Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 26, 2010

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610200029
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2010:5610200029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci
navrhovateľov: 1. Ing. M. P., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom v B. B., B. XXXX/X,. 2. Ing. F. P. nar. XX.. X..
XXXX,. bytom v B. B., S. XXXX/XX,. 3. Mgr. M. P., nar. X. X.. XXXX,. bytom v B. B., T. XXXX/XXX,. všetci
zastúpení advokátom Mgr. R. B., N. S.. E. XX,. P. XXX. XX,. proti odporcom: 1. Ing. J. B., nar. XX.. X..
XXXX,. XXX. XX. D. č. XXX. a 2. S. O., nar. X.. X.. XXXX,. bytom XXX. XX. D. č. XXX,. obaja zastúpení

advokátkou JUDr. M. Č., B. X,. B. XXX. XX,. o zaplatenie 95.706,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi 1. sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 2.796,12 eur, ktoré sú
navrhovateľka 1. vo výške 932,04 eur, navrhovateľ 2. vo výške 932,04 eur a navrhovateľka 3. vo výške
932,04 eur p o v i n n í do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť advokátke odporcu 1.

Odporcovi 2. sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 2,796,12 eur, ktoré sú
navrhovateľka 1. vo výške 932,04 eur, navrhovateľ 2. vo výške 932,04 eur a navrhovateľka 3. vo výške
932,04 eur p o v i n n í do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť advokátke odporcu 2.

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomdoručenýmOkresnémusúduLiptovskýMikuláš4.1.2010sanavrhovatelia1.,2.a3.domáhali,
aby súd platobným rozkazom uložil odporcom 1. a 2. zaplatiť navrhovateľom 1., 2. 3. po 2.528,27 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne od 1. 2. 2006 až do zaplatenia a trovy konania. Ešte
pred vydaním platobného rozkazu (§ 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP) svojím
podaním žiadali, aby súd uložil platobným rozkazom odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1., 2.
a po 3. 31.902,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13% ročne od 1. 2. 2006 až do zaplatenia.

Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia 1. - 3. sú dedičmi - univerzálnymi právnymi nástupcami do práv
Ing. F. P., ktorý zomrel X. X. XXXX. Zomrelý Ing. F. P. bol tichým spoločníkom odporcov na základe
zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 29. 11. 1994. Výška jeho vkladu do tichého spoločenstva bola
25.000,- Sk. Na základe článku 2 zmluvy o tichom spoločenstve sa odporcovia zaviazali platiť Ing. F. P.
25% podielu zo zisku na výsledku podnikania spoločnosti B., s.r.o. Činnosť, ktorá je predmetom tichého
spoločenstva (pre účely zmluvy o tichom spoločenstve ako terminus technikus s nazýva „podnikaním“).
V danom prípade nemožno považovať „podnikateľskú činnosť - podnikanie“ samotnej spoločnosti B.,

s.r.o. (tak by tomu bolo, keby účastníkom zmluvy o tichom spoločenstve ako podnikateľ bola spoločnosť
B., s.r.o.). Účastníkmi zmluvy na strane podnikateľa sú spoločníci, predmetom tichého spoločenstva,
teda „podnikaním“ je „majetková účasť v obchodnej spoločnosti“. Ujasnenie si otázky, kto je zmluvnou
stranou na strane podnikateľa (spoločníci) a z nej vyplývajúcej otázky, čo je predmetom tichého
spoločenstva (nie podnikanie obchodnej spoločnosti, ale majetková účasť v obchodnej spoločnosti)je významné pre určenie nárokov tichého spoločníka - nárokov navrhovateľov, ako jeho právnych
nástupcov. Nároky tichého spoločníka zo zmluvy o tichom spoločenstve a dôsledku dedičského práva,
nároky navrhovateľov predstavujú nároky na 25% zisku na strane odporcov 1. a 2. vyplývajúcich z

podnikania spoločnosti B., s.r.o. Zisk v obchodnom styku je definovaný ako nadhodnota v pomere k
vloženému kapitálu získaná z hospodárskej činnosti. Zisk odporcov ako spoločníkov spoločnosti B.,
s.r.o., ktorý zodpovedá definícii zisku, spočíva v a/ podieloch na zisku spoločnosti B., s.r.o. za jednotlivé
roky trvania zmluvy o tichom spoločenstve, na vyplatenie ktorých majú odporcovia ako spoločníci nárok
podľa účtovnej závierky spoločnosti B., s.r.o. Za účtovný rok 2005 bol zisk spoločnosti 814.000,- Sk,

