Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214939
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712214939.8

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava 813 11, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené podania žalobcu zo dňa 17.09.2012 označené
ako,,Žalobanaplnenieonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy“vedenépodspisovouznačkou

17C/95/2012, 17C/96/2012, 17C/97/2012, 17C/98/2012, 17C/99/2012, 17C/100/2012, 17C/101/2012,
17C/102/2012, 17C/103/2012, 17C/104/2012, 17C/105/2012, 17C/106/2012, 17C/114/2012,
17C/115/2012, 17C/116/2012, 17C/117/2012, 17C/118/2012, ktorými sa žalobca domáha voči
žalovanému náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen,
pretože tento nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania sú obdobné veci a účastníci konania sú v jednotlivých
konaniach totožní, súd rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie uznesením zo dňa 4.2.2013
pod číslom konania 17C/95/2012-14 s tým, že uvedené veci sa budú viesť pod spisovou značkou
17C/95/2012. Vo všetkých prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako osoba
oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie a následne u exekučného
súdu si podal návrh na zmenu exekútora s tým, že o tejto zmene mal súd rozhodnúť do 30 dní

od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. V predmetom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala Exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora

pristúpi až po veľmi dlhej dobe. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú
si žalobca v žalobe vyčíslil.

Pokiaľ išlo o vec 17C/95/2012, tu si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 165,96 Eur.
Vo veci 17C 96/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy

sumu 165,96 Eur.Vo veci 17C 97/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.
Vo veci 17C 98/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy

sumu 110,64 Eur.
Vo veci 17C 99/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.
Vo veci 17C 100/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 1 161,72 Eur.

Vo veci 17C 101/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 387,24 Eur.
Vo veci 17C 102/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 995,76 Eur.
Vo veci 17C 103/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 995,76 Eur.

Vo veci 17C 104/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 387,24 Eur.
Vo veci 17C 105/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 442,56 Eur.
Vo veci 17C 106/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy

sumu 940,44 Eur.
Vo veci 17C 114/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.
Vo veci 17C 115/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.

Vo veci 17C 116/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.

Vo veci 17C 117/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.

Vo veci 17C 118/2012 si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy
sumu 165,96 Eur.

Žalobca uvádzal, že z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala žalobcovi
vzniknúť majetková škoda vo výške tak, ako uviedol v jednotlivých konaniach, a to 175,- Eur, ktorá

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočnenou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, v ktorej zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutí o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správ pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- Eur ,
na udržanie správ informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s

pôvodným súdnym exekútorom 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií, adresovaných
Exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných Exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
Exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovou vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návhru na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom a to výlučne pod vplyvom nesústredením činnosti Exekučného súdu márne
sumu 175,- Eur. Táto suma by nezaťažovala žalobcu, ak by Exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako je uvádzaná v jednotlivých

konaniach, ktorú odôvodnil tým, že samostatné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa ich
názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní, spojenej so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8Exekučného poriadku a správnym postupom Exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora
čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup
Exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením

procedúry zmeny súdneho exekútora Exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, nastalo riziko
zmareniaúčelukonaniaprestratukontaktuspovinným,nastalorizikoinsolvenciepovinného.Akokoľvek,
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú sadisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonnýchnárokovazákladnýchpráv.Potrebanáhradynemajetkovejujmymásvojzákladvpožiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a zasiahnutí adekvátnej nápravy a primeranej sadisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav,
predpokladný zákonom, stratu dôvery, právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení

podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Zvolen 11Er 1551/03, 11Er
1366/04, 11Er 392/2004, 11Er 2750/04, 11Er 1630/02, 11Er 2967/03, 11Er 814/07, 11 Er 993/07, 11Er
5189/06, 11Er 2057/06, 16Er 49/07, 11Er 440/04, 11Er 3181/03, 11Er 699/06, 11Er 2738/04, 11Er
2768/04, 11Er 2990/04 a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 11Er 1551/03 súd zistil, že žalobca ako oprávnený subjekt podal dňa 2. 11. 2009 u súdneho
exekútora návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne na to súd požiadal pôvodného súdneho
exekútora, aby súdu zaslal vyčíslenie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil vyúčtovanie
trov exekúcie dňa 2. 2. 2009. Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er 1551/2003-13 zo dňa 4. 2.
2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Zo spisu 11Er 1366/2004 súd zistil, že oprávnený podal na Okresnom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 2. 11. 2009. Uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er 1366/2004-14 zo dňa 8. 2. 2010 súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom
súde dňa 11. 3. 2010. Následne na to sudca Okresného súdu Zvolen svojím uznesením č.k. 11Er

