Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. október 2010

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608200164
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2010:8608200164.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcov P. H., nar.

XX.X.XXXX,. bytom S., ul. P. XXX/X. 2. H. H., rod. B., nar. X.XX.XXXX, bytom S., ul. P. XXX/X,.
zastúpených JUDr. V. M., advokátkou, konateľom Advokátska kancelária JUDr. V. M., s.r.o., B. XX,. XXX.
XX. B., IČO : XXXXXXXX. proti žalovanej M. G., rod. H., nar. X.X.XXXX,. bytom S., ul. Č.. N. XXX/XX,.
zastúpená M. G., bytom S., ul. Č.. N. XXX/XX,. o zaplatenie 174.050,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 4.395,97 eura s 8,5% úrokom z
omeškania ročne od 27.10.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vprevyšujúcejčastižalobuosumu634,68euras8,5%úrokomsomeškaniaod14.1.2008dozaplatenia
z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom na trovách konania sumu 1.249,23 eura na účet ich

právneho zástupcu JUDr. V. M. v T. B., a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou pôvodne domáhali zaplatenia sumy 41.617,- Sk s 8,5% úrokom z
omeškania ročne od 17.12.2007 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnili tým, že spolu so žalovanou sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to domu súp. č. 216,
ktorý je postavený na parcele č. 427 v okrese S., obec S., kat. úz. S., zapísaný na LV č. 435 a to
žalobcovia v 1. a 2. rade v podiele 1 a žalovaná v podiele 1. Každý z nich je povinný teda v 1 podieľať sa
na úhrade nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním týchto nehnuteľností. Žalovaná si plní svoju

povinnosť uhrádzať polovicu nákladov len čiastočne. Na základe tejto skutočnosti vznikol žalovanej voči
ním záväzok v celkovej výške 41.617,- Sk. Dlh žalovanej vznikol podľa žalobcov čiastočným plnením
nasledovne: 1/2004 vo výške 1.264,- Sk, 2/2004 vo výške 397,- Sk, 3/2004 vo výške 397,- Sk, 5/2004 vo
výške 876,- Sk, 6/2004 vo výške 252,- Sk, 7/2004 vo výške 252,- Sk, 8/2004 vo výške 151,- Sk, 9/2004
vo výške 252,- Sk, 10/2004 vo výške 252,- Sk, 11/2004 preplatok vo výške 48,- Sk, 12/2004 vo výške
254,- Sk, 1/2005 vo výške 417,- Sk, 2/2005 vo výške 417,- Sk, 3/2005 vo výške 417,- Sk, 4/2005 vo
výške 417,- Sk, 5/2005 vo výške 73,- Sk, 6/2005 vo výške 47,5 Sk, 7/2005 vo výške 73,- Sk, 8/2005

preplatok vo výške 171,- Sk, 9/2005 vo výške 2.482,- Sk, 10/2005 vo výške 2.487,- Sk, 11/2005 vo výške
1.522,- Sk, 12/2005 preplatok vo výške 2.417,- Sk, 1/2006 vo výške 2.382,- Sk, 2/2006 vo výške 2.412,-
Sk, 3/2006 vo výške 2.412,- Sk, 4/2006 vo výške 2.412,- Sk, 5/2006 2.347,- Sk, 6/2006 vo výške 2.420,-
Sk, 7/2006 vo výške 1.009,- Sk, 8/2006 preplatok vo výške 4.809,50 Sk, 9/2006 vo výške 1.597,- Sk,10/2006 vo výške 1.597,- Sk, 11/2006 vo výške 787,- Sk, 12/2006 vo výške 457,- Sk, 1/2007 vo výške
1.627,- Sk, 2/2007 vo výške 1.432,- Sk, 3/2007 vo výške 1.432,- Sk, 4/2007 vo výške 1.432,- Sk, 5/200
vo výške 1.432,- Sk, 6/2007 vo výške1.432,- Sk, 7/2007 vo výške 787,- Sk, 8/2007 vo výške preplatok

vo výške 188,- Sk, 9/2007 vo výške 1.417,- Sk, 10/2007 vo výške 1.417,- Sk, 11/2007 vo výške 677,-
Sk, 12/2007 vo výške 1.234,- Sk, stočné, zrážková voda za rok 2006 vo výške 938,- Sk, za rok 2005 vo
výške 717,- Sk a za rok 2007 vo výške 845,- Sk.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 4Ro/3/2008-34 dňa 21.1.2008, proti ktorému včas podala odpor
žalovaná, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo

nariadené pojednávanie.