t.j. 27.019,84 eur. Podiel tichého spoločníka v tejto časti uplatneného nároku vo výške 25% z podielov
odporcov na zisku spoločnosti B. za rok 2005 predstavuje zo sumy 27.019,84 eur sumu 6.754,96 eur,
b/ hodnota obchodného podielu odporcov spoločnosti B., s.r.o. po odrátaní ich vkladov do spoločnosti.
Hodnota podielu tichého spoločníka sa odvíja od hodnoty zisku na strane podnikateľov, t.j. spoločníkov
spoločnosti (nie spoločnosti samej). Zisk na strane odporcov ako podnikateľov predstavuje nielen suma
vykázaná za rok 2005 a za iné predchádzajúce roky vo výkaze ziskov a strát ako zisk spoločnosti,

ale aj zvýšenie hodnoty obchodného podielu odporcov ako podnikateľov - účastníkov zmluvy o tichom
spoločenstve za dobu trvania zmluvy o tichom spoločenstve od 29. 11. 1994 do 1. 1. 2006, do dňa zániku
zmluvy o tichom spoločenstve z dôvodu smrti tichého spoločníka. Zisk na strane odporcov predstavuje
hodnota ich obchodného podielu v spoločnosti B., s.r.o. k 31. 12. 2005 po odrátaní ich vkladov do
spoločnosti. Ďalšia časť podielu tichého spoločníka zo zisku odporcov sa vypočíta ako 25% z hodnoty

obchodných podielov odporcov k 31. 12. 2005, t.j. 25% z hodnoty ich obchodných podielov určené na
základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu,
v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, po odrátaní ich vkladov do spoločnosti (§ 61 ods. 1
Obchodnéhozákonníka,§6ods.3Obchodnéhozákonníka).Obchodnýmajetokspoločnostipredstavujú
aktíva spoločnosti, ktorých hodnota je vyjadrená v rámci súvahy v riadku 001. Aktíva spoločnosti B.,

s.r.o. za rok 2005 k 31. 12. 2005, teda obchodný majetok spoločnosti B., s.r.o. bol 14.854,- Sk. Záväzky
podnikateľa sú uvedené v súvahe v riadku 86. Podľa riadku 86 súvahy spoločnosti B., s.r.o. za rok
2005 k 31. 12. 2005 boli záväzky spoločnosti 4.035.000,- Sk. Čisté obchodné imanie predstavovalo
hodnotu 10.819.000,- Sk. Stopercentná hodnota obchodných podielov v spoločnosti B., s.r.o. je hodnota
obchodných podielov odporcov k 31. 12. 2005 10.819.000,- Sk po prepočte 359.125,- eur. Zisk na

strane odporcov titulom zvýšenia hodnoty ich obchodných podielov za obdobie trvania zmluvy o tichom
spoločenstve predstavuje rozdiel medzi sumou 10.819.000,- Sk a vkladmi odporcov do spoločnosti vo
výške 200.000,- Sk, teda sumu 10.619.000,- Sk, t.j. 352.486,22 eur. Podiel tichého spoločníka v tejto
časti uplatneného nároku vo výške 25% zo zisku na strane podnikateľov z titulu zvýšenia hodnoty ich
obchodných podielov predstavuje 25% zo sumy 352.486,22 eur, t.j. suma 88.121,55 eur. Podľa znenia

zmluvy o tichom spoločenstve mal tichý spoločník voči odporcom právo na prevod 25% obchodného
podielu v spoločnosti B., s.r.o. Smrťou poručiteľa 1. 1. 2006 zanikla zmluva o tichom spoločenstve.
Ku dňu smrti tichého spoločníka - t.j. ku dňu zániku zmluvy o tichom spoločenstve vznikla odporcom
povinnosť vrátiť tichému spoločníkovi ním vložený vklad vo výške 25.000,- Sk po prepočte 829,84 eur
zvýšený o jeho podiel na zisku odporcov z podnikania spoločnosti B., s.r.o. Celková pohľadávka tichého

spoločníka - poručiteľa navrhovateľov z predmetnej zmluvy o tichom spoločenstve predstavuje: a/ sumu
6.754,96 eur ako 25% z podielu odporcov na účtovnom zisku spoločnosti B., s.r.o. za rok 2005, lebo tento
celý prináleží odporcom 1. a 2., ktorí sú stopercentnými spoločníkmi spoločnosti, b/ suma 88.121,55
eur ako 25% zo zisku na strane podnikateľov z titulu zvýšenia hodnoty ich obchodných podielov v
obchodnej spoločnosti, c/ suma 829,84 eur titulom vrátenia vkladu tichého spoločníka v zmysle § 680

