Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113233497
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113233497.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľky: P.. X.
C., A. XX.XX.XXXX, W. X. J.. Č.. XX, XXX XX Bratislava zastúpenej: JUDr. Andrej Gara, advokát, so
sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava proti odporcovi: G.. B. C., A. XX.XX.XXXX, W. Ľ. Č.. XX/A,
XXX XX Bratislava zastúpeného: JUDr. Radomír Bžán, advokát so sídlom námestie Ľ. Štúra č. 2, 812
08 Bratislava o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á odporcovi nahradiť trovy konania v sume 88,85 € na účet právneho
zástupcu odporcu vedený v Tatra banke, a.s., G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X.: S., v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2013 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného odporcu

vydať jej technický preukaz k motorovému vozidlu značky W. XXi, B.: X. XX, H. Q. XXXX, Q.: K.
XXXXXBXXXXXX a tento technický preukaz jej odovzdať v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Svoj návrh odôvodnila na tom skutkovom základe, že Okresný súd Bratislava III schváli
súdny zmier uzavretý účastníkmi konania dňa 15.11.2012, predmetom ktorého bola dohoda účastníkov
konania o vyporiadaní ich bezpodielového vlastníctva, ktoré zaniklo z dôvodu, že manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené dňa 30.01.2007 rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

podsp.zn.19C122/2006.Rozsudokorozvodemanželstvaúčastníkovkonanianadobudolprávoplatnosť
dňa 08.03.2007. V zmysle schválenej dohody o vyporiadaní BSM sa navrhovateľka stala výlučnou
vlastníčkou motorového vozidla značky W. XXi, B.Q.: X. XX, H. Q. XXXX, Q.: K. XXXXXBXXXXXX, ku
ktorému je odporca nevydal technický preukaz, ktorý mu bol podľa vyjadrenia leasingovej spoločnosti
doručený na adresu W. Q. A..
Odporca žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko technický

preukaz k motorovému vozidlu, ktorého navrhovateľka je vlastníčka nemá v držbe, nedisponuje
týmto dokladom, ak by takýto doklad mal v držbe, tak by nemal dôvod ho navrhovateľke nevydať.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu ďalej uviedol, že nemá vedomosť o
tom, že leasingovou spoločnosťou mu bol na dresu pobytu v Nemecku doručovaný technický preukaz
k motorovému vozidlu. Túto skutočnosť mu osoba preberajúca zásielky adresované v Nemecku
neoznámila. Odporca na záver vyjadrenia uviedol, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou motorového

vozidla, ktorá ako jediná má možnosť vykonať úkony smerujúce k zabezpečeniu nového technického
preukazu k predmetnému motorovému vozidlu. Odporca žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietnuť, nakoľko technický preukaz v držbe nemá a nemá ani vedomosť o tom, kde sa v súčasnosti
technický preukaz nachádza, teda nie je objektívne možné, aby technický preukaz navrhovateľke vydal.
Navrhovateľka a ani právny zástupca navrhovateľky sa termín pojednávania určený na deň 11.02.2015
nedostavili, svoju neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnili. Navrhovateľka doručenie predvolania

mala vykázané v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. dňom 14.01.2015, dňom, kedy sa zásielka
adresovaná navrhovateľke do vlastných rúk vrátila súdu s poznámkou zásielka neprevzatá v úložnejlehote. Právny zástupca navrhovateľky doručenie predvolania mal vykázané dňom 23.12.2014. Súd vo
veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu v zmysle ustanovenia § 101
ods. 2 O.s.p. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním

a to výsluchom odporcu na pojednávaní konanom dňa 11.02.2015, oboznámením sa s obsahom
listinnýchdôkazov založených vspise,pričomprihliadolnaďalšíobsahspisovéhomateriálu (§120ods.
1O.s.p.).Navrhovateľka vosvojomnávrhubolapovinnávzmysleust.§79ods.1O.s.p.pravdivoopísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávala a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v

zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v
návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh.
Z výsluchu odporcu mal súd preukázaný skutkový stav uvádzaný odporcom v jeho písomnom vyjadrení
k žalobnému návrhu.
Z obsahu listinného dôkazu a to uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C 70/2009-520 zo dňa
21.01.2013 právoplatného dňa 04.03.2013 mal súd preukázané, že Okresný súd Bratislava III schválil

súdny zmier uzavretý účastníkmi konania formou dohody uzavretej dňa 15.11.2012 o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá tvorila súčasť uznesenia o chválení súdneho zmieru.
Z obsahu dohody o vyporiadaní BSM vyplýva okrem iného, že predmetom vyporiadania BSM bol aj
hnuteľný majetok - v zmysle bodu 2.1.9. osobné motorové vozidlo značky W. XX G., B.: X. XX.
Z obsahu dohody o vyporiadaní BSM vyplýva podľa bodu 3.1.6, že motorové vozidlo špecifikované v

bode 2.1.9. zostane vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ príslušenstvom veci sú veci, ktoré

patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Podľa ustanovenia § 126 ods.1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
V dôkaznom konaní sa musia rešpektovať rozdiely medzi základnými druhmi civilného súdneho konania,

sporové konanie sa musí spravovať predovšetkým prejednanou zásadou, to znamená, že dôkaznú
povinnosť a dôkazné bremeno budú mať resp., budú znášať účastníci konania. Súd bude povinný
vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. V ust. § 120 ods. 1 O.s.p. je uložená
účastníkom konania dôkazná povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. V sporovom konaní bude mať jej
nesplnenie za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby. Súd