Žalovanávpísomnompodaníodporuprotiplatobnémurozkazuzodňa27.1.2008uviedla,žezpolovičnej
čiastky nehnuteľností, ktoré vlastní, bola násilne vyhnaná. Po dobu obývania a užívania bytu si platobné
povinnosť riadne plnila i naviac, a to za záhradu a suterén, ktorý si žalobcovia privlastnili a užívali. V
činnosti vo vlastnej časti jej bolo zabraňované hrubými nadávkami a vyhrážkami. Po dobu neobývania
nepoužívala a nepoužíva žiadne komodity (voda, elektrina a plyn). Radiátory mala vypnuté a udržiavací

poplatok riadne platila. Žalobcovia jej nikdy preplatky nedali.

V priebehu konania právny zástupca žalobcov rozšíril žalobu o sumu 132.433,- Sk s 8,5 % úrokom
z omeškania ročne od 27.10.2008 do zaplatenia, čo súd procesným uznesením na pojednávaní dňa
27.10.2008 pripustil.

Žalobcovia rozšírenie žaloby odôvodnili tým, že museli pristúpiť k nevyhnutnej oprave a údržbe

nehnuteľnosti, ktorá pozostáva z výmeny a spustenia rozvodov ústredného kúrenia, výroby a montáže
plastových okien a náteru strechy, čo celkovo predstavuje náklady vo výške 264.866,50 Sk. Nakoľko
žalovaná je spoluvlastníčka vo výške 1 nákladov, vznikol jej ďalší záväzok voči ním vo výške 132.433,-
Sk.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 2C/22/2008-94 zo dňa 3.12.2008,

ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/11/2009 zo dňa 15.10.2009, okrem
výroku, ktorým v prevyšujúcej žalobu zamietol. Po doplnení dokazovania bolo vo veci rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 2C/22/2008 -143 zo dňa 2.2.2010, ktorý bol okrem výroku,
ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zrušený uznesením Krajského súdu v
Prešove č. k. 17Co/34/2010 zo dňa 13.5.2010.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, čestným prehlásením L. S., čestným
prehlásením Š. S., výsluchom svedka Š. S., potvrdením E. D. P., potvrdením fyzickej osoby podnikateľa
S. D..

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

ZLVč.435kat.úz.S.jezrejme,žežalobcoviav1.a2.radesúpodielovýmispoluvlastníkmisožalovanou

v 1 k nehnuteľnostiam parcela č. 427/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 879 m2, parcela č.
427/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 28 m2 a k rodinnému domu súp. č. 510 postaveného
na parcele č. 427/1.

Z informatívneho dokladu SIPO za roky 2004 až 2007 je zrejme, že náklady za elektrinu, plyn a vodné
a stočné predstavujú za 1/2004 sumu 4.710,- Sk, 2/2004 sumu 4.860,- Sk, 3/2004 sumu 4.860,- Sk,

5/2004 sumu 4.750,- Sk, 6/2004 sumu 4.480,- Sk, 7/2004 sumu 4.570,- Sk, 8/2004 sumu 4.570,- Sk,
9/2004 sumu 4.570,- Sk, 10/2004 sumu 4.570,-Sk, 11/2004 sumu 2.770,- Sk, 12/2004 sumu 2.811,50
Sk, 1/2005 sumu 5.080,- Sk, 2/2005 sumu 5.080,- Sk, 3/2005 sumu 5.080,- Sk, 4/2005 sumu 5.080,-
Sk, 5/2005 sumu 5.110,- Sk, 6/2005 sumu 241,50 Sk, 7/2005 sumu 5.110,- Sk, 8/2005 sumu - 196,- Sk,9/2005 sumu 5.100,- Sk, 10/2005 sumu 5.060,- Sk, 11/2005 sumu 3.190,- Sk, 12/2005 sumu -4.688,-
Sk, 1/2006 sumu 4.910,- Sk, 2/2006 sumu 4.970,- Sk, 3/2006 sumu 4.970,- Sk, 4/2006 sumu 4.970,-
Sk, 5/2006 sumu 4.840,- Sk, 6/2006 sumu 4.840,- Sk, 7/2006 sumu 2.310,- Sk, 8/2006 -9.473,- Sk,

