Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Vaverčáková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/156/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214232
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312214232.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava III.
Uznesením č. k. 44C 156/2012 - 24 zo dňa 26.07. 2013 ( právoplatné dňa 31.07. 2013) súd spojil
na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami: 44C 156/2012, 44C
157/2012, 44C 159/2012, 44C 160/2012, 44C 163/2012, 180/2012 tak, že spoločné konanie sa bude
ďalej viesť pod spisovou značkou 44C 156/2012.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení
zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods.
7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol
o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ
hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával
vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd
po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
Navrhovateľvyčíslilmajetkovúškoduakonáklady,ktorévynaložilnasprávupohľadávkyprostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu
175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú
analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk
t. j. cca 663,88 Eur, ( 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).
V jednotlivých konaniach si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) :
- v konaní spisovej značky 44C 156/2012 - 140 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu
221,28 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 157/2012 - 141 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu
221,28 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 159/2012 - 141 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu
221,28 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 160/2012 - 144 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu
221,28 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 163/2012 - 144 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu
221,28 Eur (55,32- Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 44C 180/2012 - 140 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu
221,28 Eur (55,32- Eur za mesiac)
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal jeho právny zástupca vykázané
dňom 04.12.2014, svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že žiadal zrušiť nariadené pojednávanie vzhľadom
na podanú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 ústavy proti uzneseniu
KrajskéhosúduvBratislaveotom,žesudcoviaOkresnéhosúduBratislavaIIIniesúzprejednávaniavecivylúčení. Žiadal konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v
tejto veci. Zároveň pripojil ústavnú sťažnosť voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave spisovej značky
4NcC 281/2012. V tomto smere súd konštatoval, že o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do
rozhodnutia o sťažnosti podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky voči k uvedenému uzneseniu bolo
v tomto konaní už právoplatne rozhodnuté a to uznesením č.k. 44C 156/2012-64 zo dňa 18.03.2014,
potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 539/2014- 95 zo dňa 30. 9. 2014 tak, že
návrhbolzamietnutý.Zuvedenéhodôvodusúdoidentickomnávrhunavrhovateľanaprerušeniekonania
z toho istého dôvodu opätovne už nerozhodoval a vec meritórne prejednal a rozhodol.
Nedostavil sa odporca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 01.12.2014, svoju neúčasť
ospravedlnil s tým, že zotrváva na písomnom vyjadrení a žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Súd
preto v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: exekučnými spismi
označenými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 1658/2002, EX 750/2002 povinnej B.
C. pre vymoženie 10.800,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa
06.08.2002. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.
Podaním doručeným súdu 24.03.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou
súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 203,66 Eur. Zároveň doručil
súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 1658/02 -14, EX 750/2002 zo dňa
07.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 750/2002 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 1658/2002
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému
sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 203,61- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a
v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 30.04.2011. ( 44C 156/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 2374/2002, EX 1121/2002 povinnej Z.
M. pre vymoženie 18.590,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa
01.10.2002. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.
Podaním doručeným súdu 29.03.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou
súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 168,27 Eur. Zároveň doručil
súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 2374/02 -16, EX 1121/2002 zo
dňa 08.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 1121/2002 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 2374/2002
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému
sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 168,27- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a
v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 29.09.2011. ( 44C 157/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 2971/2002, EX 1603/2002 povinného
T. S. pre vymoženie 18.590,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa
08.11.2002. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.
Podaním doručeným súdu 29.03.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou
súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 96,42 Eur. Zároveň doručil
súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 2971/02 -11, EX 1603/2002 zo
dňa 08.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 1603/2002 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 2971/2002
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému
sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 96,42- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v
časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 04.04.2012. ( 44C 159/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 2333/2002, EX 1130/2002 povinnej C.
U. pre vymoženie 18.590,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa
01.10.2002. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.Podaním doručeným súdu 05.04.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou
súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 149,61 Eur. Zároveň doručil
súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 2333/02 -11, EX 1130/2002 zo
dňa 11.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 1130/2002 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 2333/2002
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému
sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 149,61- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a
v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 12.05.2011. ( 44C 160/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 2976/2002, EX 1613/2002 povinného
C. S. pre vymoženie 7.150,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa
08.11.2002. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.
Podaním doručeným súdu 05.04.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou
súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 119,49 Eur. Zároveň doručil
súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 2976/02 -11, EX 1613/2002 zo
dňa 11.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 1613/2002 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 2976/2002
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému
sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 119,49- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a
v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 25.05.2011. ( 44C 163/2012)
Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36 Er 2629/2002, EX 1313/2002 povinného
S. S. pre vymoženie 4.200,-Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa
10.10.2002. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora.
Podaním doručeným súdu 24.03.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vyslovil súhlas so zmenou
súdneho exekútora s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 105,86 Eur. Zároveň doručil
súdu presný rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením č. k. 36 Er 2629/02 -11, EX 1313/2002 zo
dňa 07.04.2011 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne
u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn.EX 1313/2002 a na súde pod. sp. zn. 36 Er 2629/2002
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému
sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov
exekúcie vo výške 105,86- Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a
v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 30.04.2011. ( 44C 180/2012)
Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len cit. zák.),tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa§3ods.1písm.d/cit.zák.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa§17ods.1cit.zák.,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok a to:
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu na
zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného konania
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ustanovenia § 238 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5,
§ 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Keďže predmetom tohto konania sú exekučné konania, ktoré začali pred 1.9.2005, nebol súd povinný
rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to
tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia
Exekučného poriadku.
Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o
zmeneexekútorakonalsozbytočnýmiprieťahmi,tedanesprávnyúradnýpostupbypredstavovalvydanie
rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný aniv tomto prípade. Navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného
nesprávneho úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone
verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda
súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v
hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový
stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto
prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup
spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa
právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom
platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou
príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.
V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu
príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako
oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku
formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je
otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť
štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup
bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Navrhovateľ v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho
uplynulo medzi doručením návrhom na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, súdu ničím a nijak
nepreukázal. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie
majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Okrem toho súd má za to, že pôvodný exekútor
vykonával úkony v predmetných exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže
účinky pôvodného návrhu oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované ( v zmysle cit. ust. § 44
ods. 6 Exekučného poriadku ).
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať
rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť,
povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne.
Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu
súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil
skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu
na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu
smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o
všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany
ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy.Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou
nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý
navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná
a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov
titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil
v plnom rozsahu s námietkami odporcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi,
ktorýmalvoveciplnýúspechnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaproti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.
(§ 201 O.s.p.)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1, O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. (§ 205 ods. 2, O.s.p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.