Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 30, 2008

Judgement

---

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/98/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307214201
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou JUDr. Evou Malíkovou v právnej veci navrhovateľa Ing. P. M.,
nar. XX.. X.. XXXX,. bytom S. XXX,. XXX. XX. Č. zast. JUDr. M. K., advokátom, Advokátska kancelária
K.-T.-H., J. XX,. P. O. Box. XX,. XXX. XX. B. proti odporcovi S. I. S., V. XX,. P. O. Box. XX,. XXX. XX. B.
v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v podanom návrhu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uverejniť v 5-krát po sebe idúcich
vydaniach týždenníka P. X dní tento text: S. I. S. sa ospravedlňuje Ing. P. M. za to, že o ňom rozširovala
nepravdivé informácie a donútila ho pod psychickým nátlakom opustiť svoje zamestnanie pracovníka
S.. Ďalej žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 200.000,- Sk
spôsobenú šírením nepravdivých informácii a poškodením vážnosti navrhovateľa a náhradu trov
konania.

Z dôvodu späťvzatia žaloby bolo konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola
uložená povinnosť uverejniť5-krát po sebe idúcich vydaniach týždenníka P. X dní text, že žalovaný sa
ospravedlňuje žalobcovi, že ho donútil pod psychickým nátlakom opustiť svoje zamestnanie pracovníka
S., zastavené uznesením Okresného súdu v Čadci zo dňa 1. 7. 2008 sp. zn. 7C/98/2007.

Z podanej žaloby vyplýva, že žalovaný viacerými listami adresovanými orgánom a organizáciám, tak
štátnym ako aj neštátnym, neprimeraným spôsobom znevažuje česť a dobrú povesť žalobcu najmä tým,
že podáva nepravdivé informácie o konaní navrhovateľa v dobe, keď bol príslušníkom S., najmä v tom,
že konal v rozpore v tej dobe s platnými predpismi a konal v úmysle odísť zo služobného pomeru zo S.,
že si svojvoľne a v rozpore s predpismi založil svoju spoločnosť s ručením obmedzeným T. T., s. r. o.
Takého tvrdenia predniesol žalovaný na pojednávaniach vedených na Krajskom súde v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 25S/58/2004, keď sa žalobca domáhal preskúmanie rozhodnutia svojho bývalého
zamestnávateľa po jeho odchode zo služobného pomeru.

Na upresnenie žaloby žalobca uviedol, že k zásahu do jeho cti a dôstojnosti došlo výrokmi právneho
zástupcu žalovaného pred Krajským súdom v Žiline, ktoré boli prednesené jednak ústne, jednak v
písomnej forme a z ktorých vyplývalo, že žalobca sa ešte pred podaním žiadosti o uvoľnenie zo
služobného pomeru stal spoločníkom obchodnej spoločnosti T. T., s. r. o., pričom zamlčal svoju

podnikateľskú činnosť v S.. Porušil tak povinnosti príslušníka S.. Podnikateľská činnosť žalobcu
nasvedčuje tomu, že už dlhšie nechcel zotrvať v služobnom pomere a jeho žaloba má jediný cieľ,
dodatočné získanie ďalších finančných prostriedkov. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ podnikal ako
fyzická osoba a bol spoločníkom a konateľom obchodných spoločností, bolo to so súhlasom S.. K
zásahu do jeho osobnosti došlo aj konaním zodpovedných pracovníkov S., ktorý pred podaním žiadosti
o uvoľnenie zo služobného pomeru zo strany žalobcu vykonávali na žalobcu psychický nátlak.

Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a porušil jeho česť a dôstojnosť,
keď podal na žalobcu nepravdivé trestné oznámenie pre trestný čin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré konanie sa
viedlo pred Okresným riaditeľstvom PZ, Úradom justičnej a kriminálnej polície oddelenie skráteného
vyšetrovania N. M.- V., B. 3 pod č. ČVS:ORP-1533/1-OSV-B3-2003.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že nezasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu,
neznevažuje ho, ani v minulosti neznevažoval česť a dobrú povesť žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi vždy postupoval striktne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navrhovateľ
bol personálnym rozkazom riaditeľa sekcie D S. č. 1259 zo dňa 20. 11. 2003, a to na základe vlastnej
žiadosti uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka S.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v
zákonnej lehote odvolanie. Toto odvolanie bolo zamietnuté. Rozhodnutie riaditeľa S. o uvoľnení zo
služobného pomeru bolo napadnuté žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, kde Krajský
súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 25S/58/2004 vo svojom rozsudku žalobu zamietol. Na
odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR v rozsudku 5Sž-o-Ks65/2005 potvrdil vyššie uvedený rozsudok
Krajského súdu v Žiline. Z obsahu rozsudkov vyplýva, že žalobca pri podávaní žiadosti o uvoľnenie
zo služobného pomeru konal slobodne bez akéhokoľvek fyzického, psychického alebo iného nátlaku a
nekonal ani v tiesni. Pokiaľ teda žalobca žiada, aby súd konštatoval, že žalovaný ho pod psychickým
nátlakom donútil opustiť svoje zamestnanie v S., ide o rozhodovanie vo veci, ktorá bola právoplatne
rozhodnutá. V tejto časti návrhu ide teda o neodstrániteľnú procesnú prekážku konania. Žalovaný
poukázal na ust. § 48 ods. 6 Zákona o štátnej službe, podľa ktorého ust. policajt nesmie popri výkone
funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú
zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich
podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou
alebo trvalou legendou. Z tohto dôvodu je vykonávanie funkcie konateľa obchodnej spoločnosti za
súčasného trvania služobného pomeru právne nezlúčiteľné a uvedené konanie možno považovať za
hrubé porušenie základných povinností príslušníka. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že
príslušnosť k S. v spojení s osobnými údajmi príslušníka je v zmysle bodu 112 zoznamu utajovaných
skutočností v pôsobnosti S. utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „vyhradené“, a to aj po skončení
služobného pomeru. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je zjavne nelogické, aby S. znevažovala česť
a dobrú povesť žalobcu a tým zverejňovala vzťah žalobcu k žalovanému. V súvislosti s pôsobením
žalobcu v obchodnej spoločnosti T. T., s. r. o. žalovaný uviedol, že žalobca na pojednávaní pred Krajským
súdom v Žiline argumentoval svojou nezamestnanosťou a tým, že je len poberateľom výsluhového
dôchodku. Po skončení pojednávania nahliadnutím do Obchodného registra právny zástupca S. zistil, že
navrhovateľ je konateľom obchodnej spoločnosti T. T., s. r. o., o čom hneď informoval Krajský súd v Žiline.
Ako to však vyplýva, z rozhodnutia Krajského súdu k tejto skutočnosti pri rozhodovaní o zákonnosti
uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru ani neprihliadal, nakoľko táto informácia nebola zahrnutá do
dokazovania. Táto informácia bola tiež uvedená aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, avšak žalobca
túto skutočnosť nerozporoval ani počas pojednávania na Najvyššom súdu. Najvyšší súd ju mal preto za
nespornú. Zároveň žalovaný poukázal na to, že táto spoločnosť nie je evidovaná ako krycí subjekt S.. Z
osobného spisu žalobcu taktiež vyplýva, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky uvedené
v § 48 ods. 6 Zákona č. 73/1998 Z. z. - žalobca nevystupoval pri plnení zákonných úloh pod dočasnou
alebo trvalou legendou. Z tohto dôvodu žiaden nadriadený nemohol udeliť žalobcovi právne relevantný
súhlas na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Tieto skutočnosti si osvojil aj Najvyšší súd a uviedol ich
v odôvodnení svojho rozsudku. Je preto nelogické, aby sa žalobca domáhal ochrany cti a dobrej povesti
a náhrady nemajetkovej ujmy od S., keď skutočnosť, že žalobca mal v úmysle ukončiť služobný pomer v
S. z dôvodu založenia obchodnej spoločnosti a vykonávania funkcie konateľa uviedol Najvyšší súd SR
v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 5Sž-o-KS65/2005.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že práve využitie procesných oprávnení žalovaného ako účastníka
konania a obhajovanie jeho práv a právom chránených záujmom vrátane navrhovania dôkazov a
protiargumentácie žalobca považuje za podávanie nepravdivých informácii a označuje za neoprávnený
zásah do práva na ochranu jeho osobnosti. Konanie a zmýšľanie žalobcu je nepochopiteľné o to viac,
že iniciátorom súdneho konania na Krajskom súde v Žiline bol práve žalobca. Ako jeden z účastníkov
konania mohol a mal si byť vedomý toho, že druhý účastník konania bude uplatňovať svoje procesné
oprávnenia na ochranu svojich právom chránených záujmov. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca
nebol úspešný ani pred Ústavným súdom SR, keď namietal porušenie svojho základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu.

Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu žalobcu, zo zápisnice o pojednávaní Krajského súdu v Žiline
z 21. 1. 2005 vo veci č. k. 25S/58/2004, z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 1. 2005 č. k.
25S/58/2004, zo zápisnice o pojednávaní pred Najvyšším súdom v Bratislave zo dňa 14. 3. 2006 k veci
pod sp. zn. 5Sž-o-KS65/2005, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 3. 2006 sp. zn. 5Sž-o-
KS65/2005, z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 24. 8. 2006 sp. zn. IIÚS272/06-11, zo záznamu
z pracovného rokovania SIS z 21. 10. 2003, z prehlásenia I. V., trestných oznámení, z uznesenia o
začatí trestného stíhania pod č. ČVS:ORP-1533/1-OSV-B3-2003 z 28. 1. 2004, z uznesenia o zastavení
trestného stíhania vydaného Okresnou prokuratúrou B. 30. 5. 2005, žiadosti o uvoľnenie, výpisov z
Obchodného registra, oznámenia Generálnej prokuratúry, B., potvrdenia zúčtovaných a vyplatených
príjmov z 8. 2. 2002, z harmonogramu postupného uvoľňovania, žiadosti o obnovu konania, rozhodnutia
S. o zamietnutí návrhu na obnovu konania, rozkladu, písomného vyjadrenia žalovaného z 24. 1. 2005
vo veci vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 25S/58/2004.

Služobný pomer žalobcu u žalovaného bol ukončený personálnym rozkazom riaditeľa sekcie D S.
č. 1259 z 20. 11. 2003 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru ku dňu 31. 12. 2003 na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 27. 10. 2003 o uvoľnenie. Tento personálny rozkaz bol potvrdený rozhodnutím
S. č. PK-21-5/204 zo dňa 24. 3. 2004. Žalobca podal žalobu na Krajskom súde v Žiline, na základe
ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia S. č. PK21/5/2004 zo dňa 24. 3. 2004, ktorým žalovaný potvrdil
personálny rozkaz riaditeľa sekcie D S. o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru. Konanie pred
Krajským súdom sa viedlo pod sp. zn. 25S/58/2004. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žiadosť,
ktorú fyzicky podal a doručil nadriadenému zo dňa 27. 10. 2003 podal neslobodne, pod nátlakom a z
donútenia, a to na základe príkazu riaditeľa S., ktorý bol prezentovaný na porade.

