Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/43/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106215294
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1106215294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Andrej Stračár, bytom Silvánska
ul. č. 15, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šarníkom, Západný rad č. 39, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 8. októbra 2010 č.
k. 25C 43/2006- 94, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní o určenie otcovstva
vedenom na tomto súde pod sp. zn. 10C 70/1990. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 5. 1. 1990 podal okresný národný výbor v
mene žalobcu žalobu o určenie otcovstva proti domnelému otcovi žalobcu Vladimírovi Majerovi. Ten
zomrel dňa 19. 12. 1986 a preto mu bol v konaní o určenie otcovstva ustanovený opatrovník v osobe
jeho otca ( starého otca žalobcu ) Jozefa Majera. Konanie o určenie otcovstva sa skončilo dňa 18.
5. 2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo 6. 4. 2004 č. k.

10C 70/90- 164. Žalobca uvádzal, že v dôsledku neprimerane dlhej doby trvania konania o určenie
otcovstva utrpel škodu, pretože ako zákonný dedič bol opomenutý v dedičskom konaní po starých
rodičoch a zároveň si nemohol uplatniť nárok na sirotský dôchodok, ktorý mu patril od narodenia. Z tohto
skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Okresný súd Bratislava
II sa v konaní sp. zn. 10C 70/1990 nedopustil takého konania, ktoré by sa dalo označiť za nesprávny
úradný postup. Ak sa aj v konaní o určenie otcovstva vyskytli obdobia, ktoré mohol žalobca subjektívne
považovať za nečinnosť súdu, nemalo to bez ďalšieho za následok vznik neodôvodnených prieťahov v

konaní. Pokiaľ žalobca poukazoval na nálezy Ústavného súdu SR, podľa ktorých pri určitej dĺžke trvania
konania nemožno také konanie charakterizovať ako bezprieťahové, súd prvého stupňa uviedol, že tieto
rozhodnutia ústavného súdu vychádzali z posudzovania konkrétnych prípadov a ich okolností a preto
ich nemožno paušálne aplikovať aj na iné konania s odlišnými účastníkmi a s odlišným predmetom
sporu. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o nadbytočnosti vykonaného dokazovania, pretože je vecou
konajúceho súdu, dokazovanie v akom rozsahu vykoná. Keďže teda v konaní o určenie otcovstva
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, neboli splnené predpoklady vzniku nároku na náhraduškody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a súd prvého stupňa preto žalobu zamietol. O trovách konania súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil

tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil v podstate tým, že konanie o určenie otcovstva trvalo neprimerane dlho - 15 rokov a v tejto
súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR. Medzi jednotlivými úkonmi súdu boli značné
časové odstupy a v období od 1. 12. 1998 do 4. 4. 2000 bol súd nečinný. Ide teda o nesprávny úradný
postup štátu a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne analyzoval postup súdu v
konaní o určenie otcovstva a zaujal stanovisko, že i keď konanie o určenie otcovstva trvalo od roku
1990 do roku 2004, nemožno urobiť záver o tom, že by išlo zo strany súdu o nesprávny úradný postup.

Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujestýmtozáveromsúduprvéhostupňaapoukazujenadôvody
napadnutého rozsudku v tomto smere. Odvolací súd iba dopĺňa, že postup súdu v konaní o určenie
otcovstva bol značne sťažený tým, že označený otec žalobcu v čase začatia konania nebol nažive a
navyše, zomrel v Kanade. To spôsobilo problémy so získavaním podkladov pre znalecké dokazovanie.

Starý otec žalobcu Jozef Majer zomrel dňa 17. 10. 1999 počas trvania konania o určenie otcovstva.

V tom čase mal žalobca 12 rokov a v rámci dedičskej postupnosti ako vnuk mohol po starom otcovi
dediť, ak by ho jeho zákonná zástupkyňa - matka prihlásila do dedičského konania. V takom prípade
by dedičské konanie muselo byť zrejme prerušené do skončenia konania o určenie otcovstva. V spise
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C 70/90 sa na č. l. 98 nachádza úmrtný list Jozefa Majera, pričom
matka maloletého do spisu nahliadla dňa 17. 4. 2000, čo vyplýva z úradného záznamu na č. l. 97a.

O úmrtí Jozefa Majera teda vedela. O jeho úmrtí nemohla nevedieť aj z dôvodu, že Jozef Majer bol v
konaní o určenie otcovstva ustanovený za opatrovníka nebohého Vladimíra Majera - otca žalobcu. Preto
neobstojí tvrdenie žalobcu, že účastníkom dedičského konania po nebohom Jozefovi Majerovi sa nestal
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní o určenie otcovstva.
Z toho vyplýva záver, že aj keby postup Okresného súdu Bratislava II v konaní o určenie otcovstva

sp. zn. 10C 70/90 bolo možné označiť za nesprávny úradný postup, chýbala by príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody spočívajúcej v tom, že žalobca nebol účastníkom
dedičského konania po nebohom Jozefovi Majerovi a preto po ňom nededil.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a to existencia

samotného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 10C 70/90
o určenie otcovstva. Vo vzťahu k škode pozostávajúcej z dedičského podielu po nebohom Jozefovi
Majerovi by ani prípadný nesprávny postup Okresného súdu Bratislava II v konaní o určenie otcovstva
nezakladal nárok na náhradu škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu
úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.