Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/137/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208131
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115208131.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: T. T. Z., Z.. F.. P..,
L.: XX XXX XXX, C. XXX, G., v konaní právne zastúpený O.. C. Z., V.H. Z. Z. S. N. N., M. G. X, proti
žalovanému: F. J., D.. XX.XX.XXXX, N. A., Z. X, v konaní o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške X,XX %
ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške XX,XX Eur,

súd povoľuje žalovanému zaplatiť vzniknutý dlh v XX-eurových mesačných splátkach splatných vždy
do 25-teho dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, s tým, že
prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur
od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom
došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcovej zmluvy) a zároveň Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluvy), a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške XXX Eur, čo
žalobca preukázal výpisom z bankového účtu. Predpokladom k uzatvoreniu Zmluvy a Rámcovej zmluvy
bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a pripojené prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty.

Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku XXX,XX Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške XX,XX Eur. Celkové
náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob
výpočtu je uvedený v článku IV. bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou
č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu
v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca predloženými písomnými
výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi, pričom v zmysle článku IV. bod
5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške XX Eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne
oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne a včas svoj
záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nároky žalobcu sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a súvisiacou judikatúrou vyšších súdov a sú v rozpore s dobrými mravmi a úpravou ochrany
spotrebiteľa. Namietal sumu XX,XX Eur ako celkové náklady za poskytnutie úveru a sumu XX Eur, ktorá
má predstavovať takzvanú náhradu skutočne vynaložených nákladov. Keďže zmluva bola uzatvorená
k XX.XX.XXXX, je potrebné aplikovať Občiansky zákonník účinný v tom čase, najmä § 53 ods. 6.
S poukazom na to potom poplatok za poskytnutie úveru vo výške XX,XX Eur predstavuje úrok vo
výške XXX,XX % ročne, čo je teda XX-krát viac ako obvyklý úrok za úvery poskytnuté v tom čase
za obdobných podmienok. Čo sa týka paušalizovanej náhrady skutočne vynaložených nákladov vo
výške XX Eur, žalovaný uviedol, že táto podmienka nebola dojednaná individuálne a nie je ani hlavným
predmetom plnenia, preto ide podľa jeho názoru o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, a teda ide o dojednanie
absolútne neplatné. Žalovaný má za to, že pohľadávka žalobcu je dôvodná len čiastočne, a to vo výške
nezaplatenej istiny a úroku poskytovaného v tom čase pri obdobných spotrebiteľských veciach vo výške
X,XX % ročne ako odmena za poskytnutý úver, čo je spolu XXX,XX Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žalovaný v prípade, že ho
súd zaviaže na zaplatenie určitej sumy, žiadal o povolenie splácať svoj záväzok v splátkach. Žalovaný
uviedol, že pracuje ako taxikár a jeho príjem je asi XXX Eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil kópiu pracovnej zmluvy, kde mal určený pracovný pomer na dobu určitú do XX.XX.XXXX a
potvrdenia o evidencii na úrade práce do XX.XX.XXXX.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), na prejednanie veci samej nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, keďže predmetom konania je zaplatenie sumy
390,75 Eur s príslušenstvom, čiže predmet konania v čase jeho začatia neprevyšuje sumu 1 000 Eur,
súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V danej veci bol vyhláškou v zmysle § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. oznámený
termín verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania. Dňa XX.XX.XXXX súd verejne
vyhlásil rozsudok.

Súd vychádzal z listiny dôkazov predložených žalobcom, a to z Rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisu z

bankového účtu navrhovateľa z XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, upomienkami a urgenciami žalobcu, ako
aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Účastníci uzavreli prostredníctvom internetovej komunikácie na diaľku Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením Zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy je úver bezúročný.

Podľa čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient
povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná
o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS,
emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.
Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady 15,00 Eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,00 Eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,00 Eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové
náklady vo výške 30,00 Eur.

Účastníci zároveň dňa XX.XX.XXXX uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový,
bezúročný úver vo výške XXX Eur s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu
v jeho banke na bankový účet žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
príslušenstvom vo výške XXX,XX Eur dňa XX.XX.XXXX.

V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
vo výške XX,XX Eur, čo predstavuje RPMN X XXX,X %.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je
v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri
jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma XXX Eur, súd považoval
za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania
spotrebiteľský úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania
alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu,
ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce
sa žalovaného, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani
neovplyvnil.

Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné
podmienky, tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade bolo potrebné ustáliť, či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o zmluvu o úvere iba podľa Obchodného zákonníka alebo
o zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na
ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Vychádzajúc z obsahu
a povahy uzatvorenej zmluvy a na základe nej žalovanému jednorázovo poskytnutej sumy XXX Eur
s lehotou splatnosti kratšou než jeden mesiac a na základe deklarácie bezúčelovosti a bezúročnosti

poskytnutej pôžičky mal súd za to, že uzatvorená zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je zmluvou o pôžičke a
nie zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť za poskytnutý
úver aj úroky, ktoré v danom prípade dojednané neboli, čiže nemôže ísť o zmluvu o úvere, nakoľko nie
sú naplnené pojmové znaky obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka upravujúceho
zmluvu o úvere.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa Občianskeho
zákonníka, konkrétne podľa ustanovenia § 657 a nasledujúce.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom..