9/2006 sumu 3.340,- Sk, 10/2006 sumu 3.340,- Sk, 11/2006 sumu 1.720,- Sk, 12/2006 sumu 1.060,-
Sk, 1/2007 sumu 3.200,- Sk, 2/2007 sumu 3.010,- Sk, 3/2007 sumu 3.010,- Sk, 4/2007 sumu 3.010,-
Sk, 5/2007 sumu 3.010,- Sk, 6/2007 sumu 3.010,- Sk, 7/2007 sumu 1.980,- Sk, 8/2007 sumu -230,- Sk,
9/2007 sumu 2.980,- Sk, 10/2007 sumu 2.980,- Sk, 11/2007 sumu 1.500,- Sk, 12/2007 sumu 2.468,-
Sk, stočné - zrážková voda za rok 2006 sumu 1.876,40 Sk, za rok 2005 sumu 1.434,- Sk a za rok 2007

sumu 1.690,- Sk.

Žalovaná za jednotlivé roky uhrádzala za elektrinu, plyn, vodné a stočné nasledovne: 1/2004 sumu
1.091,- Sk, 2/2004 sumu 2.033,- Sk, 3/2004 sumu 2.033,- Sk, 5/2004 sumu 1.499,- Sk, 6/2004 sumu
1.991,- Sk, 7/2004 sumu 2.033,- Sk, 8/2004 sumu 2.234,- Sk, 9/2004 sumu 2.033,- Sk, 10/2004 sumu
2.033,- Sk, 11/2004 sumu 1.433,- Sk, 12/2004 sumu 1.151,- Sk, 1/2005 až 4/2005 každý mesiac sumu
2.123,- Sk, 5/2005 sumu 2.482,- Sk, 6/2005 sumu 73,- Sk, 7/2005 sumu 2.482,- Sk, 8/2005 až 5/2006

každý mesiac 73,- Sk, 6/2006 sumu 0,- Sk, 7/2006 sumu 146,- Sk, 8/2006 až 11/2007 každý mesiac
sumu 73,- Sk, 12/2007 sumu 0,- Sk a za stočné - zrážková voda za rok 2005 až 2007 sumu 0 Sk. O
danej skutočnosti svedčia fotokópie ústrižkov poštových poukážok, ktorými žalovaná platbu uhrádzala.

Faktúrou č. 2008080 zo dňa 8.9.2008 žalobca uhradil sumu 58.538,50 Sk za výmenu a spustenie do
prevádzky rozvodov ústredného kúrenia v rodinnom dome na ul. P. X/XXX, S..

Nazákladefaktúryč.080357zodňa24.6.2008žalobcoviauhradilisumu85.000,-Skanazákladefaktúry
č. 080477 zo dňa 15.8.2008 sumu 72.283,- Sk za výmenu okien na rodinnom dome. Sumu 49.000,- Sk
žalobcovia zaplatili za náter strechy, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č. 02 zo dňa 11.8.2008.

Z výpovedí účastníkov konania je zrejme, že žalovaná sa z rodinného domu odsťahovala v januári 2002.
Jej matka, ktorá tam bývala s jej súhlasom odišla bývať k nej dňa 14.6.2004. Žalovaná do januára 2005

uhrádzala platby za elektrinu, plyn a vodu. Počas užívania nehnuteľnosti boli všetky záležitosti týkajúce
sa nehnuteľnosti riešené vzájomnou dohodou účastníkov konania. Práce s udržiavaním nehnuteľnosti -
rodinného domu vykonával prevažne žalobca v 1. rade a žalovaná uhrádzala pomernú časť nákladov.

Z výsluchu zástupcu žalovanej súd zistil, že žalovaná sa odmieta po odsťahovaní z domu podieľať na
nákladoch spojených s údržbou nehnuteľnosti z dôvodu, že v dome nebýva. Z výsluchu žalobcu zistil,

že žalovanej ústne oznámil, že je potrebné vykonať práce na rodinnom dome, avšak mu oznámila, že
do domu nedá ani korunu, nakoľko ona má kde bývať.

