Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315204416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315204416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému Q. L., nar. X. X. XXXX, O. XX, O., o zaplatenie 349,93
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100,98 eur spolu s úrokom z omeškania 9% p. a. zo
sumy 16,93 eur od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p. a. zo sumy 84,05 eur od 26.05.2012 do zaplatenia
a to v 30-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 22. 4. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 349,93 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
16,93 eur od 26. 4. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 84,05 eur od
26. 5. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 248,95 eur od 26. 5. 2013

do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanému faktúrami spolu sumu 100,98 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Preto
mu súčasne vyfakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 349,93 eur teda pozostáva zo sumy 100,98 eur za poskytnuté služby a zo sumy 248,95
eur titulom zmluvnej pokuty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,
najmä so dohodou o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, faktúrami,
oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa
27. 2. 2012 uzatvorili Dohodu o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
žalovanému bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli vzmluve špecifikované programy a služby. Na základe Zmluvy zo dňa 21. 12. 2011 sa právny predchodca
žalobcu zaviazal dodať žalovanému mobilný telefón zn. X. I..

Podľa Dodatku k zmluve zo dňa 27. 2. 2012, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému mobilný
telefón zn. X. W. L. V. F. za cenu 1 euro. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä

hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku a
následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (248,95 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty
z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná
okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35
763469,boližalovanémuvyfakturovanépoplatkyzavyužívanieslužiebverejnejmobilnejrádiotelefónnej
siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky spolu vo výške 100,98
eur. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 4. 2012 splatná dňa 25. 4. 2012 na sumu 16,93 eur
a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2012 splatná dňa 25. 5. 2012 na sumu 84,05 eur.

Právny predchodca žalobcu mu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2013 splatná dňa 25. 5. 2013 na sumu 248,95 eur.

Listomzodňa1.7.2014právnypredchodcažalobcuoznámilžalovanému,žedňa10.6.2014nazáklade

zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na
žalobcu.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že so spoločnosťou Slovak Telekom uzatvoril zmluvu o poskytovaní
služieb. V r. 2012 sa dostal do finančných ťažkostí a nezaplatil včas faktúry. Žiadal žalobe vyhovieť len v

časti požadovaných poplatkov za poskytnuté služby s tým, že žiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach.
V prípade úspechu v konaní si náhradu trov konania neuplatnil.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
dňa XX. X. XXXX zmluva o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému

služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za poskytnuté služby vo
výške 100,98 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola
pohľadávka postúpená zmluvou.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 100,98 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, ktorá mala byť dohodnutá v zmluve
o pripojení, resp. v jej dodatku. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute,
je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať

kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu
musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí
definovať,ktorékonkrétneporušeniezmluvnýchpovinnostísankcionujeapredovšetkýmmusípreukázať
aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil
žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom

žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného
predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty,
za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o

pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná

pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a
vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskehozákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní

zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty
dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia

povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom

mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.V danej veci úspech žalobcu predstavuje 100,98 eur (28,86% žalovanej sumy) a úspech žalovaného
248,95 eur (71,14% žalovanej sumy), tj. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému
by patrila náhrada trov konania. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na návrh

podľa ustanovenia §151 odst. 1 O.s.p.. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd sa jeho
prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, i keď v konečnom dôsledku bol v konaní
úspešný. Trovy konania si uplatnil žalobca, ktorý bol v konaní prevažne neúspešný, preto mu náhrada
trov konania nepatrí.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach, keďže nemá dostatok

finančných prostriedkov na jeho úradu naraz. Je nezamestnaný a kdeže v súčasnosti si dokončuje
maturitu, z tohto dôvodu nemôže byť evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Nemá žiaden príjem
s tým, že býva u rodičov. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a
sociálnej situácie žalovaného, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd mu povolil uhradiť dlžnú
sumu splátkami po 30 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto

výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).