1366/2004-24 zo dňa 24. 3. 2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 5. 5. 2010. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením
12CoE 135/2010-30 zo dňa 23. 6. 2010 Uznesenie Okresného súdu potvrdil. Okresný súd Zvolen
svojím uznesením 11Er 1366/2004-35 zo dňa 4. 2. 2011 exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 28. 2. 2011. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením

2CoE 324/2011-44 zo dňa 22. 12. 2011 Uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil.

Zo spisu 11Er 392/2004 súd zistil, že oprávnený na tunajšom súde podal dňa 2. 11. 2009 návrh na
zmenu exekútora. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 392/2004-14 zo dňa 8. 2. 2010 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený dňa 22. 3. 2010. Okresný súd

Zvolen svojím uznesením 11Er 392/2004-24 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu
podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 20. 5. 2010. Krajský súd Banská Bystrica svojím
uznesením 12CoE 174/2010-33 zo dňa 8. 6. 2010 uznesenie Okresného súdu potvrdil. Okresný súd
Zvolensvojímuznesením11Er392/2004-39zodňa20.1.2011exekúciuzastavil.Vočitomutouzneseniu
podal odvolanie oprávnený dňa 14. 2. 2011. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 1CoE

238/2011-48 zo dňa 27. 5. 2011 Uznesenie Okresného súdu potvrdil.

Zo spisu 11Er 2750/2004 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 2. 11. 2009. Následne na to Okresný súd Zvolen vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby si
vyúčtoval trovy exekučného konania. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil vyúčtovanie trov dňa 25. 11.

2009. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2750/2004-17 zo dňa 4. 1. 2010 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 3. 2. 2010.
Následne na to Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2750/2004-30 zo dňa 21. 4. 2010 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 7. 6.
2010. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 17CoE 147/2010-37 zo dňa 29. 7. 2010 uznesenie

Okresného súdu Zvolen 11 Er 2750/2004-30, ktorým Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
zrušil. Následne na to Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 1CoE 14/2010-44 zo dňa 30.
11. 2010 uznesenie Okresného súdu Zvolen 11Er 2750/2004-17, ktorým Okresný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú potvrdil. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2750/2004-48 zo dňa 17. 5. 2011exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 12. 10.
2011. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 16CoE 99/2012-60 zo dňa 25. 4. 2012 uznesenie
Okresného súdu Zvolen potvrdil.

Zo spisu 11Er 1630/2002 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde dňa 2. 11. 2009 návrh na
zmenu exekútora. Následne na to Okresný súd Zvolen vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súd
zaslal vyčíslenie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil vyčíslenie trov exekúcie dňa 22.
1. 2010. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 1630/2002-13 zo dňa 4. 2. 2010 vyhovel žiadosti

oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

Zo spisu 11Er 2967/2003 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 8. 10. 2007. Následne na to súd vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súdu zaslal vyúčtovanie
trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie dňa 16. 1. 2008. Okresný
súd Zvolen 11Er 2967/2003-17 zo dňa 20. 7. 2009 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Voči tomuto

uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 26. 8. 2009. Krajský súd Banská Bystrica
svojím uznesením 16CoE 102/2010-31 z dňa 8. 6. 2010 Uznesenie Okresného súdu potvrdil. Okresný
súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2967/2003-34 zo dňa 5. 11. 2010 exekúciu zastavil. Voči tomuto
podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 30. 12. 2010. Krajský súd Banská Bystrica svojím
uznesením 16CoE 195/2011-40 zo dňa 30. 6. 2011 Uznesenie Okresného súd potvrdil.

