa vo všetkých súdnych konaniach prebiehajúcich na súdoch
Slovenskej republiky vo veci spotrebiteľských žalôb, do ktorých splnomocniteľ vstúpi ako vedľajší
účastník konania na strane odporcu. Písomné podanie JUDr. Jozefa Kempa bolo zapísané pod Spr.
XXXX/XXXX.

Následne podaním zo dňa 15.01.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2013 adresovaným do
konania vedeného pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX vo veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s. c/a. PP
SOLD s. r. o. o zaplatenie 143535,18 eura JUDr. Jozef Kemp ako zástupca Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ oznámil vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ
do tohto konania, požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami prípadne

vyjadrenia účastníkov konania, zároveň si uplatnil náhradu trov súdneho konania. Zároveň oznámil, že
ak je konanie už skončené, netrvá na oznamovaní predmetnej skutočnosti, má za postačujúce ak bude
oznámené skončenie predmetného konania prostredníctvom elektronickej pošty.

V tejto súvislosti má súd za potrebné uviesť, že bolo možné prehodnotiť závery uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2002, sp. zn. X L. XXX/XX zverejneného pod č. R 43/2003
a to najmä s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, keď uvedené rozhodnutie vychádzalo okrem
Občianskeho súdneho poriadku aj z vyhlášky MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre
okresné a krajské súdy. Vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské
súdy stratila dňom 01.01.2006 účinnosť a bola nahradená vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Nie je preto
v rozpore s princípom právnej istoty a teda materiálnym právnym štátom nerešpektovanie rozhodnutia
R 43/2003, ktoré nie je síce právne (de iure) záväzné, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu
a teda i keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má (NS SR
X L. XX/XXXX).

Rozhodnutie R 43/2003 dôvodilo, že „Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov) ani Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy (vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) nevylučujú možnosť
založiť tzv. všeobecné plnomocenstvo, oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v každom
súdnom konaní, do spisov súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň iba odvolať, pretože súd má vždy
možnosť do spisu súdnej správy nahliadnuť. Súd však nie je povinný
36Cb/81/2012
zisťovať, či všeobecné plnomocenstvo bolo udelené a založené v spise súdnej správy; na existenciu
plnomocenstva musí účastník alebo ním zvolený zástupca upozorniť súd.“

Podľa § 244 ods. 1 veta prvá vyhl. č. 543/2005 Z.z. v správnom registri sa evidujú všetky písomnosti,
ktoré sa týkajú agendy správy súdu došlé na súd, ako aj zasielané súdom. Pre vybavovanie agendy
správy súdu sa vedú a používajú evidenčné pomôcky a to správny register podľa vzoru č. 22
uvedeného v prílohe č. 4 (§ 243 ods. 1 písm. a/ Spravovacieho poriadku) ako aj zoznam hesiel
podľa vzoru č. 23 uvedeného v prílohe č. 4, ak to vyžaduje rozsah agendy (§ 243 ods. 1 písm. a/
Spravovacieho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že správny register nie je registrom, kam by sa
zapisovali, evidovali alebo sa ináč spracovávali úkony účastníkov konania, teda so zápisom do tohto
registra zákon nespája vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávnych vzťahov. Záver, že sa nevylučuje
možnosť založiť plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu zastupovať zastúpeného v súdnom konaní do
spisov súdnej správy teda vzhľadom na zmenu právnej úpravy, keď za účinnosti vyhl. č. 66/1992 Zb.
nebol obsah správneho registra priamo zadefinovaný, je neaktuálny, keď za účinnej právnej úpravy je
obsah správneho registra vymedzený § 244 ods. 1 a § 243 ods. 1 Spravovacieho poriadku. V súvislosti
s možnosťou súdu vždy nahliadať do spisu súdnej správy má súd tiež potrebné uviesť, že pokiaľ by
bolo plnomocenstvo založené do spisu súdnej správy súdu prvého stupňa, odvolací súd takúto možnosť
bez ďalšieho nemá, ktorá skutočnosť však vzhľadom na možnosť doručenia plnomocenstva resp.
jeho súdom vyhotoveného rovnopisu nemá potenciál spôsobiť ujmu na právach účastníkov konania.
Potenciál spôsobiť ujmu na právach účastníkov konania má však tá skutočnosť, že kým súdny spis vo
veci samej je prístupný účastníkom konania a ich zástupcom v informačnom centre toho - ktorého súdu
v závislosti od prevádzkových možností súdu bez ďalšieho (§ 44 ods. 1 O.s.p.), účastníci konania a ich
zástupcovia v súdnom konaní nemajú takúto možnosť vo vzťahu k listinám založeným do správneho
registra súdu, keď toto je závislé od rozhodnutia súdu v osobitnom konaní o sprístupnení informácií.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia, súc prípadne obmedzený zákonnou lehotou na vykonanie
určitého procesného úkonu (napr. § 204 ods. 1 O.s.p.), majú potom výrazne obmedzenú a s ohľadom na
osobitosti aj prípadne úplne znemožnenú možnosť preskúmať oprávnenie zástupcu konať za účastníka
konania a teda preskúmať všetky okolnosti rozhodné pre ich úspech v spore, čo vzhľadom na zásadu
kontradiktórnosti súdneho konania je porušením práva na spravodlivý proces.

