Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209418
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314209418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Soukeník-Štrpka,
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D.Ň.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 599,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101,55 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania z tejto
sumy od 04.09.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúce časti, t.j. o zaplatenie sumy 497,90 eur s príslušenstvom, súd žalobu
z a m i e t a .

Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 98,95 eur, do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 31.07.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 599,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej
žalovanému poskytoval elektronické komunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal riadne odberať služby

a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou
žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. Účelom
dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť

riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/
koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných
prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanej ), čím by žalovaný prostredníctvom platieb
zaposkytnutéslužbypodobuviazanostipostupnesplnilsvojzáväzok,ktorémuzodpovedalprotizáväzokprávneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú
cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby titulom hovorného faktúry
v celkovej výške 101,55 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo

vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania.

Dodané služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval faktúrami. Keďže žalovaný ani na základe
pokusu o zmier neuhradil poplatky za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu v zmysle dodatku, podal
žalobu na súd žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Dlžná suma teda pozostáva zo sumy 101,55 titulom hovorného a zo sumy 497,90 eur titulom zmluvnej
pokuty.

Listom doručeným súdu dňa 21.08.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Nanariadenépojednávaniesanedostavilžalobcaanivedľajšíúčastník,ktorísvojuúčasťnapojednávaní
vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti na základe nimi
predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nedostavil sa ani žalovaný, u ktorého je predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané dňa
08.10.2014 a ktorý svoju neúčasť vopred neospravedlnil ani nepožiadala o odročenie pojednávania.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil sa so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami,
písomným vyjadrením žalobcu, vyjadreniami vedľajšieho účastníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Podaním doručeným súdu dňa 29.09.2014 žalobca uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanému. Celková hodnota
poskytnutého benefitu za poskytnuté telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson X8 v prípade tohto
Dodatku bola 1 eur, pričom štandardná cena v čase jeho uzatvorenia bola 129 eur. V uvedenom

prípade nebol žalovaný sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za
to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby, bola jeho
SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dohodnutú dobu viazanosti kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti
postupnesplnilsvojzáväzok,ktorémuzodpovedalprotizáväzokžalobcuposkytnúťžalovanémuprogram

služieb za zľavnenú cenu. Zaplatenie zmluvnej pokuty si uplatňuje na základe nesplnenia záväzku
žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Zmluvná
pokuta plní v tomto prípade aj funkciu preventívnu, ktorá spočíva v tom, že pri neexistencii zmluvnej
pokuty za porušenie povinnosti zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty
z prevádzky a teda k prerušeniu užívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik

nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by
programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej
výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava.
Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom

včas a riadne splnil.

Ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 05.11.2014 uviedol, že pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka
do konania, má žalobca za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko podľa platnej právnej

úpravy ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca všeobecného súdu povinný ex
offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ( rozsudok Európskeho
súdneho dvora in Joined cases C -240/98 to 244/98 Court od Justice ). Taktiež účinky vedľajšieho
účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel a zmysel, teda pomoc
v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však

neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje platobným rozkazom ( tzv. skrátené
konane ), kedy sa táto pomoc môže prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. V
prípade ak nebude podaný odpor, tak takéto konanie nenadobudne atribút sporového konania a nemôže
byť teda naplnený zmysel a účel vedľajšieho účastníctva. Žalobca má za to, že podstatnou podmienkouvstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Preto na
podanej žalobe trval aj naďalej.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS,
vo svojom vyjadrení uviedlo, že žalobca uplatnil voči žalovanému dva samostatné nároky, a to
sumu 101,55 eur za nezaplatené telekomunikačné služby a sumy 497,90 eur titulom zmluvnej
pokuty. Samostatný uplatnený nárok žalobcu titulom nezaplatených telekomunikačných služieb vedľajší

účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko
podľa § 53a OZ má žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať.
Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, a to pre jej neurčitosť. Preto
žiadal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Právny predchodca žalobcu - T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019

a žalovaný dňa 08.07.2011 uzatvorili Dodatok k zmluve o pripojení, s účastníckym programom Podľa
Seba 5 N, na základe ktorého žalovanému bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom

debt, s.r.o. ako postupníka.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s..