Z listu P., s.r.o. B. zo dňa 17.11.2008 je zrejme, že okná, ktoré boli vymenené na rodinnom dome súp.
č. 216, postavený na parcele č. 427 kat. úz. S., zapísanom na LV č. 435 boli v havarijnom stave a
ich výmena bola nutná a neodkladná. Pri posudzovaní dôvodnosti výmeny okien sa bral do úvahy celý

rad štandardných požiadaviek na kvalitu okien, pričom vymieňané okná objektívne nespĺňali žiadnu z
týchto požiadaviek, nemali takmer žiadne tepelno-izolačné schopnosti, zvukovú izoláciu. Staré okenné
konštrukcie dokonca ohrozovali zdravie obyvateľov domu, nakoľko drevo bolo napadnuté škodcami,
okná netesnili, rámy aj sklo bolo uvoľnené a pôvodne tesniaci materiál bol úplne nefunkčný. V niektorých
miestnostiach sa okná nedali vôbec otvoriť, v iných zase sa nedali zatvoriť a podobne. Vzhľadom na

stav okien ich oprava nebola vôbec možná.

Z potvrdenia fyzickej osoby - podnikateľa podnikajúcej pod obchodným menom E. D. P., S. zo dňa
20.9.2010 vyplýva, že výmena a spustenie rozvodov ústredného kúrenia do prevádzky realizované
na rodinnom dome na ul. P. X S. boli nevyhnutné z dôvodu havarijného stavu rozvodov vzhľadom k
neodstrániteľným vadám spôsobeným vekom a opotrebením pôvodne použitého materiálu.Z potvrdenia fyzickej osoby - podnikateľa podnikajúcej pod obchodným menom S. D., S. zo dňa
20.9.2010 vyplýva, že vykonal v r. 2008 pravidelnú nevyhnutnú údržbu strechy rodinného domu na ul. P.
X vo S.. Z výsluchu svedka Š. S. súd zistil, že strecha domu bola v havarijnom stave, do domu zatekalo

a nebolo možné kúriť.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

Podľa § 464 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

k tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh nesplní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom
aleborozhodnutímsúduniejeustanovenéaleboúčastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkých
dlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedá
jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im

príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podielom na
nich pripadajúcichsplnilialeboabyhovtomtorozsahudlhuinakzbavili.Akdlžníkvrozsahuuplatneného
nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže
niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia spolu so žalovanou sú podielovými

spoluvlastníkmiatožalobcoviav1ažalovanáv1krodinnémudomusúp.č.216,postavenomnaparcele
č. 427 kat. úz. S., evidovanom na LV č. 435. Žalovaná bývala v predmetnom dome do roku 2002, kedy sa
odsťahovala do svojho nového rodinného domu, ktorý si postavila spolu s manželom. Zostala tam bývať
jej matka spolu s jej synom, ktorí sa odsťahoval z domu dňa 14.6.2004, kedy podľa vyjadrenia žalovanej
bola jej matka z domu násilne vyhodená. Toto tvrdenie však žalovaná ničím nepreukázala a nevyplýva

ani z listinných dôkazov. Vo výpovedi žalovaná uviedla, že odvtedy bolo kúrenie v izbách, ktoré obývala
vypnuté. V rodinnom dome okrem žalobcom v 1. a 2. rade bývala ich dcéra spolu s dvoma maloletými
deťmi,čižespolu5osôb.Žalovanádojúna2005riadneplatilapolovicunákladovzaelektrinu,plyn,vodné
a stočné. Následne len platila udržiavací poplatok za elektromer vo výške 73,- Sk. Nakoľko žalovaná v
rodinnom dome nebývala, ani nikto z jej rodinných príslušníkov, od júna 2004 nemohla spotrebovať ani

elektrinu, vodu či plyn, preto bola žaloba o sumu 197,17 eura (5.940,- Sk) právoplatne zamietnutá. Táto
suma predstavuje výšku nákladov za obdobie od januára 2004 do mája 2005 za elektrinu, vodu a plyn.