bude vychádzať predovšetkým z výsledkov konania navrhnutého účastníkmi konania, ak bude mať zato,
že je potrebné na zistenie skutkového stavu alebo pre právne posúdenie veci vykonať aj iné dôkazy,
bude môcť vykonať aj iné účastníkmi nenavrhnuté dôkazy. V zásade však súd nemá povinnosť takéto
dôkazy vyhľadávať. V ust. § 120 ods. 1 O.s.p. je teda zavedená právna úprava, ktorá v rámci sporového
konania nesie zo sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť,
to je povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Zásada materiálnej pravdy je do
značnej miery oslabená tým, že súd nemá povinnosť zisťovať dôkazy, ktoré by v záujme zistenia
skutočností, významných pre rozhodnutie ešte mohol vykonať. Na druhej strane zákon umožňuje
súdu vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy za predpokladu, ak je ich vykonanie nevyhnuté

pre rozhodnutie vo veci. Slovné spojenie súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy je vyjadrením
možnosti nie povinnosti súdu s tým, že táto možnosť je daná súdu v prípade ak z doposiaľ zisteného
skutkového stavu nemá dostatočne preukázaný účastníkmi konania tvrdený skutkový stav a vykonanie
nenavrhnutého dôkazu účastníkmi konania by malo za následok objektivizácie tvrdených skutkových
okolností účastníkmi konania.

V citovanom ustanovení § 121 OZ rozlišuje tri druhy príslušenstva: príslušenstvo veci, bytu a
pohľadávky. Príslušenstvom veci sú také veci, ktoré v právnom zmysle majú charakter samostatných
vecí.
Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva. Základným
predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci

inej osoby než vlastníka.
Navrhovateľka súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz, respektíve nepožiadala súd o vykonanie takého
dôkazu, na základe ktorého by súd návrhu navrhovateľky mohol vyhovieť.Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať tvrdenia v žalobe uvádzané. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol
tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa
vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí vyvrátiť
tvrdeniauvádzanénavrhovateľomvnávrhu,ženiejenositeľompovinnostisplneniaktorejsanavrhovateľ
v návrhu domáha. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom

stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu. /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp.zn. 3MCdo 6/2010/
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, tak ako súd uviedol vyššie účastník konania
- navrhovateľa ako aj odporca má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý

tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o

veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto,
že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom

účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Podľa názoru súdu bolo preto na navrhovateľke, aby
preukázala svoje tvrdenie o tom, že odporca skutočne disponuje technickým preukazom od motorového
vozidla, ktorého navrhovateľka je vlastníčkou. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť
na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci.

Súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľka v konaní neuniesla
dôkazné bremeno, nepreukázala, že odporca skutočne neoprávnene jej zadržiava /disponuje/ s
technickým preukazom patriacim k motorovému vozidlu, ktorého je vlastníčkou. Listinný dôkaz
predložený navrhovateľkou v konaní od leasingovej spoločnosti nepotvrdzuje skutočné doručenia
technického preukazu do osobnej dispozície odporcu. Odporca jednoznačne uviedol, že nedisponuje

technickým preukazom od motorového vozidla, ktorého navrhovateľka je vlastníčkou. Odporca
uviedol, ak by takýmto dokladom disponoval, nemal by dôvod ho navrhovateľke vydať. Súd dodáva,
že navrhovateľke ako vlastníčke motorového vozidla nič nebráni tomu, aby si predmetný doklad
vyžiadala od príslušného správneho orgánu, ktorý na jej žiadosť ako vlastníkovi vozidla, vydá duplikát
predmetného technického preukazu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p v zmysle zásady úspechu
účastníka v konaní. Odporca v konaní mal plný úspech, preto súd zaviazal navrhovateľku, ktorá v
konaní úspech nemala na náhradu trov odporcovi. Súd zaviazal navrhovateľku na náhradu trov titulom
trov právneho zastúpenia v sume 88,85 €, ktoré je povinná navrhovateľka v zmysle ustanovenia §
149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu odporcu , číslo ktorého súd uviedol

vo výroku rozsudku v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy právneho zastúpenia
právny zástupca odporcu doručil súdu vyčíslené v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, písmeno a/
vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnom znení /ďalej Vyhláška v príslušnom gramatickom tvare/. Základom pre výpočet odmeny je jedna
trinástina výpočtového základu. Výpočtovým základom na účely Vyhlášky je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
V zmysle uvedeného je výpočtovým základom na rok 2013 suma vo výške 781 €, na rok 2014 suma vo
výške 804 €, na rok 2015 suma 839 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, písmeno a/ Vyhlášky za rok 2013 suma 60,07 €, za rok 2014 sumavo výške 61,87 €, za rok 2015 suma vo výške 64,53 €. Právny zástupca odporcu je platcom DPH odo
dňa 01.01.2009. Právny zástupca odporcu vykonal nižšie uvedené úkony právnej služby:

- 19.12.2013 prevzatie a príprava zastúpenia ........... 16,60 € + 20% DPH......................................19,92 €
- 08.01.2014 vyjadrenie odporcu...............................16,60 € + 20 % DPH.....................................19,92 €
-11.02.2015účasťnapojednávaní............................16,60€+20%DPH......................................19,92€
Odmena právneho zástupcu odporcu za tri úkony právnej služby celkom..................................59,76 €
Hotové výdavky advokáta podľa ustanovenia § 15 a nasl. Vyhlášky

-režijný paušál na rok 2013..........................................7,81 € + 20% DPH.......................................9,37 €
-režijný paušál na rok 2014..........................................8,04 € + 20% DPH.......................................9,65 €
-režijnýpaušálnarok2015..........................................8,39€+20%DPH.......................................10,07€
Režijný paušál za tri úkony právnej služby vykonané rokoch 2013, 2014, 2015 celkom.............29,09 €
SPOLU celkom.................................................59,76 € + 29,09 €..............88,85 €

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205
ods. 2 O.s.p./.