Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217051
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314217051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : R.. R. K., bytom J. ulica č. XX, Z., proti odporcovi : X. K., bytom Z. ulica č. XX, Z., o
zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 16.7.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi a to na výšku 27,13 eur mesačne, od 1.5.2014 a tým
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III v časti týkajúcej sa výživného.

Svoj návrh odôvodnil aj tým, že v roku 2004 bolo rozvedené jeho manželstvo s matkou odporcu,
bolo stanovené výživné v sume 142,74 eur a rozsudkom zo dňa 3.10.2013 bola neprimerane zvýšená
vyživovacia povinnosť na 300 eur. Navrhovateľ uvádzal, že od rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili
jeho schopnosti a možnosti, v súčasnosti nezamestnaný, od 1.1.2014 a hľadá si novú prácu, hľadanie
mu sťažuje nutná starostlivosť o rodičov. Jeho otec je odkázaný na 24 hodinovú osobnú opateru a to
vinou nezákonného a sociopatického rozhodovania sudkyne. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a
nemá žiadne významné úspory na bankových účtoch. Radikálne zhoršenie jeho finančnej situácie si

nespôsobilsám,alesudkyňa,svojímnezákonnýmzaujatýrozhodnutím,výživnébolopreneholikvidačné
a krajský súd tento nezákonný rozsudok potvrdil, zrejme na niekoho osobnú objednávku, bez toho,
aby sa mohol k nemu vyjadriť a predložiť dôkazy. Navrhovateľ ďalej uvádza, že jeho bývalá manželka
získala do výlučného vlastníctva celé bezpodielové spoluvlastníctvo manželov i spoločný byt a on musel
začať od nuly. Táto skutočnosť nie je zohľadnená v stanovení výživného. Zákon o rodine mu dáva právo
domáhať sa zmeny právoplatného rozhodnutia, nakoľko sa podstatne zmenili pomery, ktoré boli v čase
vydania rozsudku o výživnom aj vzhľadom na skutočnosť, že pri určení výživného sa prihliada na reálne

možnosti schopnosti a majetkové pomery povinného.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že vyživovacia
povinnosť bola zvýšená rozsudkom zo dňa 3.10.2013 zo sumy 76,35 eur mesačne na sumu 150 eur
mesačne. So znížením výživného nesúhlasí, nakoľko otec s ním nebýva už 11 rokov, celé to obdobie sa
o neho nezaujímal, respektíve len zriedka. V súčasnosti mu nevolá, nestretávajú sa, vyčítal mu, že si
chce urobiť vodičský preukaz. Je v maturitnom ročníku, napriek tomu začal brigádovať, aby si privyrobil.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to obsahom spisu tunajšieho súdu 38P/195/2013,
výpisom z obchodného registra, potvrdením o vklade, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí arodiny Bratislava zo dňa 19.9.2014, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
28.7.2014, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3.10.2013, č.k. 38P/195/2013-28, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloleté deti K., na X. zo sumy 76,35 eur na 150 eur mesačne a F. z 66,39 eur na 150 eur
mesačne. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť stanovená
rozsudkom zo dňa 9.12.2004, odvtedy uplynulo časové obdobie deviatich rokov, na strane detí došlo
k podstatnej zmene pomerov. Súd zároveň uviedol, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je

smerodajné aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti príjmu, koľko s ohľadom
na svoje vzdelanie, zdravotný stav, mohol zarobiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Otec počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa snažil zvýšiť svoj
príjem, aspoň čiastočne. Poukazoval na to, že jeho jediným príjmom je plat z polovičného pracovného
pomeru vo výške 144 eur. Vzdelanie, v minulosti vykonávaná práca a nadobudnutá prax v odbore, mu
pritom umožňujú dosahovať taký príjem, aby si bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom

v dostatočnom a v potrebnom rozsahu. Neschopnosť dosahovať vyšší príjem otec zdôvodňoval svojim
nepriaznivým fyzickým a psychickým zdravotným stavom. Vykonávať fyzickú prácu mu zabraňuje jeho
alergia a vykonávať tvorivú prácu mu zabraňuje jeho zhoršený psychický stav v dôsledku dlhodobých
súdnych sporov týkajúcich sa maloletý deti, na tvorivú prácu sa nemôže sústrediť a teda ju riadne
vykonávať. Otec však svoj zhoršený zdravotný stav žiadnym spôsobom nepreukázal. Záverom súd