OBZ. Celkove suma 95.706,35 eur. Finančný nárok bol čiastočne vo výške 125.570,- Sk prejednaný v
rámci dedičského konania. Skutočnosť, že v rámci dedičského konania nebola prejednaná celá výška
nároku navrhovateľov ako dedičov a univerzálnych sukcesorov práv a nárokov Ing. F. P., nemá vplyv
na to, že nárok navrhovateľov na celú preukázanú sumu vo výške 95.706,35 eur existuje priamo
zo zákona na základe ustanovení § 460 Občianskeho zákonníka. Popri istine sú odporcovia povinní

platiť aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 OBZ. K omeškaniu s peňažnými záväzkami odporcov
došlo márnym uplynutím lehoty na vysporiadanie záväzkov z tichého spoločenstva stanovenej v § 680
Obchodného zákonníka, uplynutím dňa 31. 1. 2006. Od 1. 2. 2006 sú odporcovia so splnením svojich
záväzkov v omeškaní. Rovnako ohľadne časti uplatňovanej pohľadávky z tichého spoločenstva, ktorá
nebola prejednaná v dedičskom konaní sú navrhovatelia nadobúdateľmi pohľadávok tichého spoločníka

voči odporcom každý v 1/3-ine v zmysle § 473 ods. 1Občianskeho zákonníka. Preto má každý z
navrhovateľov z celkovej pohľadávky 95.706,35 eur nárok na zaplatenie 31.902,11 eur spolu s úrokom z
omeškania. Nároky navrhovateľov voči odporcom 1. a 2. sú nárokmi voči solidárne zaviazaným dlžníkom
v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Priamo z dohody účastníkov vyplýva, že viac dlžníkovmá tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne. Preto navrhovatelia požadujú, aby súd
zaviazal odporcov na plnenie spoločne a nerozdielne, ako to vyplýva zo žalobného petitu. Navrhovatelia
sa niekoľkokrát márne pokúsili o mimosúdne vysporiadanie nárokov voči odporcom.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP súd konal a pojednával v
neprítomnosti navrhovateľky 1. Ing. M. P., ktorá sa na pojednávanie neustanovila, hoci predvolanie
na pojednávanie jej bolo doručené podľa § 47 ods. 2 OSP (čl. 48), keď zásielka s predvolaním na
pojednávanie sa vrátila súdu 13. 5. 2010 s oznámením pošty, že adresát si zásielku v odbernej lehote
neprevzal.

Navrhovateľ 2. Ing. F. P. vypovedal, že od roku 1993 bol jeho nebohý otec Ing. F. P. poverený riadením

štátneho podniku R. B.. Vzhľadom na útlm baníctva inicioval možnosť vzniku spoločnosti a zachovanie
pracovných miest. S bývalým kolegom založil obchodnú spoločnosť B., s.r.o., ako štátny zamestnanec
tamnemoholfigurovať,pretouzavrelidohoduotichomspoločenstve.Vzťahymedziotcomaspoločníkmi
boli veľmi dobré, kolegiálne a priateľské. Pomáhal im s účtovníctvom. Po smrti otca oslovili spoločníkov,
aby si splnili nároky zo zmluvy. 26. 5. 2007 im prisľúbili nároky vo výške 1,5 milióna Sk s tým, že peniaze

nemajú a potrebujú predať majetok spoločnosti. Obdobný sľub dali aj vdove bývalého druhého tichého
spoločníka. Ďalšie stretnutia prebehli 30. 12. 2007, 30. 6. 2008, 9. 8. 2008 a 15. 9. 2008. Žiadali od
nich, aby sa písomne zaviazali a uznali nárok. Pri urgovaní sa bránili tým, že nevedia ako to majú
naformulovať. Dal im návrh na uznanie dlhu na 1,5 milióna Sk, ktoré by stačilo zaplatiť do roku 2013.
Vzhľadom na plynutie času im neostalo nič iné, len dať žalobu na súd. Aj po podaní návrhu na súde

iniciovali pokusy o zmier.

Navrhovateľka 3. Mgr. M. P. vypovedala, že bez pričinenia jej otca by firma nikdy nevznikla. Otec mal s
obidvomi odporcami dobré vzťahy. Trávili spolu silvestre i narodeniny. Otec jeden rok býval v D.. Išlo mu
o to, aby pri útlme baníctva zabezpečil prácu svojim kolegom prostredníctvom obchodnej spoločnosti B.,
s.r.o., ktorá funguje dodnes a je zdrojom príjmov odporcov. S odporcami sa ústne dohodli na vyplatení

po 500.000,- Sk pre každého dediča, t.j. 1.500.000,- Sk spolu. Odporcovia s tým ústne súhlasili. Štyri
roky tvrdili, že sú ochotní to zaplatiť. Ubezpečoval ich, že vyplatením tejto čiastky si nebudú nárokovať
na nič viac. Netlačili ich do termínov, tie si určovali odporcovia. Nechceli ani úroky. Za celé štyri roky,
okrem ústneho prísľubu nič neurobili. Upozornili ich, že ak dôjde k súdnemu konaniu, potom pôjdu do
dôsledkov a budú žiadať všetko.

