Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/270/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202443
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8212202443.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávnenej: Q. V., R..: XX.XX.XXXX, D. H. Č.. X, XXX XX K.
proti povinnému: S. V., R..: XX.XX.XXXX, D., H. Č.. X/XXX, XXX XX H., vedenej u súdneho exekútora
Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa, Exekútorský úrad Bardejov, Radničné námestie č. 15, o vymoženie výživného
a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom pod

EX 528/2012 na základe poverenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.apríla 2012, č. poverenia
5701*050273 v časti o vymoženie dlžného výživného za obdobie od 01.07.2011 do 01.03.2012 v sume
713 eur a na bežné výživné v sume 83 eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2012 do budúcna zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19.augusta 2015, č.k.: 4Er 270/2012 - 50 bolo vyšším súdnym
úradníkom námietkam v časti o vymoženie sumy 200 eur na dlžnom výživnom za obdobie mesiacov máj

2011 a jún 2011 vyhovené. Vo zvyšku vyšší súdny úradník námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom
stanovenej lehote, keď uznesenie bolo povinnému doručené dňa 26.08.2015 a odvolanie bolo podané
osobne dňa 08.09.2015.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Podľa § 201 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Ako to vyplýva z § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým
sa námietkam vyhovelo.

Súd uznesením zo dňa 11.septembra 2015, č.k.: 4Er 270/2012 - 57 vyzval povinného na odstránenie
vád odvolania, nakoľko z podaného odvolania nebolo zrejmé, ktorý z výrokov uznesenia napáda a v
akom rozsahu. Na uznesenie súdu povinný oznámil, že dohľadal poštové poukážky zo dňa 24.09.2014 a
27.02.2015, predložil i rozhodnutie úradu práce o priznaní dávky v hmotnej núdzi a požiadal o povolenie
odkladu exekúcie. Z uvedeného súd usúdil, že povinný odvolaním nenapadol výrok uznesenia zo
dňa 19.augusta 2015, ktorým súd námietkam v časti vyhovel. Povinný uznesenie napadol len v jeho

zamietacej časti, teda v tej časti, v ktorej nebol úspešný. Z tohto dôvodu výroku uznesenia o vyhovení
námietkam proti exekúcii v časti o vymoženie dlžného výživného v sume 200 eur za obdobie mesiacovmáj a jún 2011 nadobudlo právoplatnosť. Vo zvyšku bolo uznesenie podaním odvolania zrušené. V tejto
časti bola vec opätovne prejednaná a rozhodnutá zákonným sudcom.

Súd sa oboznámil s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, žiadosťou o udelenie poverenia,
upovedomením o začatí exekúcie, námietkami povinného, vyjadrením oprávneného, ako i celým
obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Písomným podaním súdu doručeným dňa 11.05.2012, predložil poverený súdny exekútor námietky

povinného proti exekúcii.

Povinný tvrdil, že Rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp.zn.: 1P 19/2004 bol po vzájomnej rodičovskej
dohode zmenený rozsudkom sp.zn.: 1P 42/2008. Tiež uviedol, že S. V., R..: XX.XX.XXXX sa domáhal
zmeny rozsudku sp.zn.: 1P 19/2004, no napokon vzal svoj návrh späť. Zároveň sa S. V. (nar.: XXXX)
zamestnal, a to v období od 01.02.2010 - 04.02.2010. K námietke doložil fotokópie bezhotovostných

prevodov i poštových poukážok za obdobie od 01.09.2008 - 30.06.2011. Záverom uviedol, že toho času
je nezamestnaný a od 05.08.2011 je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

K námietkam povinného sa písomným podaním súdu doručeným dňa 19.03.2013 vyjadrila matka
oprávnenej. Uviedla, že povinný sumu výživného, rozsudkom stanovenú na 83 eur mesačne, platil i

po dovŕšení plnoletosti oprávnenej. Konkrétne, výživné zaplatil za mesiac december 2010. Potom za
mesiac marec, máj a jún 2011. Zaplatenú sumu poukazoval poštovou poukážkou alebo na bežný účet
matky oprávnenej. V období, ktoré je predmetom exekúcie, zaplatil v mesiaci máj 2011 sumu 100 eur,
v mesiaci jún 2011 tiež 100 eur.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), môže povinný
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná.

Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, najmä s exekučným titulom, písomným vyjadrením
oprávnenej, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi a zistil, že námietky proti exekúcii boli podané
oprávnenou osobu, v zákonom stanovenej lehote (§ 50 ods. 1 EP), keď upovedomenie o začatí exekúcie
bolo povinnému doručené dňa 30.04.2012, námietky boli podané u súdneho exekútora osobne dňa

09.05.2012, ale námietkam proti exekúcii nemožno vyhovieť.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporovým konaním o tom, či sa exekúcia začala
oprávnene. Pre oprávnenosť začatia a vedenia exekúcie je rozhodujúce, aby okolnosti, ktoré majú
vplyv na rozsah alebo dôvod vymáhania exekučným titulom uloženej povinnosti, nastali po dni vzniku

exekučného titulu (v tomto prípade po dni vyhlásenia rozsudku) do dňa podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Prípadne, že je tu iný dôvod neprípustnosti exekúcie.

Ako to vyplýva z exekučného titulu, Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 9.februára 2009, č.k.:
1P 42/2008 - 53 (exekučný titul) bol o.i. povinný zaviazaný prispievať na výživu dnes už plnoletej Q.

sumou 83 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2008. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok nadobudol
dňom dňa 20.03.2009.

Oprávnená navrhla exekúciu vykonať v rozsahu dlžného výživného za obdobie od 01.05.2011 do
01.03.2012 v sume 913 eur a na bežné výživné v sume 83 eur mesačne počnúc dňom 01.04.2012 do

budúcna. Exekúcia sa vedie i na trovy exekúcie. V časti o vymoženie sumy 200 eur na dlžnom výživnom
bolo námietkam vyhovené. Na dlžné výživné sa tak exekúcia bude viesť len v rozsahu sumy 713 eur.

Ako súd z vykonaného dokazovania zistil, povinný vo svojich námietkach uvádza, že rozsudok sp.zn.:
1P 19/2004 bol zmenený rozsudkom sp.zn.: 1P 42/2008. Zrejme tým povinný chcel súdu naznačiť,

že došlo k zmene exekučného titulu. K tomuto súd uvádza, že tvrdenie povinného je pravdivé. Ako je
však zrejmé z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené, exekúcia sa vedie
na podklade rozsudku sp.zn.: 1P 42/2008, preto námietka povinného v tomto ohľade na oprávnenosti
vedenia exekúcie nič nemení. Ďalej povinný svoje tvrdenia odôvodnil tým, že S. V., R..: XXXX (synpovinného) bol medzičasom zamestnaný. K tomuto súd uvádza, že exekúcia sa vedie len v prospech Q.
V., i keď z rozsudku vyplýva, že súd zvýšil výživné na viacero detí, i spomínaného S.. Návrh na vykonanie
si však podala len Q. V., preto tvrdenia týkajúce sa S. V., R..: XXXX nemajú pre oprávnenosť vedenia

exekúcie význam, nie je účastníkom konania, v jeho prospech sa exekúcia ani nevedie.

Ďalej sa súd zaoberal tvrdením povinného, že výživné platil a na dôkaz predložil fotokópie
bezhotovostných prevodov i poštových poukážok. Preskúmaním súd zistil, že poštové poukážky povinný
predložil za obdobie roku 2008, 2009, 2010. K týmto súd uvádza, že nebolo možné ich pri rozhodovaní

vziať do úvahy, keďže sa týkajú obdobia, ktoré nie je predmetom exekúcie. Táto sa vedie na dlžné
výživné za obdobie od mesiaca júl 2011 do mesiaca marec 2012 v sume 713 eur a na bežné výživné
počnúc mesiacom apríl 2012 do budúcna v sume 83 eur mesačne. Súd sa preto zaoberal len poštovými
poukážkami, ktoré preukazujú, akú sumu povinný zaplatil vo vyššie spomínanom období. Z poštových
poukážok vyplýva, že dňa 21.06.2011 povinný zaplatil prostredníctvom pošty sumu 450 eur, a to K. V..
Dňa 30.05.2011 sumu 100 eur a opäť dňa 21.06.2011 sumu 100 eur, všetko K. V. (matke oprávnenej).

