Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/75/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211218328
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7211218328.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu N. E., bytom H., F. XX, proti žalovanej S. H., bytom H., K. 12,
o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 45C 75/2011-8 z 12.7.2011
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie, okrem výroku o náhrade trov konania s tým, že predbežné opatrenie bude
trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej medzi účastníkmi vo veci odporovacej

žaloby.

Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Ukladá žalobcovi podať na príslušnom súde proti žalovanej odporovaciu žalobu, v lehote do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s

nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území N., obec H. - Z., okres H. IV, zapísanými na
liste vlastníctva č. XXXXX a to bytom č. XX, na X.. poschodí, vchod K. č. XXXX/XX, v bytovom dome súp.
č. XXXX, postavenom na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX.,
so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX a k pozemkom
parc. č.. zastavané plochy o výmere XXX mX, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX mX,
parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX mX, o veľkosti XXX/XXXXX, t.j. predať ich, darovať,

prenajať, zaťažiť záložným právom, a to do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným
súdom Košice II pod sp.zn. 36Ro 160/2011. Žalovanú zaviazal nahradiť trovy konania v sume 409,36 €
na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 15 od právoplatnosti uznesenia.

Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žalobca
žiadal zakázať žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území N.,
obec H. - Z., okres H. IV, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXXX, t.j. predať ich, darovať, prenajať

a zaťažiť záložným právom, a to do dňa uspokojenia záväzkov O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX,
H., ktorý si od spoločnosti O. s.r.o. požičal sumu XXX.XXX Sk (XX.XXX,XX €) a peniaze nevrátil,
za čo bol aj právoplatne odsúdený v konaní 7To 9/2010-158 Krajského súdu v Košiciach. Z návrhu
mu ďalej vyplynulo, že žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 11.3.2008 stal
veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi O. H. (synovi žalovanej) a svoj nárok si uplatnil návrhom na
vydanie platobného rozkazu, vedeným Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 36Ro 160/2011 a zároveň

požiadal i o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré však bolo uznesením z 18.4.2011 pod sp.zn.
20C 51/2011-16 zamietnuté a následne došlo zo strany dlžníka O. H. k prevodu vlastníckeho práva knehnuteľnosti na príbuznú v priamom rade - žalovanú a je takto zrejmé, že dlžník sa vyhýba splneniu
svojej povinnosti a bude nevyhnutné podať návrh na začatie konania o odporovateľnosť úkonu. Z výpisu
z katastra nehnuteľností č. XXXXX mal preukázané, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXXX (bytu č. XX na K. ul. č. XXXX/XX s prísl.) je žalovaná a vklad darovacej zmluvy k bytu bol
povolený rozhodnutím č. V-XXXX/XX z XX.X.XXXX. Zo spisu 36Ro 160/2011 Okresného súdu Košice
II mu vyplynulo, že na základe návrhu žalobcu bol dňa 13.5.2011 vydaný platobný rozkaz, ktorým bol
dlžník O. H. zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX €, avšak v zákonnej lehote bol proti nemu
podaný odpor a konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Zo spisu Okresného súdu Košice II 20C

51/2011 zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I 5T 83/2008-141 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 7To 9/2010-158 bol dlžník Daniel Kuruc uznaný vinným zo spáchania trestného činu
podvodu na tom skutkovom základe, že si dňa 21.4.2004 požičal od konateľa spoločnosti O. s.r.o. sumu
XXX.XXX Sk a túto nevrátil. Vychádzajúc z ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm.e/ a f/ O.s.p. mal za to,
že žalobca dostatočne osvedčil existenciu nebezpečia bezprostredne hroziacej ujmy, keď už samotné
konanie dlžníka O., ktorý previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovanú môže v ňom vzbudzovať

dôvodnú obavu, že dlžník sa svojím správaním snaží vyhýbať plneniu povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o pôžičke. Dospel k záveru, že ujma, ktorá by v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia
vznikla žalovanej by nebola neprimeraná vo vzťahu k účelu, ktorého sa žalobca podaným návrhom
domáha a práve naopak, v prípade jeho nenariadenia by mohlo aj zo strany žalovanej dôjsť k ďalšiemu
disponovaniu s nehnuteľnosťou a tým aj sťaženiu právneho postavenia žalobcu. Návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia preto vyhovel a jeho trvanie vymedzil do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp.zn. 36Ro 160/2011. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 409,36 €, spočívajúcu v náhrade za zaplatený súdny
poplatok vo výške 33 €, poplatku za výpis z katastra nehnuteľností v sume 8 € a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 368,36 € v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná, považovala ho za nesprávne z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., žiadala ho zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietnuť. Mala za to, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo pristúpil k tak vážnemu zásahu do
jej vlastníckeho práva, keď akékoľvek konanie vedené voči jej synovi nemôže slúžiť ako odôvodnenie
vydania predbežného opatrenia voči nej. Nie je stranou konania v spore, ktorý je vedený voči synovi, a

preto súd svoje rozhodnutie nemôže opierať o úplne iné konanie, ktorého predmet žiadnym spôsobom
nesúvisí s predmetnou nehnuteľnosťou ani s jej prevodom. Súd pochybil, pokiaľ vyvodil úmysel O. H.
ukrátiť žalobcu z toho, že predmetnú nehnuteľnosť previedol na ňu následne po zamietnutí návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, keďže o zamietnutí návrhu sa jej syn nemal ako dozvedieť a časová
súvislosť medzi zamietnutím návrhu na vydanie predbežného opatrenia a prevodom nehnuteľnosti je