Odporca 1. Ing. J. B. vypovedal, že zmluvu od počiatku neuznávali a to ani Ing. P.. Bol im nápomocný
pri privatizácii R. B. D.. Peniaze mu dával zo svojej mzdy a odmien vo firme za pomoc pri privatizácii.
Sám prehlasoval, že nie je tichým spoločníkom, až po jeho smrti vyšlo najavo, že existuje takáto zmluva.
Zmluva bola uzavretá za účelom pomoci pri privatizácii. Nemali inú možnosť a boli nútení ju uzavrieť,
keďže nemali inú možnosť sa zamestnať. Takýchto zmlúv o tichom spoločenstve bolo uzavretých viac

na viacerých závodoch. Väčšinou s podnikovými riaditeľmi a ich zástupcami. Sami to však neuznávali.
Bolo to len kvôli privatizácii, čím zneužívali svoje postavenie, aby si zachovali pracovné miesta. Nemá
žiaden písomný doklad o tom, že nejaké peniaze vyplácal pánovi F. P., alebo to bolo z jeho mzdových
prostriedkov a sám takýto doklad nechcel. Do roku 2001 to bolo okolo 100.000,- Sk. Neplatili mu na
základe zmluvy o tichom spoločenstve, ale za pomoc pri privatizácii. Bez neho by sa nedostali do

jednaní s Ministerstvom hospodárstva Fondom národného majetku. Zmluvu neuznávali a to stále a pred
všetkými. Pokiaľ by sa podľa nej plnilo, po dvoch rokoch by skrachovali, lebo museli plniť záväzky voči
Fondu národného majetku a mali neplatičov. Ak by sa zisk delil na 25%, skrachovali by. Žiaden z tichých
spoločníkov nechcel svoj podiel, lebo vedeli, že ako podnikový riaditeľ by tieto peniaze brať nemohol.
Nesúhlasili ani s vyplatením 1,5 milióna navrhovateľom a ani vdove po druhom tichom spoločníkovi.

Nenavrhovali ani termíny vyplatenia peňazí.

Odporca 2. S. O. vypovedal, že bol zamestnancom R. B. D.. Podstúpil to isté, čo uvádzal odporca 1.
Odmeny sa vyplácali aj z jeho mzdy druhému spoločníkovi - pánovi namestníkovi. Boli to platby za
pomoc pri privatizácii. Riaditeľ a jeho námestník robili zmluvu a všetko zariaďovali v rokoch 1993 až
1995. Málokto tomu rozumel v súvislosti s privatizáciou. Vzťahy medzi nimi boli priateľské. Platili mu,

ale nie kvôli zmluve o tichom spoločenstve, ale preto, že si cenili jeho snahu a prácu. Navrhovateliasa o to začali zaujímať v roku 2007. Mali sa snahu s nimi ľudsky vysporiadať. Sondovali, koľko by asi
chceli. Pýtali sa kolegov na iných závodoch, ako sa s tým vysporiadali, lebo aj tam mali takéto zmluvy
uzavreté. Keď bol Ing. P. odvolaný, nový riaditeľ sondoval na internete, či je nejakým spoločníkom. Zistil,

že spoločníkom je on (odporca 2.) V tom čase bol zamestnancom R. B.. Z vedúceho strediska ho zhodili
na majstra. Chcel od neho počuť, či Ing. P. je tichým spoločníkom, čo poprel (odporca 2.). Poprel to
aj Ing. P.. Platby sa nedajú dokázať, lebo išli cez ich mená (odporcov 1., 2.). Nesúhlasili s vyplatením
peňazí navrhovateľom, len sondovali, koľko by to bolo, bolo by to len priateľsky. S navrhovateľmi nemali
čo vysporiadať. Boli to len úvahy, koľko by chceli, ale zo strany odporcov nebolo nikdy povedané áno.

V R. B. robí dodnes ako penzista. Nehľadali ani záujemcov o kúpu firmy, aby vyplatili navrhovateľov.
Navrhovateľku 3. požiadali, aby sa aktívne podieľala na hľadaní záujemcov o kúpu firmy, ale nie za
účelom vyplatenia zo zmluvy, ale dostala by za to províziu. Išlo o časť majetku, ktorú firma nepotrebovala
ku svojej činnosti. Zmluvu o tichom spoločenstve nikdy nevypovedali, nebrali ju vážne a ani pán P..
Zmluva o tichom spoločenstve bola zmluvou o pomoci pri privatizácii.