poukázal na skutočnosť, že okolnosti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nesúvisia
s konaním týkajúcim sa úpravy vyživovacej povinnosti.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.5.2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne
so súdom prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane

detí k zmene pomerov v rozsahu, ktorý je potrebné premietnuť do výšky výživného. V konaní bolo
preukázané, že potreby detí narástli a preto súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnej úvahe, keď konštatoval, že na strane detí došlo k takej zmene pomerov, ktorú zákon
o rodine považuje za podstatnú a ako takú ju správne nepremietol do výšky výživného. Určené výživné
zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Vychádzajúc z ustanovenia § 75

ods. 1 zákona o rodine súd pri určovaní výživného vychádza nielen zo skutočných príjmov rodiča, ale
prihliada na potenciálne príjmy, t.j. na príjmy, ktoré by rodič mohol dosiahnuť vzhľadom na jeho vek,
vzdelanie, zameranie, zdravotný stav, dopyt na trhu práce, jazykové znalosti a podobne. S poukazom
na uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa bol toho názoru, že otec
v danej veci nepreukázal dostatočným spôsobom také skutočnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať a

dosahovať príjem, z ktorého by si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k deťom v rozsahu, na ktorý majú
detizozákonanárok.Natvrdeniaotcaojehoneuspokojivomzdravotnomstavesúdsprávneneprihliadal,
nakoľko otec v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné dospieť k úvahe,
že otec z objektívnych dôvodov, konkrétne zo zdravotných dôvodov, nemôže pracovať a dosahovať
tak príjem zodpovedajúci jeho veku, vzdelaniu, praxi vo svojom odbore. Otec v konaní nepreukázal ani

odkázanosť rodičov na jeho starostlivosť, preto v tomto smere správne postupoval súd prvého stupňa,
keď jeho návrh na vykonanie dôkazu a to výsluchu jeho matky, v konaní nepripustil. Odvolací súd navyše
zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom má prednosť pred vyživovacou
povinnosťou k ostatným príbuzným.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že navrhovateľ bol spoločníkom spoločnosti HOERE, s.r.o., so
sídlom Hlaváčkova 1, Bratislava a to od vzniku spoločnosti do 30.1.2014 a funkciu konateľa vykonával
od 24.6.2009 (vzniku spoločnosti) do 30. 1. 2014.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave potvrdil, že navrhovateľ je od 1.1.2014 vedený v

evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Dávku v nezamestnanosti poberal v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 19.9.2014 vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi

priznal pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 1.8.2014.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že návrh podával preto, alebo protiústavným a protizákonným
konaním súd rozhodol o zvýšení výživného bez riadneho dokazovania, len na základe zaujatostisudkyne. Súd rozhodoval pár dní pred tým ako syn nadobudol plnoletosť, bez zistenia skutkového stavu.
On sa staral o chorého otca, ktorý bol odkázaný na jeho starostlivosť a finančné prostriedky venoval
práve jemu. Stanovené výživné je pre neho likvidačné. Jeho príjem aj príjem jeho matky nestačí, pomáha

mu brat, ale na domácnosť zostáva veľmi málo finančných prostriedkov. Na otázku súdu odpovedal,
že podiel v spoločnosti musel predať vzhľadom na výživné, ktoré mu bolo stanovené a predal ho za
sumu 850 eur. Navrhovateľ uviedol, že je ťažké zohnať prácu v oblasti, v ktorej pracoval a zamestnanie
ukončil preto, lebo v spoločnosti kde pracoval pre neho nebolo práce. Ďalej uviedol, že do smrti otca,
keď sa venoval iba jeho opatere, nemal dostatok času na hľadanie iných pozícií, ktoré by vyžadovali

rekvalifikáciu. Aj možnosť práce v zahraničí by vyžadovala rekvalifikačný kurz, na ktorý nemá finančné
prostriedky. Všetky rodinné úspory išli na pohreb a na kar, minul aj vlastné úspory, spresnil, že išlo o
sumu 200 eur, zvyšok tvorili otcove a matkine zdroje. Navrhovateľ potvrdil, že vyštudoval vysokú školu,
odbor priemyselný dizajn a podľa jeho slov si za desať rokov nenašiel ani jednu ponuku práce. Podľa
jeho názoru sa pomery zmenili preto, že mu zomrel otec a zo stavu nezamestnaný sa dostal do stavu
v hmotnej núdzi.