Od júna 2005 do decembra 2007 žalovaná v predmetnom rodinnom dome nebývala, v časti
nehnuteľnosti, ktorú na základe konkludentnej dohody užíva žalovaná má svoj nábytok, nakoľko
žalobcovia stále podľa dohody majú za to, že táto časť je v užívaní žalovanej, túto časť neužívajú. Platila

iba udržiavací poplatok za elektromer elektriny a plynu vo výške 1/3 v sume 73,- Sk mesačne a v júli 2005
zaplatila sumu 2.482,- Sk. Na kúrení sa nepodieľala, nakoľko radiátory v dome v miestnostiach, kde
bývalavypla.Poplatokzaelektromerelektrinyaplynupredstavujesumu219,-Skmesačne.Žalovanátak
mala platiť za elektromer mesačne poplatok vo výške 109,50 Sk, čo zodpovedá jej spoluvlastníckemu
podieluvovýškejednejpolovici.Žalovanázaplatilaza6/2005až12/2007sumu4.599,-Skamalazaplatiť

sumu 3.394,50 Sk (31x109,50 Sk), teda zaplatila viac o sumu 1.204,50 Sk.Žalovaná ďalej mala zaplatiť polovicu nákladov stočného za zrážkovú vodu za rok 2005 v sume 717,- Sk,
za rok 2006 v sume 938,- Sk a za rok 2007 v sume 845,- Sk, čo celkom predstavuje sumu na zrážkovej
vode vo výške 2.500,- Sk.

Podľa § 28 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách stočné je odplata
za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a jej zneškodňovanie. Pokiaľ nie je množstvo
vypúšťaných vôd merané, určuje sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd podľa množstva vody
odoberanej z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov (vlastný
zdroj, dažďová voda atď.), alebo z výpočtov na základe predložených technických podkladov. Pre odber

odpadových vôd zo septikov a žúmp sa stanovujú zmluvné ceny.

Podľa názoru súdu žalobcovia v konaní nepreukázali spôsob stanovenia výšky stočného v prípade
domu na P. ul. v ich spoluvlastníctve, t.j. či sa stočné stanovilo výpočtom podľa technických podkladov,
alebo ako množstvo vypúšťaných odpadových vôd podľa množstva vody odoberanej z verejného
vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov, v takom prípade by potom nemohlo
prísť k bezdôvodnému obohateniu žalovanej. Množstvo vody odobratej z verejného vodovodu (vodné)

spotrebovali aj žalobcovia, žalovanej podiel na tejto spotrebe by predstavoval len podiel vody odobratej z
verejného vodovou na ohrev vody potrebnej na vykurovanie, avšak tieto presnú výšku nákladov a podiel
žalovanej na nákladoch žalobcovia nevedia preukázať.

Tak, ako bolo uvedené, žalovaná nebývala v rodinnom dome od júna 2005 a radiátory vypla. Je však
zrejmé, že aj v prípade vypnutia radiátorov jednotlivé izby spotrebúvajú teplo a je potrebné, aby sa

žalovaná podieľala na nákladoch vynaložených na vykurovanie. Podľa žalobcov náklady na vykurovanie
predstavujú ročne 23.000,- Sk, z čoho nimi uplatnených 30 % predstavuje sumu 6.900,- Sk. Percento
zodpovednosti žalovanej žalobcovia odvodzujú zo skutočnosti, že účastníci užívajú rovnaké veľkosťou
rovnaké časti nehnuteľnosti, a teda žalovaná by mala znášať 50 % nákladov na vyrovnanie, avšak s
ohľadom na skutočnosť, že v nehnuteľnosti nebýva, požadujú len 30 % . Náklady na teplo teda podľa

žalobcov za rok 2005 predstavujú sumu 4.025,- Sk (počítané od júna 2005), za rok 2006 sumu 6.900,-
Sk a za rok 2007 sumu 6.900,- Sk. Celkovo to činí 17.825,- Sk.

Výšku skutočných nákladov na vykurovanie však žalobcovia nepreukázali vzhľadom na skutočnosť,
že v dome sa rozhodnom období vykurovalo kombinovane tuhým palivom aj plynom. Zároveň súd z
predložených dokladov o úhrade plynu zistil, že domácnosť je zaradená do kombinovanej tarify pre

vyúčtovanie plynu, a to na varenie, ohrev vody a kúrenie, žalobcovia nepreukázali skutočnú výšku
nákladov, ktorá z vyúčtovanej sumy dodávateľom plynu predstavuje práve náklady na vykurovanie
nehnuteľnosti. V tejto časti nákladov žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, a následne neuniesli v
konaní dôkazné bremeno týkajúce sa uplatneného nároku na náhradu 30 % takýchto nákladov na
vykurovanie.