Podľa bodu 3 zmluvy o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v
čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú

pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku ( 331,94 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie
SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety
splatnáokamihomdoručeniažiadostiovypojenieSIMkartyzprevádzkyPodniku.Zaplatenímakejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá
mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný

uhradiť Podniku náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Faktúramibolopreukázané,žeprávnympredchodcomžalobcuT-MobileSlovensko,a.s.,Vajnorská100/
A, Bratislava, IČO: 35 705 019, boli žalovanému vyfakturované poplatky za využívanie služieb verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky

spolu vo výške 101,55 eur. Jedná sa o faktúru č.XXXXXXXXXX splatná dňa 87,05 na sumu 8,53 eur,
ďalej faktúru č. XXXXXXXXXXX splatná dňa 03.08.2011 na sumu 14,50 eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatná dňa 03.07.2012 na sumu 497,90 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, sa
od 01.07.2010 Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,
stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, ktorá bola z obchodného registra vymazaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa

služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom

čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak

sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Na základe predložených listinných dôkazov súd má dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení a následne dňa 08.07.2011 aj k uzatvoreniu dodatku

k zmluve o pripojení, na základe ktorého právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a
žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Zároveň sa žalovaný sa zaviazal na využívanie
dohodnutých mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým,
že sa oneskoril s platbou za poskytnuté služby. Z vystavených faktúr žalovanému neuhradil faktúru
č.XXXXXXXXXX splatná dňa 87,05 na sumu 8,53 eur, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXXX splatná dňa

03.08.2011 na sumu 14,50 eur. Rovnako žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok preukázal, že je
nadobúdateľom pohľadávok voči žalovanému, vrátane príslušenstva a práv s pohľadávkou spojených.
Súd v tejto časti o zaplatenie sumy 101,55 eur žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy
101,55 eur.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
101,55 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia

zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom

č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje

zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení, ktoré patria k spotrebiteľským
zmluvám,uzatvorenýmimedzinavrhovateľomakododávateľomaodporcomakospotrebiteľomvzmysle
definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii
spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o

individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď
výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovanývystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ

nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa

nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej

zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne
viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne

neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť

prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. )
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi SalvatEditores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých

konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie

je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že žalobcu by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti

nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V tomto konaní listinnými dôkazmi bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa stal jeho aktívne
legitimovaným účastníkom po preukázanom postúpení pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s.

zmluvou zo dňa 24.06.2013. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému jednak nesplatenú
istinu 101,55 eur a zmluvnú pokutu v sume 497,90 eur.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na

posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú

pokutu sume 497,90 eur. Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto
súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil
zákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej

pokuty zamietol.

Zároveň podaním doručeným súdu dňa 05.11.2014 žalobca namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať dve skupiny. Prvou skupinou subjektov, ktoré
môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto
konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania (§ 93 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku). S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov,

ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania
dávasamotnýzákon.Idetuajoprípady,kdeakovedľajšíúčastníkvystupujeprávnickáosobanazáklade
konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže vystupovať aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovanej s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ následne uplatnil
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vyššie uvedenému združeniu, čo zákon

nevylučuje. O takejto námietke súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj skutočnosť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné
považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu k

ObčianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľovAZzanedôvodnú,pretoževyššieuvedenézdruženie
je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia
zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku
konania. Tým plní svoj účel - ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd pripustil, aby do tohto konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší
účastník Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 101,55 eur ( 16,94 %) a úspech žalovaného 497,90 eur ( 83,06
%), tj. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania.
Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko
vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 497,90 eur, titulom
zmluvnej pokuty. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda žalovaný bol úspešný v celom rozsahu

obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším
účastníkom plný úspech.

Vedľajšíúčastníknastranežalovanúsiuplatniltrovyprávnehozastúpenia.Súdmázato,žeajpričinením

vedľajšieho účastníka, vzhľadom obranu vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na neopodstatnenosť
nároku na zmluvnú pokutu ako neprijateľnej podmienky, súd žalobu v tejto časti zamietol. Trovy konania
vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 98,95 eur

- za úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 33,19 eur, nakoľko výpočtovým

základom bola suma, v ktorej bol žalovaný úspešný, teda suma 497,90 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 33,19 eur
- vyjadrenie k návrhu 33,19 eur- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 2 16,08 eur
+ 20% DPH 16,49 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.