Odporca uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa nič nezmenilo, naďalej je študentom strednej
odbornej školy polygrafickej, je vo 4. ročníku. Výdaje, ktoré má sa skôr zvýšili ako klesli, zvýšili sa
výdaje na školské potreby, ako napríklad počítač a má aj ďalšie výdaje, ktoré súvisia s jeho koníčkami
(fotografovanie). Privyrába si ako brigádnik vo firme Mcdonald´s kde zarobí od 200 do 300 euro

mesačne.

Podľa ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ dožadoval zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi.

Súd naposledy rozhodoval o výške výživného rozsudkom zo dňa 27.5.2014, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 3.10.2013. Za primerané stanovil výživné vo výške 150 eur
mesačne.
Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného dňa 16.7.2014.

V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine k zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného,
povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako
aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových
pomerov. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku Zákon o rodine explicitne nevyžaduje
podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu sa vyžaduje, aby ku zmene rozhodnutia došlo len vtedy, ak

ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Aj právna teória uvádza, že nie je žiaduce a prípustné reparovať
právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Podľa ustálenej judikatúry treba
prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, dôvodom na zmenu
rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými

pomermi významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti tak, ako boli zistené v príslušnom
spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, preto súd porovnával okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia súdu, s okolnosťami, ktoré boli preukázané v tomto

konaní.

Navrhovateľ argumentoval a zmenu pomerov videl v skutočnosti, že mu zomrel otec. Táto okolnosť
však nemá na vyživovaciu povinnosť voči odporcovi žiaden vplyv. Navyše možno konštatovať, že v
čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa, vnímajúc situáciu jeho optikou, možno konštatovať, že

pri hľadaní práce mu už nebráni celodenná starostlivosť o rodičov. Treba však opäť pripomenúť, že v
zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovacej povinnosti detí k rodičom.Ďalším argumentom navrhovateľa bola skutočnosť, že zo stavu nezamestnaný sa dostal do situácie, že
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. K tejto okolnosti je potrebné povedať, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že jeho pracovný pomer v spoločnosti HOERE, s.r.o., kde podľa jeho slov pracoval na

polovičný úväzok bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti, ako sám tvrdil (nebolo pre mňa roboty). Navyše
navrhovateľ bez vážnejšieho dôvodu ukončil podnikanie.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na možnosti a majetkové pomery
povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu.

Navrhovateľove tvrdenia, že si nemôže nájsť prácu, že uplatnenie v jeho kvalifikácii je možné len
v zahraničí, neboli v konaní ničím preukázané. Ani v tomto konaní navrhovateľ nepreukázal také
skutočnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať a dosahovať príjem. Predloženie rozhodnutia o poberaní
dávny v hmotnej núdzi automaticky neznamená, že jej poberateľ nie je schopný práce a práve
túto okolnosť navrhovateľ ničím v konaní nepreukázal. Nepreukázal, že pre neho ako absolventa
vysokoškolského vzdelania, s praxou v danom odbore, nie je v Bratislave a blízkom okolí možnosť

zamestnania na pozícii, ktorú by so svojim vzdelaním, zdravotným stavom a skúsenosťami mohol
vykonávať a dosahovať tak primeraný príjem.

Súdom zistený skutkový stav nie je možné vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov, tak ako to má na
mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a preto neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti

navrhovateľa voči odporcovi, neodôvodňuje zmenu právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Súd
preto návrhu nevyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave ak sa účastník konania nevzdal odvolania po vyhlásení rozhodnutia.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.