Zo spisu 11Er 814/2007 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora dňa
6. 9. 2010. Okresný súd Zvolen následne na to vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súdu zaslal
vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil vyúčtovanie trov exekúcie dňa 14. 3.
2011. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 814/2007-17 zo dňa 27. 4. 2011 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa
23. 8. 2011. Následne na to oprávnený podal dňa 7. 9. 2012 návrh na prerušenie konania. Krajský
súd Banská Bystrica svojím uznesením 5CoE 32/2013-35 z dňa 18. 6. 2013 návrh oprávneného na
prerušenie konania zamietol a uznesenie Okresného súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie
konanie. Voči uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica podal odvolanie oprávnený dňa 24. 7. 2013

na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Najvyšší súd SR svojím uznesením 7CoE 108/2013-49 zo dňa 18.
12. 2013 odvolacie konanie zastavil.

Zo spisu 11Er 993/2007 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora dňa
2. 11. 2009. Následne na to súd vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súdu doručil vyúčtovanie

trov exekúcie. Dňa 19. 3. 2010 pôvodný súdny exekútor súdu zaslal podnet na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a vyúčtoval si trovy. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11er 993/2007-19 z dňa 12.
5. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie
oprávnený na tunajšom súde dňa 16. 8. 2011. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 1CoE
143/2014-32 zo dňa 26. 8. 2014 Uznesenie Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zo spisu 11Er 5189/2006 súd zistil, že oprávnený podal návrh na zmenu exekútora na tunajšom súde
dňa 2. 11. 2009. Následne na to Okresný súd vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súdu zaslal
vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil dňa 27. 1. 2010 exekučný spis a dňa 9.
7.2010súdudoručilpodnetnavyhlásenieexekúciezaneprípustnúajejzastavenie.OkresnýsúdZvolen,

svojím uznesením 11Er 5189/2006-28 zo dňa 12. 5. 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal na tunajšom súde dňa 18. 8. 2011 odvolanie. Dňa 7. 9. 2012
oprávnený súd doručil návrh na prerušenie konania. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením
41CoE 160/2014-47 z dňa 24. 7. 2014 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie
Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zo spisu 11Er 2057/2006 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 6. 10. 2010. Následne na to súd vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súdu zaslal vyúčtovanie
trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu dňa 11. 2. 2011 doručil návrh na zastavenie exekučného
konania. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil dňa 16. 5. 2011 exekútorský spis a vyčíslil si trovy

exekúcie. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2057/2006-25 z dňa 18. 5. 2011 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolenie oprávnený dňa 6. 3. 2012.
Oprávnený podal na tunajšom súde dňa 9. 8. 2012 návrh na prerušenie konania. Krajský súd BanskáBystrica svojím uznesením 41CoE 209/2013-59 zo dňa 31. 7. 2013 návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol a uznesenie Okresného súdu potvrdil.

Zo spisu 16Er 49/2007 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 20. 9. 2010. Následne na to Okresný súd Zvolen vyzval pôvodného súdneho exekútora, aby súdu
zaslal vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil dňa 28. 12. 2010 vyúčtovanie
trov exekúcie. Následne na to Okresný súd vyzval oprávneného, aby súdu doručil zmluvu o úvere
a všeobecné obchodné podmienky. Odpoveď od oprávneného bola súdu doručená dňa 28. 4. 2011.

Okresný súd Zvolen 16Er 49/2007-23 zo dňa 8. 6. 2011 exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 9. 8. 2011. Dňa 7. 9. 2012 oprávnený súdu doručil návrh
na prerušenie konania. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 43CoE 246/2014-44 zo dňa
31. 7. 2014 návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Zvolen
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 16Er 49/2007-51 zo dňa
23. 10. 2014 exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený na tunajšom súde dňa 12. 11.

2014 odvolanie. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 43CoE 548/2014-99 zo dňa 26. 2. 2015
uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil.