Splnomocnený zástupca navrhovateľov argumentoval tým, že pojem podnikateľa, ako zmluvnej strany

zmluvy o tichom spoločenstve treba vykladať v širšom zmysle, lebo odporcovia vykonávali svoju činnosť
ako spoločníci obchodnej spoločnosti. Neboli zamestnaní a neprevádzkovali inú samostatnú živnosť.
Všetka ich činnosť súvisela s činnosťou spoločníkov obchodnej spoločnosti B., s.r.o. Z formálneho
hľadiska nie sú podnikateľmi, ale vykonávali činnosť spoločníkov obchodnej spoločnosti, čo bola
plnohodnotná činnosť a nešlo len o činnosť súvisiacu s privatizáciou. V čase, keď sa uzatvárala zmluva

o tichom spoločenstve 29. 11. 1994, nemohla byť uzavretá zmluva o tichom spoločenstve s obchodnou
spoločnosťou B., s.r.o., lebo tá ešte nevznikla. Vznikla až 2. 1. 1995 a zmluva bola uzavretá 29. 11.
1994. Ing. P. bol oprávnený na 25% podielov zo zisku odporcov spoločnosti B., s.r.o. Smrťou Ing. P. k
X.. X.. XXXX. zmluva o tichom spoločenstve zanikla a odporcovia boli povinní vysporiadať sa s dedičmi
do 30 dní od zániku zmluvy o tichom spoločenstve. Keďže Ing. P. uzavrel zmluvu s odporcami a nie

s obchodnou spoločnosťou B., s.r.o. zvýšenie základného imania nemá vplyv na podiel Ing. P. a jeho
právnych nástupcov zo zisku odporcov. Odporcovia boli nielen spoločníkmi, ale aj konateľmi obchodnej
spoločnosti B., s.r.o., čo znamená, že vyvíjali podnikateľskú činnosť a ich podiel na podnikaní nemal len
charakter majetkovej účasti.

Splnomocnená zástupkyňa odporcov argumentovala najmä tým, že zmluva i tichom spoločenstve

vôbec nevznikla a je neplatná. Preto nech súd prejudiciálne posúdi otázku platnosti zmluvy i
tichom spoločenstve. Ustanovenia o náležitostiach zmluvy o tichom spoločenstve sú kogentné a
podmienkouplatnostiuzavretiazmluvyje,abyten,ktoposkytujevklad,uzatváralzmluvuspodnikateľom.
Odporcovia 1. a 2. podnikatelia neboli, boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti, ktorí nemajú postavenie
podnikateľov, ktoré určuje § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. V roku 1998 bolo navyšované základné

imanie obchodnej spoločnosti zo 100.000,- Sk na 200.000,- Sk, na čom sa nebohý pán P. vôbec
nepodieľal. Pokiaľ by mal nejaký podiel na obchodnej spoločnosti, hoci nemal, tento by sa mu znížil na
12,5%. Vklad do spoločnosti nikdy nevložil. Zmluvou bol obchádzaný zákon, aby týmto spôsobom získal
pán P. odmenu za pomoc pri privatizácii. Zástupkyňa odporcov žiadala návrh zamietnuť.

Okrem výsluchu účastníkov (odporcov 1., 2. a navrhovateľov 2., 3) súd vo veci vykonal dokazovanie

oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1 až 58, najmä fotokópiou zmluvy o tichom spoločenstve
čl. 9-11, fotokópiou osvedčenia o dedičstve po nebohom Ing. F. P. (čl. 6-8), fotokópiou výkazov ziskov a
strát k 31. 12. 2005 obchodnej spoločnosti B., s.r.o. (čl. 12-15), úplným výpisom z obchodného registra
obchodnej spoločnosti B., s.r.o. zverejneným na internete (čl. 42-43).

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané:

§ 673 Obchodného zákonníka, ďalej iba OBZ

(1)Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a
podieľaťsasnímnajehopodnikaníapodnikateľsazaväzujenaplateníčastiziskuvyplývajúcejzpodielu
tichého spoločníka na výsledku podnikania.§ 676 OBZ

(1)Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka.

(2)Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovnej

závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia tejto závierky v súlade
s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.

§ 679 OBZ

(1)Účasť tichého spoločníka pri podnikaní zaniká a/ uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, b/
výpoveďou,aknebolazmluvauzavretánadobuurčitú,c/akdosiahnepodieltichéhospoločníkanastrate
výšku jeho vkladu, d/ ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje, e/ vyhlásením konkurzu na

majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.

§ 680 OBZ

Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo
znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.

§ 681 OBZ

Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne
postavenie, aké má veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie svojho
vkladu pred zánikom zmluvy.

§ 2 OBZ

(2)Podnikateľom podľa tohto zákona je: a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká

na základe živnostenského oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a
je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

§ 261 OBZ

(3)Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d/ zo zmluvy

o tichom spoločenstve (§ 673).