Ďalej tiež rozhodnutie NS SR X L. XX/XXXX, čiastočne sa zaoberajúce možnosťou uložiť plnomocenstvo
do spisov súdnej správy poukázalo na ustálený doktrinálny výklad počnúc dielom HANDL, RUBEŠ,
Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1985, str. 182, cez KRAJČO, Občiansky súdny poriadok,
Komentár, I. diel, Eurounion, 2010, str. 146 až po ŠTEVČEK, FICOVÁ, Občiansky súdny poriadok,
Komentár, C.H.Beck 2009, str. 62. K tomuto súd uvádza, že doktrinálny výklad v literatúre KRAJČO,

Občiansky súdny poriadok, Komentár I, diel, Eurounion, 2010, str. 126 a ŠTEVČEK, FICOVÁ, Občiansky
súdny poriadok, Komentár, C.H.Beck 2009, str. 62 ale aj BAJCURA a kol., Občiansky súdny poriadok,
I. diel, Komentár, 2. vydanie, Eurounion, 1999, str. 67 len odkazuje bez ďalšieho na stanovisko NS ČSR
z 18.02.1981 sp. zn. Cpj 159/79 zverejnené pod R 21/1981 a v podstate bližšie nezdôvodňuje možnosť
založenia plnomocenstva v konaní do registra súdnej správy s účinkami v občianskom súdnom konaní.
Toto stanovisko dôvodilo, že „Občanský soudní řád ani jednací řád pro okresní a krajské soudy [Instrukce
MS ČSR č.j. 417/73-L, v SSR Inštrukcia 5/1973-L zverejnené v čiastke 19/1973 Zb.] neupravují možnost
založit takovou plnou moc do spisů soudní správy a v konkrétní věci se na ni odvolat; žádné ustanovení
těchto předpisů však uvedenou možnost nevylučuje a naopak příloha č. 5 k jednacímu řádu pro okresní
a krajské soudy uvádí v seznamu hesel určených k zakládání věcných správních spisů i heslo "Plné
moci", takže s tímto postupem zřejmě počítá. Počítá s ním i sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR č.
13/1969 Sbírky instrukcí a sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR, které předpokládá možnost, aby se
zástupce státního orgánu nebo socialistické organizace odvolal na
36Cb/81/2012
všeobecnou plnou moc uschovanou ve správních spisech soudu, u něhož má být řízení provedeno.“ V
súvislosti s týmto stanoviskom najvyššieho súdu, odhliadnuc od odlišnosti právnych úprav a to Inštrukcie
MS SSR 5/1973-L oproti vyhl. č. 543/2005 Z.z. súd uvádza, že rovnako vyhl. č. 543/2005 Z.z. v PRÍL. 4
VZORY EVIDENČNÝCH POMÔCOK, VZOR č. 23 ZOZNAM HESIEL uvádza v zozname hesiel aj heslo
„PLNOMOCENSTVÁ“, keď tento zoznam je evidenčnou pomôckou pre vybavovanie agendy správy
súdu (§ 243 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 543/2005 Z.z.). Je nad rámec potrebných úvah skúmanie, či
ide o legislatívny nedostatok alebo úpravu v súvislosti s tým, že súdu ako rozpočtovej organizácii (§
21 ods. 1 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) vystupujúcej aj súkromnoprávnych vzťahoch môže vzniknúť potreba evidovať plnomocenstvá
v súvislosti so správou súdu a zabezpečovaním výkonu súdnictva. V tomto kontexte je potom potrebné
vykladať v tejto časti obdobnú právnu úpravu - Zoznam hesiel. Pokiaľ ide o možnosť, aby sa zástupca
štátneho orgánu alebo socialistickej organizácie odvolal na všeobecnú plnú moc uschovanú v správnych
spisoch súdu (sdělení ministerstva spravedlnosti ČSR č. 13/1969 Sbírky instrukcí), vzhľadom na rovnosť
fyzických a právnických osôb (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), na zrušenie tohto oznámenia
ako aj na pôvodnú územnú pôsobnosť tohto oznámenia na bývalú Českú socialistickú republiku, táto
inštrukcia stratila argumentačnú spôsobilosť.