Zo spisu 11Er 440/2004 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora dňa
30.8.2010.OkresnýsúdZvolenvyzvalpôvodnéhosúdnehoexekútora,abysúduzaslalvyúčtovanietrov

exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súdu doručil dňa 12. 11. 2010 vyúčtovanie trov exekúcie. Okresný
súd Zvolen svojím uznesením 11Er 440/2004-21 zo dňa 31. 1. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Voči tomuto podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 1. 3. 2012. Krajský
súd Banská Bystrica svojím uznesením 14CoE 106/2012-40 zo dňa 2. 4. 2012 Uznesenie Okresného
súdu potvrdil.

Zo spisu 11Er 699/2006 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 2. 11. 2009. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 699/2006-14 zo dňa 15. 2. 2010 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 21.
4. 2010. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 699/2006-25 zo dňa 21. 5. 2010 exekúciu vyhlásil

za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 6. 7. 2010.
Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 16CoE 203/2010-31 zo dňa 31. 8. 2010 odvolanie
oprávneného odmietol. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 699/2006-34 exekúciu zo dňa 4. 2.
2011 zastavil. Voči tomuto podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 25. 2. 2011. Dňa 7. 9. 2012
oprávnený doručil súdu návrh na prerušenie konania. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením

12CoE 52/2013-68 zo dňa 30. 9. 2013 Uznesenie Okresného súdu potvrdil.

Zo spisu 11Er 2738/2004 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 2. 11. 2009.Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2738/2004-15 zo dňa 15. 2. 2010 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 19.

3. 2010. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2738/2004-32 zo dňa 4. 5. 2010 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú. Voči tomuto podal odvolania oprávnený na tunajšom súde dňa 21. 6. 2010. KS Banská
Bystrica svojím uznesením 12CoE 357/2010-42 z dňa 14. 12. 2010 odvolanie oprávneného odmietol.
Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2738/2004-34 zo dňa 14. 2. 2011 exekúciu zastavil. Voči
tomuto podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 24. 3. 2011. Krajský súd Banská Bystrica

svojím uznesením 13CoE 201/2011-53 zo dňa 15. 6. 2011 rozhodnutie OS potvrdil.

Zo spisu 11Er 2768/2004 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde dňa 2. 11. 2009 návrh
na zmenu exekútora. OS Zvolen svojím uznesením 11Er 2768/2004-13 z dňa 16. 2. 2010 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 6. 4.

2010. Okresný súd Zvolen svojím uznesením 11Er 2768/2004-21 z dňa 21. 4. 2010 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú. Voči tomuto podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 14. 6. 2010. KS BB
svojím uznesením 12CoE 252/2010-27 zo dňa 19. 8. 2010 odvolanie oprávneného odmietol. OS Zvolen
svojím uznesením 11Er 2768/2004-30 zo dňa 7. 1. 2011 exekúciu zastavil. Voči tomuto podal odvolanie
oprávnený na tunajšom súde dňa 10. 2. 2011. KS BB svojím uznesením 16CoE 139/2011-37 z dňa 23.

3. 2011 uznesenie OS potvrdil.

Zo spisu 11Er 2990/2004 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu exekútora
dňa 2. 11. 2009. OS Zvolen svojím uznesením 11Er 2990/2004-13 zo dňa 17. 2. 2010 exekúciu vyhlásilza neprípustnú. Voči tomuto podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 22. 3. 2010. OS Zvolen
svojím uznesením 11Er 2990/2004-23 z dňa 31. 3. 2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Voči tomuto
podal odvolanie oprávnený dňa 17. 5. 2010. KS BB svojím uznesením 12CoE 273/2010-29 zo dňa 14.

12. 2010 odvolanie oprávneného odmietol. OS Zvolen svojím uznesením 11Er 2990/2004-31 zo dňa 18.
2. 2011 exekúciu zastavil. Voči tomuto podal odvolanie oprávnený na tunajšom súde dňa 24. 3. 2011.
KS BB svojím uznesením 14CoE 230/2011-40 zo dňa 27. 6. 2011 Uznesenie OS potvrdil.