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda
nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je
preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto
neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od
ostatného obsahu zmluvy. Pre komplexnosť súd uvádza, že takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve
je v rozpore s Občianskym zákonníkom, konkrétne s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, čím zhoršuje jeho postavenie. Dojednanie
v spotrebiteľskej zmluve o poplatku za poskytnutie pôžičky je vzhľadom na svoj charakter v zmysle
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka individuálne nedojednanou neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške XX,XX Eur ako nedôvodnú
zamietol.

Žalobca súdu preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako
dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca
preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške XXX Eur, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu (č. l. XX spisu), pričom
žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do XX.XX.XXXX a žalovaný túto svoju
povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny, t. j. o zaplatenie sumy
XXX Eur vyhovieť.

Podaným návrhom si žalobca uplatnil voči žalovanému aj právo na zaplatenie sumy XX Eur ako
sumy skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súlade s výzvami, ktorými e-mailom

vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku (výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX). Žalobca súdu nepreukázal, aké skutočné náklady mu vznikli v súvislosti s uvedenými
výzvami, pričom svoj nárok si odôvodnil z článku IV. bod 5. uzatvorenej Rámcovej zmluvy, v zmysle
ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej
upomienky nárok na celkové náklady vo výške XX Eur, druhej až tretej za každú XX Eur a za
vypracovanie štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti XX
Eur. Tieto náklady sú uplatňované paušálne. Tým, že žalobca súdu nepreukázal, aké skutočné
náklady mu s vypracovaním týchto upomienok a urgencií vznikli a žalovaný ako spotrebiteľ, slabší
článok v uzatvorenom zmluvnom vzťahu, nemal možnosť ovplyvniť tieto ustanovenia takto vopred
pripravenej zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto nákladov, súd s poukazom na vyššie citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka mal za to, že takéto ustanovenia neboli dojednané individuálne,
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- žalovaného, teda sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľné a v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka aj neplatné. Preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy XX Eur z titulu žalobcom
skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním dlžnej sumy ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Neuhradením istiny poskytnutej pôžičky v určenej lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania voči
žalobcovi, preto je povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania z prisúdenej sumy XXX Eur v zákonnej výške podľa ustanovenia § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od ním žiadaného dátumu
XX.XX.XXXX, nakoľko tento deň je prvým dňom, kedy sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného
záväzku do omeškania.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na súčasný príjem žalovaného, ktorý preukázal, mu súd povolil vzniknutý dlh zaplatiť v XX-
eurových mesačných splátkach s tým, že ak nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane
sa splatným celý dlh naraz. Súd mal za to, že výška splátky je dostatočná na to, aby žalobca dostal
svoje peniaze späť v primeranom čase a taktiež táto výška splátky podľa súdu neohrozí sociálnu situáciu
žalovaného.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, súd mu teda priznal pomernú časť trov konania. Žalovaný
žiadal, aby súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Súd však nevidel dôvod nepriznať pomernú
časť trov konania žalobcovi, keďže tento bol v konaní čiastočne úspešný. Žalovaný si bol vedomý toho,
že z poskytnutej pôžičky neuhradil žiadnu časť a minimálne túto sumu je povinný žalobcovi vrátiť. Práve
v tejto časti bol žalobca úspešný a súd mu teda priznal náhradu trov konania. Pokiaľ by žalovaný začal
splácať svoj záväzok žalobcovi vo vzťahu k istine, tento by nemal dôvod žalobu v tejto časti podávať. Ak
by podal žalobu len vo vzťahu k nepriznaným nárokom, potom by argumentácia žalovaného, že žalobca
si uplatňuje neprijateľné nároky, bola namieste. Za situácie, že žalovaný dobrovoľne nezačal plniť svoj
záväzok ani po podaní žaloby, súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú.

V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy XXX,XX Eur s príslušenstvom.
Súd priznal žalobcovi plnenie vo výške XXX Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu teda predstavuje
vo vzťahu k predmetu konania ku dňu podania návrhu XX,XX %, neúspech XX,XX %. V súlade s
ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. má žalobca právo na náhradu trov konania zodpovedajúcich XX,XX
%-ám z trov konania, ktoré mu vznikli.

Trovy konania žalobcu pozostávajú z iných trov konania vo výške XX Eur titulom zaplateného súdneho
poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby á XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba,
vyjadrenie) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu vo
výške XX,XX Eur (3×8,39 €) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy právneho
zastúpenia sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikli trovy konania v celkovej výške XXX,XX Eur. Žalobca
má s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu ich pomernej časti v rozsahu
XX,XX %, preto súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške XX,XX Eur, na ktorých náhradu zaviazal
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.