Vo svojom vyjadrení k námietkam, ktoré súdu doručila dňa 19.03.2013 matka oprávnenej, táto potvrdila,
že povinný za mesiac máj a jún 2011 zaplatil sumu 2 x 100 eur na výživné pre oprávnenú, a to k rukám
matky oprávnenej. Medzi účastníkmi je tak nesporné, že za mesiac máj a jún 2011 povinný výživné na
oprávnenú zaplatil, a to celkom v sume 200 eur. Exekúcia na dlžné výživné za toto obdobie sa tak viedla
neoprávnené, a v tomto rozsahu súd námietkam povinného vyhovel. Suma dlžného výživného, ktorá sa

bude od povinného vymáhať je potom 713 eur (913 - 200), pričom ďalej bude súdny exekútor v exekúcii
pokračovať v rozsahu dlžného výživné v sume 713 eur za obdobie od mesiacov júl 2011 až marec 2012
a na bežné výživné počnúc aprílom 2012 na sumu 83 eur mesačne do budúcna.

Spornou zostala poštová poukážka, z ktorej vyplýva, že povinný K. V. zaplatil dňa 21.06.2011 sumu 450

eur. Je pravdou, že aj táto platba sa týka rozhodného obdobia, avšak ako uviedla matka oprávnenej - K.
V., povinný bol zaviazaný na platenie výživného na viacero toho času maloletých detí, a zároveň spláca
dlh na výživnom. Sumu 450 eur, ktorú zaplatil dňa 21.06.2011 je sumou výživného na S. V., R..: XXXX,
a teda sa predmetnej exekúcie netýka. Ide o splátku dlhu na výživnom pre S. za rok 2010. Tvrdenia K.
V. podporuje i skutočnosť, že povinný v rovnaký deň (21.06.2011) zaplatil poštovou poukážkou sumu

100 eur i 450 eur. Súd má z uvedeného za to, že ide o dve rozdielne pohľadávky a netýkajú sa tej istej
osoby. Inak by povinný zaplatil rovnakej osobe v rovnaký deň sumu 550 eur jednou poukážkou.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietkam povinného v sume 200 eur na dlžnom výživnom vyhovel,
vo zvyšku sa exekúcia vedie oprávnene.

Do úvahy súd vzal i poštové poukážky predložené na odvolanie. Preukazujú, že povinný oprávnenej
dňa 24.09.2014 zaplatil sumu 200 eur a dňa 27.02.2015 sumu 100 eur. Zaplatenie však bolo vykonané
už v prebiehajúcej exekúcii, keď táto začala dňa 27.03.2012. Oprávnená musí všetky úhrady povinným
vykonané po 27.06.2012 oznámiť súdnemu exekútorovi. Povinný sa môže u súdneho exekútora

informovať na zostatok na vymáhanej pohľadávke. V prípade, že sa exekúcia bude viesť už len na bežné
výživné, môže povinný požiadať v súlade s § 80 Exekučného poriadku o zastavenie exekúcie. To až v
prípade, ak ku dňu podania žiadosti bude zaplatený dlh na výživnom 713 eur i bežné výživné v sume
83 eur za každý mesiac od apríla 2012.

K tvrdeniam povinného ohľadom toho, že je toho času nezamestnaný súd uvádza, že táto okolnosť
sama o sebe nemá vplyv na oprávnenosť vedenia exekúcie. Ak životná situácia neumožňuje povinnému
splácať to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa obrátiť na súd so žiadosťou o povolenie
odkladu alebo požiadať súdneho exekútora a oprávnenú o možnosť splácať vymáhanú pohľadávku v
splátkach podľa § 56 ods. 10 EP. Povinný dňa 19.10.2015 požiadal o povolenie odkladu exekúcie. Po

právoplatnosti tohto uznesenia sa súd bude touto žiadosťou zaoberať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.