čisto náhodná a tieto dve udalosti nie sú v žiadnej príčinnej súvislosti. Bola toho názoru, že predmetné
uznesenie nie je riadne odôvodnené, nie je možné určiť, na základe akých skutočností dospel súd k
záveru o potrebe nariadenia predbežného opatrenia a rozhodnutie je takto nepreskúmateľné. Uviedla
ďalej, že žalobca sa domáha voči O. H. zaplatenia sumy 600.000 Sk v konaní vedenom pred Okresným
súdom Košice II sp.zn. 36Ro 160/2011 a jej syn sa bráni tým, že nárok je premlčaný a žaloba je

takto zjavne bezúspešná. Pokiaľ by žalobca chcel odporovať právnemu úkonu darovania predmetnej
nehnuteľnosti, tento úkon by musel ukracovať uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a táto je
premlčaná. Úspech žaloby závisí od toho, či bude žalobcovi vyhovené v konaní vedenom v úplne inej
právnej veci a ide takto o neistú okolnosť, čo teda nesvedčí o dôvodnosti podania samotného návrhu
na začatie konania, a nie to ešte vydanie predbežného opatrenia. Súd len na základe takýchto neistých

a hypotetických úvah zasiahol do jej vlastníckeho práva garantovaného Ústavou a zákonmi Slovenskej
republiky. Namietala tiež, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách predbežného opatrenia
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z čoho vychádzal, keď priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby vo výške 368,36 €.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že dlh syna žalovanej vznikol ešte v roku 2004 a za svoje konanie bol
dlžník právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podvodu a keďže sa prejavil ako nedôveryhodná
osoba, bol Okresný súd Košice II požiadaný o nariadenie predbežného opatrenia v konaní 20C 51/2011.
Návrh bol zamietnutý z dôvodu nepreukázania konkrétnych krokov syna odporkyne smerujúcich k
zmenšeniu jeho majetku, k čomu aj nakoniec došlo, keď dlžník previedol svoj majetok na žalovanú,

teda svoju matku. Navrhnuté predbežné opatrenie je zabezpečovací inštitút pre ďalšie konanie, a to oodporovateľnosť právneho úkonu, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou v spore o zaplatenie istiny
so synom žalovanej bude úspešný. Dlžník mu totiž spôsobil škodu úmyselným trestným činom, teda
nárok sa premlčuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka v 10 ročnej lehote, ktorá ešte neuplynula.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil, okrem výroku o náhrade trov konania. Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 O.s.p..

Predbežné opatrenie podľa § 74 ods. 1 O.s.p. (pred začatím konania) a § 102 ods. 1 O.s.p. (po
začatí konania) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorého

zmyslom je poskytnutie dočasnej ochrany porušených a ohrozených práv účastníka, príp. zabránenie
ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany. Z dočasného
charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky
skutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej,aleprejehonariadenie
musia byť osvedčené (nie preukázané, keďže nejde o konečné riešenie) aspoň základné skutočnosti

umožňujúce záver, že tu existuje určité právo, že toto právo je porušené alebo ohrozené a že na jeho
ochranu je potrebné navrhované predbežné opatrenie. Navrhovateľ musí mať právny záujem na vydaní
predbežného opatrenia, ktorého existencia sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov prípustnosti
a opodstatnenosti predbežného opatrenia (právne významných skutočností) z hľadiska ust. § 74 ods.
1 a § 102 ods. 1 O.s.p., to znam. navrhovateľ musí osvedčiť existenciu práva, resp. právneho vzťahu

medzi účastníkmi, na ochranu ktorého má byť predbežné opatrenie nariadené, a potrebu navrhovanej
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.

Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia
sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do
práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom

chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či predbežným opatrením
nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere),čoznamená,žeodporcamôžebyťobmedzenývnakladanílenvovzťahukveciamaleboprávam,
ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci a pod. Pritom je

nepochybné, že tento prostriedok môže súd využiť aj v tých prípadoch, keď ide o zamedzenie vzniku
škody, prípadne inej ujmy na strane oprávneného účastníka, ktorá by v budúcnosti bola iba ťažko
napraviteľná.

