Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16C/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213234138
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Vladimír Kotus

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213234138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu EUROPÔŽIČKA,

s.r.o., Hradbová 19, Košice, zastúpený advokátom JUDr. Marošom Minčíkom, Štúrova 7, Košice, proti
žalovanému Q. D., A.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, O., v konaní o zaplatenie 811,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 275 € spolu s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo
sumy 275 eur od 16.3.2011 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
sumu 811,80 eur s prísl. a nahradil trovy konania.

Žalobuodôvodniltým,dňa15.4.2010poskytolžalobcažalovanéhosumu800eurakopôžičkunazáklade
zmluvy o pôžičke č. 2009050236. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku spolu s dojednaným úrokom
vrátiť žalobcovi v lehote do 15.4.2012 a to formou pravidelných mesačných splátok. Zmluvne dojednaná
RPMN vyplývajúca z tejto zmluvy

predstavuje79,80%.Celkováčiastka,ktorúpridodržanípodmienokzmluvymusídlžníkzaplatiťveriteľovi
k dohodnutému termínu splatnosti je 1.336,80 eur.

Žalovaný uhradil žalobcovi ku dňu podania žaloby desať mesačných splátok v celkovej výške 525 eur s
tým, že jedenástu mesačnú splátku, ktorá bola platná dňa 15.3.2011, neuhradil žalovaný ani čiastočne.
Žalovaný sa tak dostal do omeškania odo dňa 16.3.2011.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, napriek jej riadnemu a včasnému doručeniu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi a to zmluvou o zmluvou o pôžičke
č. 2009050236, všeobecnými podmienkami poskytovania pôžičky, splátkovým kalendárom klienta,
prehľadom splátok žalovaného priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny a zistil tento skutkový stav veci:

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe uzatvorene zmluvy o pôžičke č.
20090550236 zo dňa 15.4.2010, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800 eur
s 56,40% ročným úrokom. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 24 mesačných splátkach v celkovejvýške 1.336,80 eur do 15.4.2012. Výška jednotlivých mesačných splátok podľa splátkového kalendára
bola rozpočítaná v sume 55,70 eur.

Z predloženého prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný nedodržal splátkový kalendár, neuhrádzal splátky
v dohodnutej výške a splátku splatnú dňa 15.3.2011 neuhradil vôbec. Celkovo zaplatil žalobcovi sumu
525 eur.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa časti 6 bodu 6.1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných

mesačných splátkach, v sume a termínoch určený splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP.

Podľa časti 6 bodu 6.3 v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny
a poistenie.

Podľa ust. § 52 ods.1-4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice rady 93/13/EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktorávčl.7ods.1ukladáčlenskýmštátomzabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície, v slabšom postavení a má spravidla na výber, buď
zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa, je len iluzórna a je zrejmé,že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším
zásahom.

Podľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej existencia možná bez neklatých podmienok.

V prejedávanom prípade bolo preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 15.4.2010 so žalobcom
ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške
800 eur. Tie sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške 55,70 eur. Celkovo tak
mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.336,80 eur. Úroková sadzba, ktorá bola v zmysle všeobecných
obchodných podmienok zahrnutá v jednotlivých splátkach, bola dohodnutá vo výške 56,40%. Podľa
prehľadu platieb žalovaný zaplatil celkovo sumu 525 eur.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku z pôžičky súd aplikoval spotrebiteľské právo a predmetný
vzťah posudzoval podľa ustanovení upravených v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok.
Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom

postavení s profesionálnym dodávateľom, vzhľadom na možnosť stanoviť zmluvné podmienky
jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, v danom prípade
pri formulárovej zmluve, žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol
v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom
bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Uplatnený úrok vo výške 56,40% vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke je v rozpore s citovanou právnou
úpravou a dobrými mravmi, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,

kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Z priemerných úrokových mier z úverov pre spotrebiteľské a ostatné úvery podľa Národnej banky
Slovenska súd zistil, že v úroková sadzba pri úveroch pre nové obchody za obdobie apríl 2010 v
trvaní od 1 do 5 rokov bola 10,47 %. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky vo výške 56,40% ročne, tieto sú

neprimerane vysoké a viac ako 5 násobne prevyšujú úroky v bankách. Takéto dojednanie o úrokoch
odporuje dobrým mravom a je v rozopre s § 39 OZ, preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie
v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému žalobcovi vznikol len nárok na vrátenie požičanej sumy, beznároku na úroky z úveru, ktorých dojednanie je neplatné. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu
525 eur, súd priznal
žalobcovi nárok na vrátenie zvyšku požičanej sumy teda 275 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa všeobecných podmienok poskytovania pôžičky v prípade, že dlžník neuhradí včas po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej
lehote má právo veriteľ od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis (§ 517 Obč. zákonníka).

Výška úrokov z omeškania vyplýva z nar. vlády č. 87/95 Z.z. v znení neskorších právnych úprav,

účinného ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa prehľadu platieb žalovaného je zrejmé, že splátku splatnú dňa 15.12.2010 uhradil žalovaný dňa

25.8.2011,splátkusplatnúdňa15.1.2011uhradildňa21.10.2011,asplátkusplatnúdňa15.2.2011uhradil
dňa 26.1.2012 a to len vo výške 23,70 eur. Ostatné zvyšné splátky žalovaný neuhradil. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný síce uhradil 10 splátok, avšak nie vo výške a nie v lehote splatnosti na ktoré sa
zaviazal v zmluve o pôžičke, v zmysle všeobecných podmienok poskytovania pôžičky sa dlh stal splatný
naraz to ku dňu 16.3.2011

Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy, vznikol tak žalobcovi aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky z omeškania v tomto prípade, predstavujú 5,75 % ročne z
priznanej sumy.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 811,80

eur a priznaného práva vo výške 275 eura, žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie 536,80 eur.
Pomer úspechu žalobcu a úspechu žalovaného, vytvára tak dôvod na vyslovenie, že žiadny z účastníkov
právo na náhradu trov konania nemá

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II
v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p.
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. -
z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.