Z uvedeného dôvodu súd časť nároku uplatneného žalobou týkajúcu sa náhrady nákladov spojených s
užívaním predmetných nehnuteľností čo do výšky 19.120,50 Sk, teda 634,68 eura zamietol.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

Podľa § 464 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podiel vyjadruje
mieru ktorou sa spoluvlastníci podieľajú nielen na právach, ale aj povinnostiach, práva a povinnosti
spoluvlastníkovnavzájomupravujedruhýodsek§139Občianskehozákonníka.Podľatohtoustanovenia

platí väčšinový princíp, podľa ktorého je rozhodujúce vždy stanovisko väčšiny pri hospodárení so
spoločnou vecou. Táto väčšina nie je determinovaná počtom spoluvlastníkov, ale veľkosťou ich
spoluvlastníckych podielov. Zákon vždy preferuje dohodu spoluvlastníkov bez ohľadu na formu akou
bola uzatvorená. Pokiaľ za určitých okolností dôjde k rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahla väčšina
hlasov alebo dohoda, alebo ak rozhodla väčšina a ostatní spoluvlastníci s tým nesúhlasia, môže sa

každý zo spoluvlastníkov obrátiť na súd.

Dohodu medzi spoluvlastníkmi o výkone práv a povinností netreba uzavierať písomne, a to ani vtedy,
pokiaľ predmetom spoluvlastníctva je nehnuteľnosť. Dohoda môže byť uzavretá výslovne, ale aj mlčky,
konkludentným konaním, pokiaľ nie je pochybnosť o obsahu takto prejavenej vôle. Dlhšie trvajúci
režim užívania môže byť určitým prejavom toho, že spoluvlastníci s ním súhlasia. Súd v tomto prípade

vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, že konkludentná forma dohody o účasti na oprave a údržbe
domu existovala.

Podľa názoru súdu však nie je možné dospieť k záveru, že konkludentne uzatvorená dohoda o užívaní
nehnuteľnosti a úhrade nákladov spojených s údržbou nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi zanikla len
samotným aktom ukončenia bývania v nehnuteľnosti žalovanou, tak ako tvrdí žalovaná, bez ďalšieho

prejavu vôle adresovaného ( hoci aj neformálne ) druhej strane. Žalovaná nikdy neoznámila žalobcom,
že nie je ochotná plniť si povinnosti a podieľať sa na nákladoch spojených s údržbou nehnuteľnosti,
tento argument uvádza ako obranu proti návrhu až počas súdneho sporu. Zo skutočnosti, že medzi
účastníkmi došlo k nedorozumeniam, nie je možné vyvodiť, že dôvodom nedorozumení bol nesúhlas
so spôsobom alebo kvalitou starostlivosti o spoločnú vec žalobcami, a teda zo samotnej konštatácie

oboch účastníkov, že o narušení vzťahov ešte nie je možné jednoznačne bez ďalšieho vyvodiť záver o
zániku ich dohody. Ani neužívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov neznamená takú zmenu
pomerov, ktorú by zároveň bolo možné vykladať ako zánik dohody spoluvlastníkov.

Prvostupňový súd má za to, že takýto výklad okamihu zániku dohody spoluvlastníkov je na ťarchu
spoluvlastníka,ktorýsiplnísvojezákonnépovinnostiaocelúvecsanaďalejriadnestará,pretonemožno

poskytnúť ochranu spoluvlastníkovi ktorý úmyselne odmieta plniť svoje zákonné povinnosti, a súčasne
v spoluvlastníckom vzťahu zotrváva.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od počiatku existencie predmetnej nehnuteľnosti, všetky
záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti boli riešené ústnou dohodou podielových spoluvlastníkov, ale aj
mlčky, konkludentným konaním, ktoré spočívalo v tom, že udržiavacie práce spojené s nehnuteľnosťou

vykonával prevažne žalobca v 1. rade a ostatní podieloví spoluvlastníci potom sa s ním finančne
vyrovnali. Ani v jednom prípade na to nebolo potrebné rozhodnutie súdu. Žalovaná žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by nesúhlasila s tým, že by žalobcovia nevykonali práce súvisiace s výmenou okien, s
údržbou strechy a opravou rozvodov ústredného kúrenia, ani že by takýto nesúhlas oznámila žalobcom.