Súd prvého stupňa postupoval podľa uvedených zásad a dospel k správnemu záveru, že v danom
prípadesúsplnenézákonnépodmienkyprenariadenienavrhovanéhopredbežnéhoopatrenia.Preúčely

predbežného opatrenia totiž samotný nárok nemusí byť spoľahlivo preukázaný, keďže v rozhodnutí o
predbežnom opatrení nejde o konečné vyriešenie sporu z hľadiska hmotného práva, ale o rozhodnutie
dočasné, ktorým sa zabezpečuje, aby rozhodnutie vo veci samej malo vôbec reálny význam.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia.

Z tvrdených skutočností a predložených dôkazov v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu
možno považovať za pravdepodobný nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Medzi konaním Okresného súdu Košice II 36Ro 160/2011, nariadeným predbežným opatrením a
konaním, v ktorom žalobca mieni uplatňovať svoje práva voči žalovanej odporovacou žalobou existuje
úzka vzájomná súvislosť. V konaní Okresného súdu Košice II 36Ro 160/2011 žalobca uplatnil voči O. H.

(synovi žalovanej) nárok na peňažné plnenie a v prípade úspechu v spore získa voči žalovanej aj aktívnu
legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, čoho predpokladom je práve vymáhateľná pohľadávka. V
tomto štádiu konania nemožno prejudikovať výsledok konania vo veci samej sp. zn. 36Ro 160/2011 a ani
to, či dlžník O. H. dôvodne namieta premlčanie uplatňovanej pohľadávky. Navrhovaná dočasná úpravapomerov účastníkov do doby právoplatného skončenia konania, ktoré bude vedené vo veci samej (v
ktorom žalobca mieni uplatniť proti žalovanej právo odporovať právnemu úkonu dlžníka podľa § 42a a §
42b OZ, čo vyplýva z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) je však potrebná za účelom

zamedzenia vzniku škody alebo inej ujmy na strane žalobcu, keďže v prípade prevodu nehnuteľností
žalovanou na tretie osoby by došlo k zhoršeniu pozície žalobcu a sťaženiu jeho možnosti dosiahnuť
uspokojenie svojej vymáhateľnej (splatnej) pohľadávky z dlžníkovho majetku (O. H.), resp. z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom z jeho majetku ušlo.

Námietkažalovanej,ženapadnutýmuznesenímdošlokzásahudojejvlastníckehoprávagarantovaného

Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky nie je opodstatnená, keďže zmyslom inštitútu odporovateľnosti
je v prvom rade zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré
vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu možnosti, aby sa veriteľ z majetku dlžníka uspokojil.
Nariadené predbežné opatrenie obmedzuje žalovanú vo výkone jej práv len v nevyhnutnom rozsahu,
predbežným opatrením sa jej žiadnym spôsobom neznemožňuje, aby ako vlastníčka predmetné
nehnuteľnosti užívala. Pokiaľ žalovaná skutočne nemá v úmysle predmetné nehnuteľnosti predať,

darovať, prípadne ich zaťažiť, potom ani nariadené predbežné opatrenie jej objektívne nemôže spôsobiť
žiadnu ujmu na právach.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (okrem výroku o trovách konania)
ako vecne správne so zmenou (§ 220 O.s.p.) tej časti výroku, ktorá sa týka vymedzenej doby trvania
predbežného opatrenia a určil, že nariadené predbežné opatrenie bude trvať do doby právoplatného

skončenia konania vo veci samej vedenej medzi účastníkmi o odporovacej žalobe podľa § 42a nasl.
Občianskeho zákonníka (§ 77 ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Iba takto vymedzené trvanie predbežného
opatreniatotižzodpovedátejzásade,žezabezpečovacíprostriedokmusímaťvzťahkprávnemuvzťahu,
ktorý bude s konečnou platnosťou vyriešený rozhodnutím vo veci samej - v danom prípade v konaní o
odporovacej žalobe. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. uložil žalobcovi

povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej.

Predbežné opatrenie zanikne, ak žalobca v súdom určenej lehote nepodá návrh na začatie konania vo
veci samej (§ 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

Neboli však splnené podmienky na potvrdenie, ani na zmenu uznesenia vo výroku o trovách konania,
preto v tejto časti bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v

rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná dôvodne namietala, že súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, keď priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
vo výške 368,36 € a v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia (výroku o trovách konania) nemožno zistiť, ako súd dospel k trovám právneho zastúpenia vo

výške 368,36 €, za koľko a aké konkrétne úkony právnej služby odmenu priznal a z akej tarifnej hodnoty
veci pritom vychádzal.

Úlohou súdu prvého stupňa bude znovu rozhodnúť o trovách konania a v prípade, že opätovne
niektorému účastníkovi prizná aj náhradu trov právneho zastúpenia uviesť, za ktoré úkony právnej
služby tarifnú odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb priznal a z akej tarifnej hodnoty veci vychádzal, a nové rozhodnutie riadne odôvodniť
v súlade s ust. § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.