§ 263 OBZ

(2)Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto
časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

Navrhovatelia 1.-3. sú dedičia po nebohom Ing. F. P., nar. X.. X.. XXXX,. ktorý zomrel X.. X.. XXXX:.

navrhovateľka 1. Ing. M. P. - manželka, navrhovateľ 2. Ing. F. P. - syn a navrhovateľka 3. Mgr. M.
P. - dcéra. Medzi účastníkmi nebolo sporné a predložením fotokópie osvedčenia o dedičstve bolo
navrhovateľmi preukázané, že dedičské konanie po nebohom Ing. F. P. sa právoplatne skončilo vydaním
osvedčenia o dedičstve JUDr. P. J., notára ako súdneho komisára, na základe poverenia Okresného
súdu Banská Bystrica. Do súpisu aktív dedičstva boli zahrnuté práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o tichom spoločenstve poručiteľa a spoločníkov spoločnosti B., s.r.o. so sídlom D. XXX,. uzavretej dňa
29. 11. 1994 vo výške 125.570,- Sk (4.168,1 eur).

Medzi účastníkmi nebolo sporné a predložením fotokópie listiny navrhovateľmi bolo preukázané, že
dňa 29.11.1994 podpísali odporcovia 1. a 2. („podnikatelia“) a dňa 8. 12. 1994 Ing. F. P. nar. X.. X..
XXXX. („tichý spoločník“) listinu označenú ako zmluva o tichom spoločenstve. V zmluve sú odporcovia

označení ako podnikatelia - jediní spoločníci obchodnej spoločnosti B., s.r.o. D. č. XXX. a Ing. F. P. nar.
X.. X.. XXXX. ako tichý spoločník. Podľa článku II. zmluvy o tichom spoločenstve Ing. F. P. „poskytuje
podnikateľom vklad vo výške 25.000,- Sk (829,85 eur), ktorým sa bude podieľať na ich podnikaní. Vklad
predstavuje 25% zo základného imania obchodnej spoločnosti B., s.r.o. D. č. XXX. podľa spoločenskejzmluvy zo dňa 21. 11. 1994. Podnikatelia (odporcovia 1. a 2.) sa zaväzujú na platenie 25% podielu zo
zisku na výsledku podnikania spoločnosti“. Zmluva obsahuje v článku II. vyhlásenie, že „tichý spoločník“
odovzdal svoj vklad vo výške 25.000,- Sk osobne „spoločníkom“ v hotovosti pri podpise zmluvy. V

článku III. zmluvy sa jej účastníci dohodli, že „podnikatelia“ (odporcovia) v zmysle článkov 14.16 a 29
spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti B., s.r.o. D. č. XXX. zo dňa 21. 11. 1994 sa zaväzujú na
požiadanie tichého spoločníka previesť zmluvou o prevode obchodného podielu na neho 25% imania
spoločnosti, čo je vklad tichého spoločníka a týmto rozšíriť spoločnosť. Zmena bude vykonaná i zápisom
na registračnom súde. Tichý spoločník sa zaväzuje, že po zmluvnom prevode 25% obchodného podielu

spoločnosti pristúpi k spoločenskej zmluve. Podľa článku IV. zmluvy bola uzavretá zmluva na dobu
neurčitú. Zánik zmluvy bol dohodnutý podpísaním zmluvy o prevode obchodného podielu a po jeho
právoplatnom zaevidovaní na registračnom súde.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a výpisom z obchodného registra zverejnený na internete bolo
preukázané, že obchodná spoločnosť B., s.r.o. so sídlom XXX. XX,. D. č. XXX, IČO: XXXXXXXX. bola
založená spoločenskou zmluvou zo dňa 21.11.1994 a vznikla dňom zápisu do obchodného registra

2.1.1995. Spoločníkmi obchodnej spoločnosti B., s.r.o. boli od 2. 1. 1995 až ku dňu vyhlásenia rozsudku
len odporcovia 1. a 2. (Ing. J. B. a S. O.).

Zmluva o tichom spoločenstve je bez ohľadu na tichého spoločníka absolútnym obchodom podľa § 261
ods. 3 písm. d/ OBZ. Tichý spoločník môže byť podnikateľ alebo nepodnikateľ (fyzická, či právnická
osoba). Na rozdiel od druhej zmluvnej strany, ktorou môže byť iba podnikateľ (§ 673 ods. 1 OBZ),

ktorému sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť určitý vklad a podieľať sa s ním na jeho podnikaní. Toto
ustanovenie je kogentné (§ 263 ods. 2 OBZ), lebo zmluvné strany sa nemôžu odchýliť od základných
ustanovení uvedených pre zmluvný typ upravený v tretej časti Obchodného zákonníka. V § 2 ods. 2
Obchodný zákonník vymenúva, kto sú podnikatelia (písm. a/ osoba zapísaná v obchodnom registri,
písm. b/ osoba, ktorá podniká za základe živnostenského oprávnenia, písm. c/ osoba, ktorá podniká

na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá
vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu). Z vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že spoločníci a ani konatelia obchodných
spoločností nie sú podnikateľmi, podnikateľom je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri.
Obchodná spoločnosť B., s.r.o., ktorej spoločníkmi sú odporcovia 1. a 2. vznikla (2. 1. 1995) až po