Doktrinálny výklad v HANDL, RUBEŠ, Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1970, str. 116
dôvodí, že „všeobecná plná moc môže byť založená tiež v spise súdnej správy vedenom o všeobecných
plných mociach; v tomto prípade postačí v procesných spisoch odkaz na túto plnú moc, pretože súd
má vždy možnosť do spisu správy nahliadnuť“. Podstata dôvodov spočíva v prístupnosti plnomocenstva
konajúcemu súdu. K tomuto súd v plnom rozsahu odkazuje na argumentáciu vyššie o nemožnosti takejto
interpretácie ustanovení Spravovacieho poriadku pre spôsobilosť takéhoto výkladu privodiť ujmu na
právach účastníkov konania.

V súvislosti so zakladaním plných mocí do osobitných zoznamov vedených súdom aj medzivojnová
právna doktrína vo vtedajšej Československej republike pre územie Slovenska (ako aj Podkarpatskej
Rusi) umožňovala v prípade, že išlo o všeobecné plné moci procesné, ktoré mohli byť dané vopred a
bez zreteľa na určitý spor zapísané do zvláštneho zoznamu, ktorý bol verejný. Ak sa viedol súdny spor
pri tomto súde, nebolo potrebnej zvláštnej plnej moci, ak bol vedený súdny spor u iného súdu postačoval
výpis zo zoznamu plných mocí (Hora, V., Československé civilní právo procesní, Díl II., 3. doplnené
vydanie, Praha 1932, str. 61, reprint Wolters Kluwer ČR, a.s., 2010). Tento zvláštny zoznam bol však
verejný bez ďalšieho rozhodovania a preto nebola daná spôsobilosť takto založenej všeobecnej plnej
moci procesnej, privodiť ujmu účastníkovi konania v dôsledku nemožnosti sa s touto oboznámiť, nie je
možné preto dôvodiť ani historický výkladom.

Možno teda konštatovať, že JUDr. Jozef Kemp nepreukázal svoje oprávnenie konať za Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, keď v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/
XX/XXXX nepreukázal svoje oprávnenie konať za Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
písomné podanie zo dňa 15.01.2013 doručené tunajšiemu súdu dňa 24.01.2013 teda nevyvolalo účinky
vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ uvedené v § 93 ods. 4 O.s.p..
Ďalej tiež v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ nepreukázalo, že jeho predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, keď nezaložilo svoje aktuálne stanovy alebo iný dôkaz, z ktorého by táto

skutočnosť bola preukázaná, do spisu, preto by ani v prípade dodatočného doloženia plnomocenstva
JUDr. Jozefom Kempom nebol vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ do konania
účinný.
Vzhľadom na uvedené potom súd nekonal s Občianskym združením slovenských spotrebiteľov AZ ako
s vedľajším účastníkom zastúpeným JUDr. Jozefom Kempom.
36Cb/81/2012
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade § 151 ods. 3 O.s.p., keď vzhľadom na zložitosť prípadu
najmä čo do posúdenia existencie vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhodne o náhrade
trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.