Navyše žalovaná argumentuje odmietnutie hradiť náklady zánikom konkludentnej dohody výlučne vo

vzťahu k náhrade nákladov na údržbu nehnuteľnosti, vo vzťahu k spôsobu užívania však zánik dohodyneuvádza. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná má v časti, ktorú podľa dohody užívala,
svoj nábytok a žalobcovia túto časť neužívajú.

Z listu P. s. r. o. jednoznačne vyplýva, že výmena okien je nutná a ich oprava nie je možná. Rovnako

súd vyhodnotil aj vykonané opravy strechy a ústredného kúrenia, išlo o nevyhnutné opravy a údržbu, na
ktorú sú všetci spoluvlastníci povinní prispievať počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomerne podľa
veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v nehnuteľnosti ten - ktorý
spoluvlastník býva, alebo nie.

Spôsob plnenia zákonných povinností vyplývajúcich z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi
účastníkmi, sa podľa názoru súdu počas trvania spoluvlastníctva riadil konkludentnou dohodou o

hospodárenísospoločnouvecou,atiežstarostlivostiospoločnúvec,vrátanespôsobunáhradynákladov
s tým spojených, teda v súlade s dohodou spoluvlastníkov podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú
nielen na právach, ale aj na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, teda aj

povinnosti starať sa o spoločnú vec a povinnosti hradiť náklady spojené s údržbou spoločnej veci. Všetci
vlastníci majú nielen rovnaké práva ale aj povinnosti, pričom žiadne zákonné ustanovenie nezbavuje
spoluvlastníka povinnosti prispievať na náklady na spoločnú vec počas trvania spoluvlastníctva, ani
neupravuje nemožnosť ostatných spoluvlastníkov domôcť sa zaplatenia podielu na nákladoch počas
trvania spoluvlastníctva, nielen až pre prípad vysporiadania spoluvlastníctva. Ide o zákonnú povinnosť,

ktorá vzniká vznikom spoluvlastníctva k veci a zaniká zánikom spoluvlastníckeho vzťahu, s výnimkou ak
by sa spoluvlastníci dohodli, že niektorí zo spoluvlastníkov na náklady spojené s údržbou veci ostatným
prispieť nemusia. Takáto dohoda, ktorá by mala zrejme charakter vzdania sa práva, však nebola medzi
účastníkmi ani len konkludentne nikdy uzatvorená.

Súd skúmal všetky vykonané dôkazy, ako aj vyjadrenia účastníkov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej

súvislosti, avšak nezistil, že by ktorýkoľvek z účastníkov po odsťahovaní žalovanej zo spoločnej
nehnuteľnosti uskutočnil akoukoľvek formou úkon, ktorým by druhému účastníkovi dal bez pochybností
najavo, že sa necíti byť dohodou spoluvlastníkov viazaný. Žalovaná sa vyjadrila, že považuje
konkludentnú dohodu medzi spoluvlastníkmi za zaniknutú až počas tohto konania v podaní
adresovanom odvolaciemu súdu. Nikdy však takýto úkon ani len konkludentne neuskutočnila vo vzťahu

k žalobcom ako spoluvlastníkom.

Súd preto ustálil, že nie je možné dospieť k záveru o zániku dohody spoluvlastníkov po odsťahovaní
žalovanej zo spoločnej nehnuteľnosti. Táto zmena pomerov nie je podľa názoru súdu kvalifikovaným
dôvodom na zánik dohody spoluvlastníkov bez prejavu vôle žalovanej adresovaného druhému
účastníkovi, uskutočneného v tomto prípade v akejkoľvek forme, z ktorého by tento účastník mohol bez

pochybností dospieť k záveru, že platnosť takejto dohody má vôľu ukončiť. Za takýto prejav vôle by bolo
možné považovať až následné správanie žalovanej počas tohto konania, avšak podľa názoru súdu je
možné naň prihliadať výlučne do budúcnosti. Vo vzťahu k opravám a údržbe spoločnej veci realizovaným
na základe dohody spoluvlastníkov je irelevantný.