uzavretí „zmluvy o tichom spoločenstve“ (8.12.1994 podpísal zmluvu Ing. F. P.). Pred vznikom obchodnej
spoločnosti B., s.r.o. nemohli v jej mene uzatvárať budúci spoločníci platne akékoľvek zmluvy, lebo
obchodná spoločnosť B., s.r.o. v tom čase nemala právnu subjektivitu. Zmluva o tichom spoločenstve
je absolútne neplatným právnym úkonom, lebo ju tichý spoločník neuzavrel s podnikateľom, akýkoľvek
extenzívny výklad pojmu podnikateľ je neprípustný vzhľadom k ustanoveniu § 2 ods. 2 OBZ § 263

ods. 2 OBZ. Ďalšou z podstatných náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve je dohoda o výške podielu
tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ zaväzuje zaplatiť tichému spoločníkovi
na výsledku podnikania. Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná
účtovná závierka (§ 676 ods. 1 OBZ). Aj toto zákonné ustanovenie Obchodného zákonníka má kogentný
charakter. Ročnú účtovnú závierku môže urobiť iba podnikateľ, či už fyzická alebo právnická osoba (§ 2

ods. 2 OBZ). V žiadnom prípade nie je pri výklade ustanovení zmluvy o tichom spoločenstve prípustný
iný extenzívny výklad, z čoho sa určuje podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorým
je ročná účtovná závierka. Nemôže to byť majetková účasť odporcov ako spoločníkov v obchodnej
spoločnosti B., s.r.o., tak ako sa toho domáhali navrhovatelia. Ktorí si uplatnili nároky 25% zisku na
strane odporcov 1. a 2. vyplývajúcich z podnikania spoločnosti B., s.r.o. ako nadhodnotu v pomere

k vloženému kapitálu získaného hospodárskou činnosťou. S tým, že zisk odporcov ako spoločníkov
obchodnej spoločnosti zodpovedá a/ podielu na zisku spoločnosti B., s.r.o. za jednotlivé roky trvania
zmluvy o tichom spoločenstve, na ktorého vyplatenie majú odporcovia nárok v zmysle príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka a b/ v hodnote obchodných podielov odporcov spoločnosti B., s.r.o.
po odrátaní ich vkladov do spoločnosti.

Povinnosť podnikateľa vrátiť tichému spoločníkovi vklad sa viaže na zánik zmluvy (§ 680 OBZ). Účasť
tichého spoločníka na podnikaní zaniká zo zákonom stanovených dôvodov v § 679 ods. 1 OBZ.
Dôvodom zániku zmluvy o tichom spoločenstve nie je smrť tichého spoločníka, iba ak by sa na tom
zmluvné strany výslovne dohodli. Preto smrťou tichého spoločníka zmluva o tichom spoločenstvenezaniká a dňom smrti tichého spoločníka (poručiteľa) vstupujú jeho dedičia do práv a povinností tichého
spoločníka.

Návrhom na začatie konania (čl. 1-4) a doplnením (čl. 20-27) je skutkovo a právne vymedzený predmet

konanianavrhovateľmi,ktorýmnávrhomjesúdviazaný.Vtomtosúdnomkonanísinavrhovateliauplatnili
práva zo zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú zmluvu súd posúdil ako absolútne neplatnú, lebo sa v nej
zmluvné strany odchýlili od základných ustanovení uvedených pre zmluvu o tichom spoločenstve (§ 263
ods. 2 OBZ, § 267 OBZ), preto súd návrh zamietol.

Keďže k zániku zmluvy o tichom spoločenstve smrťou tichého spoločníka nedošlo, lebo zmluva je
absolútne neplatná, nevznikol navrhovateľom ako právnym nástupcom po tichom spoločníkovi podľa

§ 680 OBZ nárok na vrátenie vkladu 829,84 eur, či už zvýšeného alebo zníženého o jeho podiel na
výsledku podnikania (k zmene návrhu do rozhodnutia súdu nedošlo, ktorou by navrhovatelia žiadali
zaplatenie 829,84 eur z iného skutkového dôvodu)..

Súd dôkazy navrhnuté účastníkmi (čl. 63 výsluch svedkyne V. V. - manželky druhého tichého spoločníka,
výsluch svedkov - pracovníkov závodu V., ktorí mali uzavreté obdobné zmluvy o tichom spoločenstve)

nevykonal, lebo vzhľadom na právne posúdenie veci sa vykonanými dôkazmi nemohol zmeniť skutkový
a ani právny stav.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal odporcom právo na náhradu
trov konania, lebo mali vo veci plný úspech. Keďže boli zastúpený advokátkou podľa § 149 ods. 1 OSP
sú navrhovatelia 1., 2. a 3. povinní zaplatiť náhradu trov konania advokátke odporcov 1. a 2. Odporcom

vznikli trovy konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov účinnej do 31. 5. 2010:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 24. 4. 2010 (čl. 52) § 14 ods. 1 písm.
a/ citovanej vyhlášky.

