Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205151
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8812205151.13

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: I. D.T., L.. XX. XX. XXXX, XXX XX D.
XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Ambrózom Motykom,

advokátom, AK Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie sumy 6.188,67 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.775,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne od 12.05.2012 zo sumy 4.110,57 eur do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 100,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc
mesiacom október 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 400,68 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.836,49 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o a to do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 6.188,67 eur s presne nešpecifikovaným úrokom z omeškania zo sumy 4.110,57 eur od
12.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu

pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 05.11.2005 Zmluvu
k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli
Všeobecné obchodné podmienky a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom
v znení ich dodatkov (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Na základe uvedenej Zmluvy
Všeobecnáúverovábanka,a.s.poskytlaodporcoviúver.Podmienkyčerpaniaúveru,účelúveru,spôsob,
výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú

upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zároveň vyhlásil, že s
odporcom sa nedohodlo predĺženie konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 6.188,67 eur,
ktorá pozostávala z istiny 4.110,57 eur, riadneho úroku 1.456,21 eur, úroku z omeškania 520,14 eur
a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 101,75 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení

pohľadávok, ktorým postupca Všeobecná úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia
jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok tohoktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o
postúpení pohľadávok. Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 12.05.2012, t.j.
dňomnasledujúcimpodníúčinnostipostúpeniapohľadávky.Zarozhodujúcidátumpreurčeniezákladnej

úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky navrhovateľ považuje
deň 12.05.2012, t.j. deň nasledujúci po dátume splatnosti.

Žalovaný so žalobou akou takou súhlasil. Potvrdil, že si vzal úver, ktorý neskôr prestal splácať. Vstup
vedľajšieho účastníka nenamietal.

Rozsudkom zo dňa 30.09.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol. Žalovnanému náhradu
trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Proti tomuto
rozsudku podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením
zo dňa 30.09.2014 rozsudok tun. súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V
odôvodnení svojho uznesenia poukázal na to, že v predmetnej veci ide o nároky zo zmluvy o spotrebnom

úvere uzavretej dňa 5.11.2007. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok VÚB, a.s. žalobcovi zo dňa
8.12.2011 (č. l. 13 spisu) vyplýva okrem iného aj údaj o pôvodnej splatnosti pohľadávky dňom 5.11.2014
i údaj o vyhlásenej splatnosti pohľadávky dňom 14.5.2009. Zdá sa preto, že skutkový záver súdu prvého
stupňa o zosplatnení úveru dňom 14.5.2009 je správny a zodpovedajúci tomuto listinnému dôkazu.
Od tohto dátumu, resp. od tejto udalosti odvádzal prvostupňový súd záver o premlčaní uplatneného

nároku. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, je premlčacia doba
trojročná a plynie odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané prvýkrát. Z citovaného ustanovenia vyplýva
objektívne vymedzený začiatok (od slova „mohlo“ a nie „mohol“). Právo môže byť vykonané prvý raz,
keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda, keď je actio nata. Podľa § 122 ods. 1 Obč.
zák. lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej

začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. koniec lehoty určenej
podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s
dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci,
pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Z uvedených ustanovení vyplýva výkladové pravidlo pre
počítanie času v občianskom práve, menovite pre začiatok plynutia lehôt a ich skončenie. V zmysle

týchto ustanovení a v ich nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 101 platí aj pre premlčaciu
dobu bez ohľadu na jej dĺžku to, že sa pri jednotlivých právach zásadne premlčacia doba začína dňom,
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty určenej podľa rokov v
zmysle § 122 ods. 2 Obč. zák. pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Aj v predmetnej veci teda premlčacia doba začala

plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca mohol svoje právo na
uplatnenie nárokov zo zosplatnenej úverovej zmluvy vykonať prvýkrát 15.5.2009. Od tohto dátumu
začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 15.5.2012. Žaloba vo veci bola
doručená prvostupňovému súdu 15.5.2012. Bola tak mu doručená v posledný deň premlčacej doby.
Nemôže ísť preto o nároky premlčané. Ak súd prvého stupňa konštatoval záver premlčacej doby dňom