Súd taktiež na základe predložených dôkazov ustálil, že vykonané investície majú jednoznačne

charakter nevyhnutných opráv a údržby, a vzhľadom na vyššie uvedené ustálil právnu kvalifikáciu nároku
žalobcov v súlade s ust. § 137 ods. 1 a 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 454 Občianskeho
zákonníka.

Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka žalovanú
zaviazal aj na úhradu polovice nákladov za výmenu okien, výmenu a spustenie rozvodov ústredného

kúrenia a náteru strechy, čo predstavuje sumu 132.433,- Sk, teda 4.395,97 eura.Nakoľko náklady spojené s údržbou nehnuteľností uhradili v zmysle konkludentnej dohody podľa §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovia za žalovanú, musia sa vysporiadať primerane podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a 454 Občianskeho zákonníka, pričom výška nároku

žalobcovby odpovídala podílu na investici podle velikosti jeho spoluvlastnického podílu a povinnost
vydat bezdůvodné obohacení by vznikla vynaložením investice za trvání spoluvlastnického vztahu.
zodpovedá podielu žalovanej na investícii podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu podľa ust. §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a povinnosť vznikla vynaložením investície žalobcami za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu. Pokud by šlo o investice jiné než na nezbytné opravy a údržbu, pak povinnost

menšinového spoluvlastníka vydat bezdůvodné obohacení by vznikla až při zániku jeho spoluvlastnictví,
např. při jeho zrušení

Pre úplnosť považuje súd za potrebné uviesť, že i v prípade, že by žalovaná nesúhlasila s investíciami,
má takýto nesúhlas význam iba v prípade, že by išlo o iné investície ako nevyhnutné opravy a údržbu.
Keďže však z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobcami vynaložené náklady na spoločnú
vec majú charakter nákladov na nevyhnutné opravy a údržbu spoločnej veci, majetkové právo žalobcov

na zaplatenie 1 nákladov vzniká za trvania spoluvlastníctva. V prípade neexistencie konkludentnej
dohody spoluvlastníkov, by sa nárok žalobcov spravoval ust. § 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho
zákonníka, pričom by vzhľadom na charakter investícií vznikol rovnako za trvania spoluvlastníctva.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplnil je omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania s účinnosťou od 1.5.1995 sa riadi ustanovením § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platných k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle citovaných ustanovení súd priznal žalobcom 8,5 % úrok z omeškania ročne tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko žalovaná po výzve na plnenie toto odmietla, a
tým sa dostala do omeškania. Súd pri ustálení okamihu doručenia výzvy na zaplatenie vychádzal
analogicky z právneho názoru prezentovaného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR, ktorá za
doručenie výzvy na plnenie peňažného záväzku dlžníkovi je možné považovať aj doručenie žaloby a tiež

právneho názoru Európskeho súdneho dvora vo veci C-306/06, podľa ktorého podanie žaloby, ktorou
sa oprávnená osoba domáha plnenia a doručenie platobného rozkazu v rámci podobného konania sú
považované za upomienku.

Žalobcovia rozšírili žalobu o sumu 132.433,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.10.2008 do
zaplatenia,čosúdprocesnýmuznesenímnapojednávanídňa27.10.2008pripustil.Zaokamihdoručenia

žaloby ako aj výzvy na zaplatenie súd teda považoval rozšírenie žaloby 27.10.2008 na pojednávaní za
prítomnosti oboch účastníkov.

Súd preto dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne, čo vyjadril v enunciáte
rozsudku.

Úspešným žalobcom priznal súd náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. nakoľko

mali v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania pozostávajú z náhrady hotových
výdavkov ich advokáta podľa ust. vyhl. č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. V zmysle citovanej vyhlášky bola priznaná odmena za 3 úkony právnej
služby po 223,89 eura s DPH v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhlášky a to: prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd vo veci samej dňa 5.9.2010, účasť na pojednávaní dňa 20.9.2010. Ďalej bol

priznaný režijný paušál 3x7,21 eura, náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa20.9.2010 z B. do S. a späť vo výške 291,48 eura s DPH a náhrada za stratu času 10x24,04 eura.
Celkom boli priznané trovy konania v sume 1.249,23 eura.

Povinnosť žalovanej prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov vyplýva z

ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na
tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.