2/ písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania z 25. 5. 2010 (čl. 54-55, 57-58), za tento úkon

odmenu a náhradu trov konania súd nepriznal, lebo písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania
nie je úkonom vo veci samej (podľa § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky), tým je napr. návrh na
začatie konania, odpor proti platobnému rozkazu, odvolanie proti rozsudku - výrokom, ktorými súd
rozhodoval o predmete konania a nie o trovách. Takéto vyjadrenie nemá žiadne hmotnoprávne následky
(súd uznesením podľa § 114 ods. 3 OSP neuložil odporcom povinnosť písomne sa vyjadriť k návrhu na

začatie konania) a odporcovia 1., 2 sa dostavili na pojednávanie (§ 153b ods. 2 OSP).

3/ ďalšia porada s klientom, ktorá nepresiahla 1 hodinu 26. 5. 2010 (§ 14 ods. 2 písm. g/ citovanej
vyhlášky), t.j. v deň pojednávania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktoré začalo o 8.15 hod. Ani za
tentoúkonprávnejslužbysúdodmenuanáhraduhotovýchvýdavkovnepriznal.Obsahomporady(čl.68)
„26. 5. 2010 od 8.00 hod. do 8.40 hod.“ bolo: „príprava na pojednávanie, informovanie klientov o postupe

právnej zástupkyne pri obrane proti žalobe, prejednanie zmluvy o tichom spoločenstve - nemohla byť
platne uzavretá a poskytnutie informácií klientmi o priebehu privatizácie a o sumách vyplatených pánovi
P. a V..“ Nie každé stretnutie advokáta s klientmi, navyše v deň pojednávania, ktoré začalo o 8.15 hod. je
poradou s klientom podľa § 14 ods. 2 písm. g/ citovanej vyhlášky. Obsah porady zahŕňal to, čo malo byť
obsahom prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, za ktorý úkon právnej

služby súd odmenu a náhradu hotových výdavkov priznal. K žiadnej zmene skutkových okolností od
doručeniažalobypredzačatímpojednávanianedošloapokynyadvokátapreklientovpredpojednávaním
a počas pojednávania súd nepovažuje za ďalšiu poradu s klientmi.

4/ zastupovanei na pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 26. 5. 2010 od 8.15 hod. do 10.56
hod. (§ 14 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky) za každé začaté 2 hodiny.

Pohľadávky navrhovateľov 1-3 a ani záväzky odporcov 1-2 nie sú solidárne a plnenie je deliteľné (§
511 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka); keďže súd vychádzal ztoho, ako boli nároky navrhovateľov uplatnené návrhom na začatie konania. Navrhovateľka 1. žiadala
od odporcov zaplatiť čiastku 31.902,11 eur, navrhovateľ 2. čiastku 31.902,11 eur a navrhovateľka 3.
čiastku31.902,11eur,alepostavenieodporcovzozáväzkuniejesolidárne,pretosúdvychádzalztarifnej

hodnoty 15.951,05 eur (31.902,11 eur : 2) § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Tarifná odmena
advokáta z hodnoty 15.951,05 eur je 320,34 eur, ktorá sa znižuje o 20%, lebo ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch osôb (§ 13 ods. 1 citovanej vyhlášky).

1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom odmena 320,30 eur - 20% = 256,27
eur + tzv. režijný paušál 7,21 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) = 263,48 eur + 19% DPH (§ 18 ods.

3 citovanej vyhlášky) = 313,54 eur

2/ zastupovanie na pojednávaní: odmena 320,34 eur - 20% = 256,27 eur x 2 (za každé začaté dve
hodiny, keďže pojednávanie presiahlo dve hodiny podľa § 14 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky) = 512,54
eur + tzv. režijný paušál 7,21 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) = 519,75 eur + 19% DPH (§ 18 ods. 3
citovanej vyhlášky) = 618,50 eur, spolu 932,04 eur. Cestovné výdavky (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky)
a ani náhradu za stratu času (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky) si advokátka odporcov 1. a 2. neuplatnila

a ani nevyčíslila. Celkom má odporca 1. právo na náhradu trov konania vo výške 2.796,12 eur voči
navrhovateľke 1. vo výške 932,04 eur, voči navrhovateľovi 2. vo výške 932,04 eur a voči navrhovateľke
3. vo výške 932,04 eur. Celkom má odporca 2. právo na náhradu trov konania vo výške 2.796,12 eur voči
navrhovateľke 1. vo výške 932,04 eur, voči navrhovateľovi 2. vo výške 932,04 eur a voči navrhovateľke
3. vo výške 932,04 eur. Advokátka odporcov 1. a 2. im poskytovala spoločné úkony právnej služby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.