14.5.2012, vo svojom právnom posúdení sa pomýlil. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne
určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. O takúto situáciu
ide aj v predmetnej veci pri omyle v závere o začiatku plynutia premlčacej doby i jej konci. Názor
vyslovený v tomto rozhodnutí odvolacím súdom zodpovedá aj názorom vyplývajúcim napr. z rozsudku

NS SR z 30.11.2000 sp. zn. 2Cdo/41/2000, R 28/1984 alebo z rozsudku NS ČR sp. zn. 33Odo 345/2002
z 29.7.2003, i z rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo 2047/2006 zo 16.1.2007. Z dôvodu nesprávneho
posúdenia otázky premlčania prvostupňový súd sa nevenoval ďalšej vecnej stránke predmetnej žaloby,
ani obrane zo strany žalovaného, či obrane produkovanej v konaní vedľajším účastníkom. V žiadanom
rozsahu preto nebol pre rozhodnutie o podanej žalobe ani zistený dostatočný skutkový stav veci. Preto

boli dané dôvody vyplývajúce z ust. § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. pre zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa a pre vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

Súd vykonal opätovne v súlade s pokynom Krajského súdu dokazovanie oboznámením sa so žalobným
návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, Žiadosťou o flexipôžičku,

Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB
zo dňa 08.12.2011, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Pokusom o zmier, vyjadrenímvedľajšieho účastníka, prehľad histórie transakcií na úverovom účte a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka dňa 08.12.2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému.

Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.11.2007 v súlade s ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej
sapostupcazaviazal,žeposkytnezapodmienokdohodnutýchvzmluveavovšeobecnýchpodmienkach
peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti,
zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Žalovanému bola
poskytnutá výška úveru 131.000,-Sk( 4.348,40 eur) s lehotou splatnosti 84 mesiacov. Mesačná splátka

predstavovala 2.400,84 Sk (79,69 eur a výška úrokovej sadzby ku dňu schválenia úveru 10,9 % p.a.
Ročná percentuálna miera nákladov bola 11,88 % p.a.

V Článku II bod 2. Zmluvy, dlžník prehlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasil a ktoré

súčasne prevzal s úverovou zmluvou.

Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. ( ďalej len ,,VOP“), banka
poskytne spotrebný úver na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet dodávateľa alebo
predávajúceho, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu

zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.

Podľa Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené na základe pevnej úrokovej sadzby, ktorá je
určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby
sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve

alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.

Podľa Článku III. bod 2. a 3. VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník
zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a. nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej
zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo

výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok
za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.

Podľa Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP, dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v
príslušnej pobočke banky. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla

v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky
uvedenejvúverovejzmluvekaždéhonasledujúcehomesiacavrámcidohodnutejlehotysplatnostiúveru.

Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného
záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej

pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení
určí inak.

Podľa Článku VI. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou ak dlžník je v omeškaní

s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie ako 3 mesiace a bol na ich
zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy. Doručením
výzvy veriteľa na splatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť
peňažné prostriedky, poskytnuté veriteľom z titulu tohto úveru, vrátane splatného príslušenstva, v lehote
určenej v písomnej výzve banky.

Podľa Článku VII. bod 1. VOP, ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so
splatným príslušenstvom, robí tak, doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu
dlžníka. Za vylúčenie pochybností sa za poslednú známu adresu dlžníka považuje adresa klienta/dlžníkauvedená v úverovej zmluve. Písomnosť sa považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov
veriteľa prevzal osobne, alebo piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na
poštovú prepravu. Uvedená platí pre všetky zasielané písomnosti.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 spol. Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca
postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka
a preto je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa Prílohy Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej
výške 6.188,67 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 4.110,57 eur, riadneho úroku vo výške 1.456,21
eur, úroku z omeškania vo výške 520,14 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 101,75 eur.
Spotrebný úver bol žalovanému poskytnutý dňa 05.11.2007 splatnosť celej pohľadávky nastala dňa
14.05.2009, ako to presne vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky.

Právny zástupca žalobcu počas konania viackrát na dotaz súdu potvrdil, že splatnosť pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto konania nastala dňa 14.05.20069.

