Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Er/433/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206293
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Sovič
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8512206293.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Stará Ľubovňa so sídlom Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti
povinnému: K & K spol. s r. o., Stavebno - obchodná činnosť, Veľký Lipník 24, 065 33 Veľký Lipník, IČO:
36 467 634, v konaní o vymoženie istiny vo výške 166,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský
úrad Humenné so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, vo výške 46,62 eur a u k l a d
á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.10.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku,
Exekútorský úrad Humenné so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.9.2012,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.9.2012, a exekučného titulu - právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie č. 700-3110698812-GC04/12 zo dňa 13.8.2012 vydané Sociálnou poisťovňou so sídlom
v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti
povinnému vymoženia istiny vo výške 166,68 eur spolu s príslušenstvom. Súd vydal poverenie súdnemu
exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad Humenné so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066
01 Humenné, dňa 9.10.2012 pod číslom 5710 * 027972.

V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 13.11.2014
doručený podnet na zastavenie exekúcie, a to vzhľadom na skutočnosť, že šetrením bolo zistené, že
majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súčasne súdu predložil
aj vyúčtovanie trov exekúcie spolu vo výške 60,23 eur (suma 33,19 eur predstavuje odmenu za
úkony exekučnej činnosti, suma 7,- eur náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 10,- eur
titulom nákladov administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu a suma 10,04 eur

predstavuje 20 % DPH).

Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný s odôvodnením, že elektronickou súčinnosťou so Správou
katastra súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Z odpovede na žiadosť o
poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI vyplýva, že
.povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Súdny exekútor vykonal exekúciu prikázaním

pohľadávky z účtu v banke v exekučných konaniach Ex 192/2011, Ex 526/2011, Ex 1419/2012 vedených
proti povinnému, no povinný nemal na účtoch žiadne finančné prostriedky. V súlade so zásadouhospodárnosti v tomto exekučnom konaní súdny exekútor nevykonal exekúciu prikázaním pohľadávky
z účtu v banke, nakoľko vykonanie exekúcie týmto spôsobom bolo neúspešné. Povinný má v zozname
dlžníkovSociálnejpoisťovnenedoplatokvovýške28328,63eur.Exekútorskýúradvočipovinnémuvedie

celkovo 21 exekučných konaní a ku dňu podania podnetu na zastavenie neeviduje ani len čiastočné
úhrady.

Z predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 5457/2012 vyplýva, že povinný neuhradil na istinu
oprávnenému nič.

Z obsahu predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 5457/2012 vyplýva, že povinný nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej
príslušenstvo a trovy exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

Keďže počas exekúcie súdny exekútor zistil skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje ani na

úhradu trov exekúcie, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal zo zistení súdneho exekútora
a mal na základe hore uvedených skutočností za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý
by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v
zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku zastavil. Súd podotýka, že pre rozhodovanie
o zastavení alebo nezastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom

do 31. 10. 2013 je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania
rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného
v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Nie je však možné dlhodobo očakávať, že povinný
možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených
skutočností.

.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a
podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.

Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa§200ods.2EPvzneníúčinnomdo31.10.2013,aksúdrozhodneozastaveníexekúcie,rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 v znení účinnom do 31. 10.
2013 a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 a v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SRč. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,cit. vyhl.“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 46,62 eur.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena 33,19 eur + 20 % DPH zo sumy 33,19 eur.............................. 39,83 eur

2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (žiadosť o udelenie poverenia OS SL - 0,06 eur, návrh na zastavenie exekúcie OS SL -
1,40 eur, žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a vykonateľn. OS SL - 1,40 eur, oznámenie - 1,40 eur,
vrátenie poverenia OS SL - 1,40 eur) 5,66 eur + 20 % DPH .....6,79 eur

Trovy exekúcie celkom: 46,62 eur

Súd po preskúmaní exekučného spisu súdnym exekútorom vedeným pod sp. zn. EX 5457/2012 zistil,
že suma vyúčtovaného poštovného nezodpovedá skutočnému stavu. Súd preskúmaním priložených
doručeniek zistil, že súdny exekútor pri doručovaní žiadosti o udelenie poverenia založil do spisu
fotokópie doručeniek zo zásielok Okresnému súdu, hoci v jednej obálke zasielal viacero písomností a

následne si tak súdny exekútor účtoval poštovné za túto písomnosť samostatne práve v tomto konaní
EX 5457/2012. Pri žiadosti o udelenie poverenia tak súd priznal exekútorovi náhradu poštovného v
pomernej výške, t. j. 0,06 eur (t. j. exekútorom uplatnená náhrada poštovného vo výške 1,40 eur/počet
konaní 25 ks). Súdny exekútor si mal tieto náklady na poštovné účtovať v ich reálnej výške a pomerne v
tom-ktorom exekučnom konaní, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti poštovné v

plnej výške, ako keby sa doručovala každá písomnosť samostatne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej výške, resp. vo výške pripadajúcej
pomerne na tú-ktorú doručovanú písomnosť, a to tak ako to vyplýva zo spisového materiálu a vyššie
uvedenej špecifikácie.
.

K tomuto by chcel súd uviesť, že súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených
hotovýchvýdavkovúčelnevynaloženýchvsúvislostisvykonávanímexekúcie.Vprípade,akvynaloženie
a výška hotových výdavkov a ich súvis s exekučným konaním nie sú preukázané, súd náhradu týchto
hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznať nemôže. Súd poukazuje na to, že poverený súdny
exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom

konania, a preto svoje tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí náležitým spôsobom preukázať
tak, aby boli súdom preskúmateľné.

Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie zo dňa 5.11.2014 uplatnil aj náklady administratívy
súvisiace so založením a vedením exekučného spisu (spis, obal, etikety, papier, toner, obálky) v

sume 10,- eur, pričom poukázal na skutočnosť, že nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté
v odmene, ale o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením
exekučného spisu. Súd však súdnemu exekútorovi túto ním požadovanú náhradu vo výške 10,- eur,
ako náklady administratívy, nepriznal. Súd pri posudzovaní otázky náhrady trov exekúcie v sume 10,-
eur a po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor ním uplatnené náklady

nijak nezdôvodnil ani nepreukázal a ani v exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci
vznik týchto nákladov, a teda sú súdom nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať
pod ustanovenie § 22 cit. vyhl., hoci toto stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a
to vzhľadom na skutočnosť, že ich nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie výdavkov na založenie a vedenie spisu je zákonnou

administratívnoupovinnosťouexekútorskéhoúradu(rovnakoakonapr.vedenieúčtovníctva,personálnej
agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania.
Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a
sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd
túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal. Súd by chcel záverom poznamenať, že

z rozhodovacej činnosti mu je známe, že súdny exekútor si tieto náklady uplatňuje aj v iných exekučných
konaniachvrovnakejvýške10,-eur,atedasúdmázato,žezostranyexekútoramožno,čodouplatnenia
týchto výdavkov, hovoriť skôr o ich paušalizácii, čo vyvoláva značné pochybnosti, či v uvedenom konaní
boli vecné náklady v požadovanej výške aj reálne vynaložené.Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal
na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
. smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.