Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Dubovinská

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/295/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613205767.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Viera Dubovinská v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting, s.r.o so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26429705, právne
zastúpenom advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO:
36864421 proti odporcovi: K. O., C.. X. XX. XXXX, S. O. Č.. XX L. H. XXX K. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 218 eur spolu so 6%-ným ročným

úrokom zo zmenkovej sumy
zo sumy 271 eur od 4. 2. 2011 do 13. 6. 2011,
zo sumy 238 eur od 14. 6. 2011 do 12. 9. 2012,
zo sumy 218 eur od 13. 9. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 0,90 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Návrh čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej istiny zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 218 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %

denne zo sumy 271 eur od 21. 11. 2010 do 13. 6. 2011 čo predstavuje sumu 138,89 eur, zo sumy 238
eur od 14. 6. 2011 do 12. 9. 2012 čo predstavuje sumu 271,92 eur, zo sumy 218 eur od 13. 9. 2012 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 271 eur od 4. 2. 2011 do 13. 6. 2011 čo predstavuje sumu 5,81 eur,
zo sumy 238 eur od 14. 6. 2011 do 12. 9. 2012 čo predstavuje sumu 17,93 eur, zo sumy 218 eur od
13. 9. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,90 eur a náhradu
všetkých trov konania.

Návrh na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len Nariadenie).

V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 28. 9. 2009 na zmenkovú sumu vo výške 271 eur, pričom sa

zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 21. 11. 2010. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka
bola vystavená dňa 28. 9. 2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne od 21.11.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej

sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po podaní návrhu, tunajší súd dňa 4. 4. 2013 postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods.

1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Okresný súd Košice
I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Ncb/240/2013 - 18 zo dňa 28. 6. 2013 vyslovil, že nesúhlas
Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru,

že v prejednávanej veci je príslušný na prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves
podľa § 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že odporkyňa má bydlisko v obvode tohto súdu. V
odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa
o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto sa stotožnil s právnym názorom
Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového

a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia
zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 2C/295/2013-35 dňa 18.
2. 2014 bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol

poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku
navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti tomuto rozsudku bolo
zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd
uznesením sp. zn. 5Co/273/2014-74 zo dňa 28. 4. 2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší
súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok
5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd nebol oprávnený posudzovať právny vzťah medzi
účastníkmi konania ako spotrebiteľský, a preto nesprávne považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú
v návrhu za zjavne neopodstatnenú. Právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. 3Ncb/240/2013-18

zo dňa 28. 6. 2013 nie je v prejednávanej veci záväzný, pretože ním bolo rozhodnuté iba o miestnej
nepríslušnosti. Povinnosťou súdu bude preto vo veci uskutočniť konanie podľa Nariadenia, konkrétne
podľa jeho Kapitoly II Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zaslané odporkyni tlačivo C na odpoveď, ktoré jej bolo doručené dňa 7. 7. 2015. Odporkyňa na prevzatú
písomnosť nereagovala.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada niektorá
zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky
navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali
tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd

považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 17. 9.
2015. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučnými rozhodnutiami tunajšieho súdu a umožnenie
účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom nebolo možné
vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením

pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadneodôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania

o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 17. 9. 2015 navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 17. 8. 2015, u odporkyne

doručenie predvolania bolo preukázané taktiež dňom 17. 8. 2015. Navrhovateľ a jeho právny zástupca
sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, pojednávania sa nezúčastnila
odporkyňa, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 28. 9. 2009,

exekučnými rozhodnutiami sp. zn. 15Er/530/2011 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej odporkyňou dňa 28. 9.
2009 s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku

Číslo zmluvy: 702800086
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporkyne
Miesto vystavenia: v Smolníku
Dátum vystavenia: 28. 9. 2009
Zmenková suma: 271 eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu dvestosedemdesiatjeden eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 21. 11. 2010
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z obsahu exekučného rozhodnutia tunajšieho súdu 15Er/530/2011-10 zo dňa 23. 8. 2011 súd zistil, že
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie
proti odporkyni ako povinnej na vymoženie istiny 271 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto

prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02493/11 zo dňa 27. 4. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16. 5. 2011 a vykonateľnosť 19. 5. 2011. K žiadosti o udelenie poverenia
bola okrem návrhu oprávneného predložená aj Zmluva o úvere č. 702800086 Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a zmenka vystavená dňom 28. 9. 2009.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 9. 2009 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške
200 eur. Odporkyňa ako dlžník sa zmluvne zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 196 eur t.j. celkovo čiastku 396 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur počnúc 16.
10. 2009. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s

obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto

znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto

podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoréveriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 15Er/530/2011 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 02493/11 zo dňa 27. 4. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 5. 2011 a vykonateľnosť dňa
19. 5. 2011, bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť pôvodnému veriteľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
Bratislava istinu 271 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 21. 11. 2010 do zaplatenia, úrok
6 % ročne zo sumy 271 eur od 4. 2. 2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 142,21

eur.Vodôvodnenírozhodcovskéhorozsudkusauvádza,žemedziúčastníkmikonaniavznikolzmenkový
záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je právnym titulom
uplatneného nároku. Odporkyňa žiadnym spôsobom nenamietala zmenkový právny vzťah, ktorý nie je
vzťahom spotrebiteľským.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/530/2011-10 zo dňa 23. 8. 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 19. 9. 2011, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnej je úverom
spotrebiteľským. Okrem iného uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.

Tým, že povinná podpísala blankozmenku nemohla následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo
namietať sumu v nej uvedenú. Poukázal tiež na to, že podľa rozhodcovského rozsudku zmenková suma
má pozostávať aj z poplatku za upomienku a príslušenstva, pričom nie je možné z neho zistiť akým
spôsobom bola určená ich výška. Tiež z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, kedy bolo dohodnuté
splatenie úveru, splatnosť jednotlivých splátok, a preto nie je možné konštatovať, že povinná sa dostala

do omeškania a teda, či oprávnený mohol podľa článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vyplniť zmenku. Uznesením sp. zn. 15Er/530/2011-15 zo dňa 26. 9. 2011 bolo následne exekučné
konanie zastavené.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. 7.

2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie
č. 861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie
alebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatí
táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková

doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i
keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa
prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Z.z. Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom
žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia § 75 Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1, 2, 3, 4 Zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá

náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou
prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaj o zročnosti, platí, že
je zročná na videnie. Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným
a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí,
že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, 2 Zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej
zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti
(§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť
(§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného

pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisuzmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 218 eur s príslušenstvom,
ktorý si navrhovateľ uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej dňa 28. 9. 2009. Z
navrhovateľom predloženej zmenky je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo zmluvy č.
702800086. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom exekučného spisu

súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to
považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy,
ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. 702800086 zo dňa
28. 9. 2009 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou je
spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

V danej veci, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého
je tunajší súd podľa § 226 O.s.p. viazaný, súd neposudzoval zmenku predloženú navrhovateľom z
hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zákona.

Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zákona stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená

navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona
zmenkovéhoašekového.Jezrejme,ževdanejvecizmenkabolaprevedenápredchodcomnavrhovateľa
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na navrhovateľa, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo
zmenky.

Posudzovanie prípadného základného vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. a odporkyňou by bolo možné len vtedy, ak by odporkyňa vzniesla voči navrhovateľovi
ako novému majiteľovi zmenky námietky, že pri nadobúdaní zmenky tento konal vedome v zlej viere a
na škodu odporkyne, čo by odporkyňa musela v konaní aj preukázať. Zlou vierou sú najmä tie prípady,
kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za

cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporkyňu
ako dlžníčku možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V predmetnej
veci zo strany odporkyne žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli. Súd sa zaoberal len
tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu,
údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosamáplatiť.Taktiežobsahujedátum,
miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované ustanovením
§ 75 Zákona zmenkového a šekového okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však

zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa ustanovenia § 76 ods.
1 a 2 uvedeného zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku
splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporkyňou
a jej splatnosť je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".

Keďže navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky.
V konaní nebolo preukázané, aby pri jej nadobudnutí navrhovateľ konal vedome na škodu odporkyne,
a preto súd jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona zmenkového ašekového mu priznal i právo postihom žiadať od odporkyne zaplatenie zmenkovej sumy so 6 % ročným
úrokom, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj právo na zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 zmenkovej sumy.

Navrhovateľ, okrem už uvedeného sa návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách
splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v
predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť

právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmenkový úrok,
rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto
jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu
povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate
rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Súd preto má za to, že

navrhovateľom uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka a teda v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný. Preto žalobu v časti
požadovaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný čo do priznanej zmenkovej istiny, 6%-tného ročného úroku zo
zmenkovejsumyazmenkovejodmeny.Neúspechmalvčastinepriznanéhozmenkovéhoúrokuvovýške
0,25 % denne z dlžnej sumy. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/1/2004, podľa

ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri
rozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťzaneúspechvpomernenepatrnejčastipodľa§142ods.
3 O.s.p., ale za čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal neúspech čo do priznania
zmenkového úroku, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu teda nejde len o nepatrnú časť, a

preto súd konštatuje, že vo veci mal úspech len čiastočný. Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, poukazujúc na citované
ustanovenie, súd o náhrade jej trov nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.