Žalobca ďalej počas konania zaslal súdu písomné Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalovanému oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že bola porušená zmluvná povinnosť spočívajúca

v riadnom a včasnom splácaní splátok poskytnutého úveru, žalobca vyhlasuje ku dňu 24.02.2012
mimoriadnu splatnosť úveru. Úver ku dňu vyhlásenia splatnosti pozostával z istiny vo výške 4.110,57
eur, riadneho úroku 1.456,21 eur, úroku z omeškania vo výške 520,14 eur a poplatkov vo výške 101,75
eur. Dlžná suma predstavovala spolu 6.188,67 eur. V závere žalobca vyzval žalovaného k splateniu celej
pohľadávky v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

Vedľajší účastník vo svojom stanovisku zo dňa 24.10.2012 uviedol, že svojím podaním zo dňa
14.09.2012 navrhol, aby súd vyžiadal od žalobcu výpoveď zmluvy o úvere a taktiež platobnú históriu
celého úverového vzťahu. Z doručenej platobnej histórie je zrejmé, že posledný zápis na úverovom účte
žalovaného je zo dňa 16.04.2009, kedy mu banka účtovala sumu 1,83 eur za vedenie účtu. Ďalej uviedol,

že z výpovede právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2012 vyplýva, že nedisponujú
dokumentáciou ohľadom výpovede zmluvy, avšak prehlásila, že „určite došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úverovej zmluvy ku dňu 14.05.2009“. Toto tvrdenie však žalobca doposiaľ nepreukázal s
odôvodnením, že doklad sa im nepodarilo nájsť. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že zatiaľ nie je
preukázané, že sa stal splatným celý úver, je potrebné, aby žalobca špecifikoval žalobou uplatnený

nárok, pretože ak nedošlo k zosplatneniu celého úveru, mohol žalobca žalobou uplatniť len nárok na
jednotlivé zročné splátky. Na záver uviedol, že vznáša námietku premlčania.

Právny zástupca reagoval na stanovisko vedľajšieho účastníka písomným podaním zo dňa 08.11.2012
v ktorom uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník.

Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom
konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok
navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o
úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku
premlčania, je dlžník, resp. jeho právny zástupca a prípadne aj právny nástupca. Vedľajší účastník je

oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu
účastníkovi nepatrí. Na záver uviedol, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou 14.05.2009. V
súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo navrhovateľa sa mohlo
uplatniť najneskôr 15.05.2012. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 15.05.2012,
nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2013 vedľajší účastník uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
uvádza, že nedisponuje dôkazom o predčasnej splatnosti navrhovateľom uplatňovanej pohľadávky, z
čoho je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore. Ďalej uviedol, že ak by aj akceptovali
údaje, ktoré poskytol žalobca v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, je potrebné konštatovať, že

žaloba bola súdu doručená po uplynutí premlčacej doby dňa 15.05.2012, keďže dlh sa stal splatným
14.05.2009. V závere poukázal aj na nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorý sám vyhlásil mimoriadnu
splatnosť listom zo dňa 24.04.2012. VÚB, a.s. ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa
§ 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohla postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretožebankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Prehľadom postúpenia teda už mohla byť
len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, z čoho vyplýva, že žalobca nemohol účinne vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, pretože úver bol už ako splatný predmetom postúpenia pohľadávky.

Žalovaný na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal a úver mu bol
poskytnutý, no nevie koľko doposiaľ uhradil. Na otázku súdu, či si pamätá, či pôvodný veriteľ VÚB Banka
a.s. zosplatnila úver resp. došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a vyzvala ho na
uhradenie celej zvyšnej dlžnej sumy poskytnutého úveru uviedol, že si to nepamätá vzhľadom na to, že

potom ako sa oženil, došlo k zmene trvalého bydliska. Ku zmene došlo zhruba pred štyrmi rokmi. Ženil
sa XX.XX.XXXX. Uviedol, že koľko uhradil a koľko nie a kedy prestal splácať úver, nevie. Bolo mu to
sťahované z účtu, ktorý mal v banke.

Žalovaný požiadal o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, nakoľko mu finančná situácia
neumožňuje uhradiť dlh naraz. Ohľadom majetkových pomerov uviedol, že pracuje v spoločnosti J..