Zo spisu 11Er 3181/2003 súd zistil, že oprávnený podal na tunajšom súde návrh na zmenu súdneho

exekútora dňa 2. 11. 2009 návrh na zmenu exekútora. OS Zvolen svojím uznesením 11Er 3181/2003-13
zo dňa 10. 2. 2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Oprávnený na tunajšom súde dňa 8. 3. 2010
podal voči tomuto uzneseniu odvolanie. OS Zvolen svojím uznesením 11Er 3181/2003-27 z dňa 27.
4. 2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Oprávnený voči tomuto uzneseniu podal na tunajšom súde
odvolanie dňa 21. 6. 2010. KS BB svojím uznesením 12CoE 274/2010-34 zo dňa 14. 12. 2010 odvolanie
oprávneného odmietol. OS Zvolen svojím uznesením 11Er 3181/2003-37 zo dňa 18. 2. 2011 exekúciu

zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie na tunajšom súde dňa 24. 3. 2011. KS BB
svojím uznesením 2CoE 210/2011-46 zo dňa 1. 7. 2011 Uznesenie OS Zvolen potvrdil.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne listom zo dňa 08. 07. 2013. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok
na náhradu škody, žalovaný poukázal na všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za

škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Žalovaný poukázal, že
všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je

zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora
predloží žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, a
na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému
súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 exekučného poriadku, pričom súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa ods. 8 citovaného zákona zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne

oprávnený a vec mu postúpi spolu exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený

Žalovaný pripustil, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného
na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto

návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V
takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemôže dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie
o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj
o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi
exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Ďalej zdôraznil, že žalobcovi nič nebránilo využiť účinný

prostriedok na opravu, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú
preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov, pretože si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Súčasne

žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v takýchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť
žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je možné

nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. (účinnom od 01. 01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažnosti, ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ani právoplatné
rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to,
že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške 175 Eur žalovaný uviedol, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Žalobca ale nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
žalovaný považoval za hypotetické. K tomuto názorovému presvedčeniu žalovaného viedla skutočnosť,
že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný
beh vecí.

Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, pretože nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk, a zároveň paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca by v každom konkrétnom konaní na preukázanie
vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.
Požadovať paušálne sumy za spomínané vecné všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.

Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukazovaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva,
či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje.

Z uvedeného mal súd za to, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal ani vznik škody,
ani výšku škody.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Je pravdou, že žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančnej satisfakcie však nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Nie je preto možné vychádzať z

paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá by mala byť priznaná za každý rok prieťahov. Ústavný súd Slovenskej
republikyvosvojejrozhodovacejčinnostiprihliadalajnato,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave
alebo nie. Pokiaľ však žalobca takýto prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada
nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda príslušného súdu nemal
ani len teoretickú možnosť prípadnú nápravu zjednať. Ďalej treba zdôrazniť, že vznik nemajetkovej ujmy

u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú právne bezvýznamné v predmetnom konaní, pretože náhradu
škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR
sp. zn. 30Cdo 675/2011.

V neposlednom rade nie je možné nespomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k

nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s jeho aktivitou vytvorené. V posledných rokoch všetky
zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne
známa notorieta, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok v titulu spotrebiteľských úverov je

predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu.

Žalovaný poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/
A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej

únii, v ktorom Európska komisia uvádza, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd považoval žalobu za právne neopodstatnenú
a neodôvodnenú.

Podľa§4ods.1písm.a/bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení platnom v čase vydania poverenia a v čase začatia konania,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 44 ods. 8 citovaného zákona, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 citovaného zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Súd mal po vykonaní dokazovania za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, pretože
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca rovnako nepreukázal výšku
tvrdenej škody, ako aj nemajetkovej újmy, pri ktorých ani nie je zrejmé, ako k týmto sumám žalobca
dospel.Žalobcabyvkaždomkonkrétnomkonanínapreukázanievznikuškodymuselprodukovaťdôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku

škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukazovaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných

podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd
považoval žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.

V zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náležalo právo
na náhradu vzniknutých trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný

v prípade úspechu túto nepožadoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§
204 ods. 1, prvá veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).