Jeho čistý mesačný príjem je 350,00 eur. V súčasnosti je v rozvodovom konaní. Platí výživné na deti.
Výšku mesačnej splátky, ktorú by bol schopný uhradiť je zhruba 100,- eur mesačne. Na dotaz súdu
aby ozrejmil svoje výdavky mesačne žalovaný uviedol, že s manželkou už v súčasnosti nebýva. Býva
pri rodičoch. Mame prispievam na domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Na deti prispieva mesačne
150,00 eur na dve deti. Na dotaz súdu, či vlastní nejaké nehnuteľností alebo motorové vozidlá uviedol,

že nevlastní.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Súd poukazuje na skutočnosť, že niekoľkokrát žalobcu vyzval na predloženie a preukázanie skutočnosti,
kedy došlo k zosplatneniu celého úveru. Žalobca sa niekoľkokrát cestou právneho zástupcu vyjadril, že
úver bol určite zosplatnený dňa 14.05.2009. Až následne predložil súdu nové oznámenie o zosplatnení
úveru s dátumom 24.02.2012.

Súd pri posudzovaní rozhodujúceho dátumu, kedy došlo k zosplatneniu úveru vychádzal z prílohy o
postúpení pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom, z ktorej vyplýva, že k zosplatneniu
úveru došlo dňa 14.05.2009, takto najprv tvrdil aj samotný žalobca. Následné žalobca doručil súdu
vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti, v ktorom deklaroval zosplatenenie úveru na deň 24.04.2012, čo
predstavovalo diametrálny rozdiel oproti pôvodnej žalobe a pôvodnému tvrdeniu. Toto dodatočné

tvrdenie súd považoval za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi a za obchádzanie zákona a
preto súd považoval za rozhodujúci dátum zosplatenenia úveru, ktorý bol uvedený v prílohe k zmluve
o postúpení pohľadávok, t.j. deň 14.05.2009.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, prostredníctvom ktorej bol žalovaný oprávnený
čerpať finančné prostriedky až do výšky 131.000,-Sk, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania voči

uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.V danej veci je nepochybné, že s poukázaním na § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčacia doba
začala plynúť dňa 15.05.2009 a uplynula dňa 15.05.2012, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde
až dňa 15.05.2012. Žalobca teda mohol svoje právo na uplatnenie nárokov zo zosplatnenej úverovej

zmluvy vykonať prvýkrát 15.5.2009. Od tohto dátumu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba, ktorá skončila 15.5.2012. Žaloba vo veci bola doručená prvostupňovému súdu 15.5.2012, teda
včas, posledný deň lehoty. Súd poukazuje na vyššie citovaný právny názor Krajského súdu v Prešove.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva

o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 131.000,-Sk, t.j. 4.348,40 eur. Žalobca vyplatil
uvedené finančné prostriedky žalovanému a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť

v 82 splátkach vo výške 2.400,84 Sk, t.j. 79,69 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia
si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok,
v zmysle obchodných podmienok veriteľ zosplatnil celý úver ku dňu listom zo dňa 14.05.2009. Súd
poukazuje, že mal po vykonanom dokazovaní za to, že k zosplatneniu došlo týmto dňom a to z
nasledovných dôvodov. Sám žalobca takýto údaj uviedol v žalobe, vyplýva to aj z prílohy k zmluve o

postúpení. Aj keď neskôr doručil do spisu list o zosplatnení s iným dátumom ( 24.04.2012, čl. 79 spisu )
tento súd neakceptoval pretože sám žalobca na viacere výzvy uvádzal, že úver bol zosplatnený listom
zo dňa 14.05.2009, len ho nemajú k dispozíciií. Proto jeho následnému tvrdeniu o tom, že k zosplatneniu
došlo až dňa 24.04.2012 neuveril. O tejto skutočnosti svedčí aj list žalobcu na čl. 15.

Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 15.05.2009 žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia celej
jeho pohľadávky.

Z predložených listinných dokladov nemal súd ďalej za preukázané, že žalovaný nejaké finančné
prostriedky uhradil a žalovaný to nepreukázal.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý činil za obdobie 82 mesiacov je 10,9 % ročne, takáto bola uvedená v zmluve. Po preverení z
internetovej stránky NBS ohĺaom úrokov kde súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách
a zistil, že pri obdobných úveroch v ropzhdnom období činil úrok 8,49 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok

dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol zhruba primeraný úroku poskytovaný bankami.

Súd má za to, že žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného
dokazovania mal podľa súdu žalobcovi uhradiť celkovo sumu 4.775,02 eur, ide o istinu a príslušný úrok
z istiny pri zohľadnení tohto, že úver bol zosplatnený.

Súd má za to, že sumu 1.275,04 eur mal žalovaný uhradiť do zosplatnenia (ide o 16 nezosplatnených
splátok vo výške 79,69 eut ), žalovaný mal uhradiť žalobcovi za dobu do zosplatnenia sumu 3.499,98
eur, ďalej mal žalovaný uhradiť od zosplatnenia (zosplatnené boli 66 splátok čo pri vynásobení sumou
53,03 eur-príslušná prislúchajúca časť splátky, ktorá pripadná na istinu zo sumy splátky dáva sumu

3.499,98 eur). Spolu je tak dlh žalovaného 4.775,02 eur (1.275,04 eur +3.499,98 eur). V tejto časti
považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.Na základe vyššie uvedeného zároveň preto považoval súd žalobný návrh v časti, ktorá prevyšuje sumu
4.775,02 eur za nedôvodný. Žalobca presne v žalobe nešpecifikoval z čoho má vlastne pozostávať
žalovanásuma.Uviedollen,žesumaistinyje4.110,57eur,riadnyúrokje1.456,21eur,úrokzomeškania

je 520,14 eur, ostastné príslušenstvo a poplatky je 101,75, no bližšie o čo ide, o aké nároky žalobca
nešpecifikoval. Súd má za to, že v tomto smere žalobca neuviesol dôkazné bremeno. Zároveň súd
opätovne poukazuje, že žalobca má nárok na istinu a úroky len tak ako to súd vypočítal, ako je to vyššie
uvedené.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru
v dôsledku odstúpenia do zmluvy. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov. Taktiež, tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad
žalovaného na iné než na istinu.

Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp.
všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z

omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo k
zosplatneniu celého úveru ku dňu 14.05.2009. Žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j.
dňom 15.05.2009 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi

nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.

Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením 1,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania bola teda 9,25 %
ročne (8 % + 1,25%). Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške neuvedenej (uviedol len

všeobecne že ide o o zákonnú výšku) z dlžnej sumy od 12.05.2012.

Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú, t.j. zo
sumy 4.775,02 eur v zákonnej výške 9,25% ročne od 12.05.2012 od kedy ich žalobca žiadal a kedy bol
v omeškaní do zaplatenia. Zvyšok nároku žalobcu čo do úrokov z omeškania považoval za nedôvodný.

Čo sa týka vyčíslenia sumy úroku z omeškania 520,14 eur súd poukazuje, že úroky z omeškania, ktoré
žalobca vypočítal na sumu 223,63 eur súd nemal za preukázané z akej sumy je tento úrok vypočítaní,
za aké obdobie, aké úhrady boli zohľadnené a v akej výške. Súd má za to, že žalobca v tejto časti žaloby
ohľadom vypočítaného úroku z omeškania neuniesol dôkazné bremeno a preto priznal žalobcovi úrok,

tak ako je to vyššie uvedené ako aj vo výroku tohto rozsudku. Zároveň z vyššie uvedeného dôvodu preto
žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň súd na žiadosť žalovaného po prehodnotení jeho soobných, majetkových a zárobkových
pomerov povolil žalovanému uhradiť dlh v splátkách, tak ako je to uvedené vo výroku tohoto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalobca mal úspech v pomerne 77 % a žalovaný vo výške

23 %. V zmysle citovaných zákonných ustanovení má preto právo na náhradu pomerných trov konania
vo výške 54 % (77-23).

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 371 eur a
súdny poplatok za odvolanie v sume 371 eur a z trov právneho zastúpenia. Zo zaplateného súdneho

poplatku 54 % je 200,34 eur jednak za návrh a jednak za odvolanie. Teda žalobca má nárok čo do
súdnych poplatkov pri zohľadení pomeru úspechu a neúspechu spolu 400,68 eur.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslené podľa ust. § 10, § 13a ods. 1. písm. a), c) , § 16 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Odmena podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 210,81 EUR/úkon:
úkony právnej pomoci: odmena
- prevzatie a príprava zastúpenia ................................................................... 210,81 EUR
- podanie návrhu na začatie konania ............................................................. 210,81 EUR

- námietka neprípustnosti VÚ zo dňa 08.08.2012 .......................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 22.08.2012 ......................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012 ............................................................ 52,70 EUR
- vyjadrenie zo dňa 05.11.2012 ........................................................................ 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012 ............................................................ 210,81 EUR

- vyjadrenie zo dňa 05.12.2012 .......................................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 04.02.2013 .............................................................. 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 15.04.2013 .............................................................. 210,81 EUR
- vyjadrenie zo dňa 12.04.2013 .......................................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 30.09.2013 .............................................................. 210,81 EUR

- odvolanie proti rozsudku zo dňa 20.11.2013 .................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015 .............................................................. 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 25.05.2015 ............................................................. .210,81 EUR
- vyjadrenie zo dňa 24.08.2015 ........................................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 07.09.2015 ...............................................................210,81 EUR

- DPH 20 % spolu ............................................................................................... 685,13 EUR
Odmena spolu / vrátane 20% DPH /…............................................................ 4.110,79 EUR

1. Hotové výdavky podľa § 15,16 nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z.

režijný paušál:
8 x 7,63 EUR .................................................................. 61,04 EUR
5 x 7,81 EUR .................................................................. 39,05 EUR
4 x 8,39 EUR .................................................................. 33,56 EURDPH 20 % spolu ............................................................. 26,73 EUR
Spolu ............................................................................. 160,38 EUR

- cestovné náhrady:
podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití
osobného motorového vozidla V. C., T. XXXFY:

1/ základná náhrada za cestu 5 x Košice - Vranov nad Topľou a späť na pojednávania dňa

22.8.2012, 15.10.2012, 21.11.2012, 4.2.2013 a 15.4.2013- 0,183 EUR / km, t.j. 5 x 100 km x 0,183 EUR/
km ......................................................................................... ............91,50 EUR

2/ náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 5,8 l / 100 km; spolu 500 km x 5,8
l/100 km, t.j. spotrebovaných 29 l x 1,20 EUR/l .......................................34,80 EUR

Spolu ................................................................................................................... 126,30 EUR

podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití
osobného motorového vozidla S. S., T.:

1/ základná náhrada za cestu 4 x Košice - Vranov nad Topľou a späť na pojednávania
dňa 30.9.2013, 8.4.2015, 25.5.2015 a 7.9.2015 0,183 EUR / km, t.j. 4 x 100 km x 0,183 EUR/
km .............................................................................................................................. 73,20 EUR

2/ náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 5 l / 100 km; spolu 400 km x 5 l/100

km, t.j. spotrebovaných 20 l x 1,15 EUR/l ............................................ 23,00 EUR

Spolu .................................................................................................................... 96,20 EUR

DPH 20% spolu ................................................................................................... 44,50 EUR

Cestovné náhrady spolu .................................................................................. 267,00 EUR

náhrada za stratu času

náhrada za stratu času cestou Košice - Vranov nad Topľou - Košice na pojednávania
dňa 22.8.2012, 15.10.2012 a 21.11.2012, t.j. 3 x 5 začatých polhodín, 15 x 12,71
EUR ............................................................................................................................... 190,65 EUR
náhrada za stratu času cestou Košice - Vranov nad Topľou - Košice na pojednávania
dňa 4.2.2013, 15.4.2013 a 30.9.2013, t.j.3 x 5 začatých polhodín, 15 x 13,01

EUR ................................................................................................................................ 195,15 EUR

náhrada za stratu času cestou Košice - Vranov nad Topľou - Košice na pojednávania
dňa 8.4.2015, 25.5.2015 a 7.9.2015, t.j. 3 x 5 začatých polhodín, 15 x 13,98
EUR .............................................................................................................................. 209,70 EUR

DPH 20 % spolu ............................................................................................... 119,10 EUR

Náhrada za stratu času spolu .......................................................................... 714,60 EUR

Trovy právneho zastúpenia spolu ................................................................ 5.252,77 EUR

Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške 5.252,77 EUR. Keďže žalobca mal len pomerný úspech vo
výške 54 %, 54 % zo sumy 5.252,77 eur je 2.836,49 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.