Z vyjadrenia žalovaného k vyššie označenej veci prebiehajúcej na Krajskom súde v Žiline zo dňa 24.
5. 2005 súd zistil, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca sa stal ešte pred pracovným
rokovaním, na ktorom mal byť na neho údajne vyvíjaný nátlak, spoločníkom obchodnej spoločnosti T.
T., s. r. o., kde je od 22. 10. 2003 aj konateľom. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podal dňa
27. 10. 2003. Na pojednávaní, kde apeloval na sociálny aspekt svojej nezamestnanosti od skončenia
služobného pomeru žalobca teda vedome zamlčal svoju podnikateľskú činnosť, čím súd aj S. zavádzal.
Svojim konaním tak porušil základné povinnosti príslušníka ustanovené v § 48 ods. 6 Zákona č. 73/1998
Z. z. Uvedené nasvedčuje aj tomu, že žalobca už dlhšie nechcel zotrvať v služobnom pomere a jeho
žaloba má jediný cieľ - dodatočné získanie ďalších finančných prostriedkov.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 31. 1. 2005 č. k. 25S/58/2004 žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PK-21-5/2004 zo dňa 24. 3. 2004 zamietol. Z odôvodnenia
citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca mal právo, nie povinnosť, podať žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru a zhodnotiť situáciu z hľadiska jeho postavenia v SIS, ako aj pôsobenie žalobcu v
minulosti v zložkách Štátnej bezpečnosti aj v súvislosti s pripravovanou právnou úpravou alebo zotrvať
v služobnom pomere. Aj samotná existencia možnosti voľby žalobcu vylučuje riešenie tejto situácie len
jednou možnou voľbou. V konaní nepreukázal existenciu príkazu na podanie žiadosti o uvoľnenie. Keď
žalobca podával žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, nekonal neslobodne, pod nátlakom a v
tiesni. Nebolo preukázané, že by žiadosť podal pod fyzickým, resp. psychickým nátlakom. Bolo na vôli
žalobcu sa rozhodnúť, ktorú variantu ďalšieho riešenia svojej situácie u žalovaného zvolí, či podá žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru s tým, že dostane plné sociálne zabezpečenie a mnohé finančného

hmotné výhody v súvislosti s týmto odchodom alebo zotrvá v služobnom pomere u žalovaného a vyčká
na ďalší postup žalovaného v súlade so zákonnou úpravou, ktorá sa pripravovala.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo 14. 3. 2006 č. k. 5Sž-o-KS65/2005 Najvyšší súd SR rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 31. 1. 2005 č. k. 25S/58/2004-89 potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že konal neslobodne pod nátlakom a z donútenia. Žalobca bol
osobou znalou právnych predpisov a aktuálnej situácie u žalovaného, prešiel viacerými výcvikmi a
psychotestami. Jeho subjektívne hodnotenia, vnímanie spoločenskej situácie a postoja spoločnosti k
bývalej Štátnej bezpečnosti a k jej pracovníkom nepotvrdzuje, že bol skutočne donútený podať žiadosť o
uvoľnenie zo služobného pomeru. Aj v tejto situácii mal možnosť voľby a bolo len na jeho rozhodnutí, či
požiada o uvoľnenie alebo nie. Závery pracovnej porady jednoznačne potvrdzujú, že bývalý pracovníci
Štátnej bezpečnosti mali možnosť výberu. Svedčí o tom skutočnosť, že viacerí žiadosť nepodali. O tom,
že žalobca bol už pred podaním žiadosti rozhodnutý odísť svedčí aj skutočnosť, že od 22. 10. 2003 sa
stal spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzením T. T. so sídlom v Č., P. XXXX.

Žalobca podal ústavnú sťažnosť doručenú Ústavnému súdu SR 21. 7. 2006, ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu postupom Najvyššieho súdu SR v konaní
vedenom pod sp. zn. 5Sž-o-KS65/2005 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia S.. Ústavný súd SR
uznesením zo dňa 24. 8. 2006 sp. zn. IIÚS272/06-11 sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti so skončením služobného pomeru požiadal žalobca podaním zo dňa 14. 12. 2006 S. o
obnovu konania. Jeho žiadosť bola rozhodnutím S. z 18. 1. 2007 pod č. ČP77/33-6-1/2007 zamietnutá.
Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný rozklad.

Z čestných prehlásení Ing. E. S. a Ing. P. G. vyplýva, že Ing. E. S. udelil žalobcovi písomný súhlas
k podnikateľskej činnosti ešte pred založením spoločnosti T. TRA., s. r. o. v súvislosti s plnením jeho
služobných úloh. Ing. P. G. svojim podpisom na písomnom návrhu doporučil schváliť Ing. P. M. ako
príslušníkovi S. podnikateľskú činnosť ešte pred založením spoločnosti T. T., s. r. o..

Z prehlásenia I. V. vyplýva, že pozná Ing. P. M., s ktorým spoločne pôsobili v S., kde bol jeho
nadriadeným. Ing. P. M. s ukončením služobného pomeru v S. nesúhlasil, sám si neustanovil termín
ukončenia služobného pomeru, preto mu bol do harmonogramu uvedený spomínaný konečný termín
odchodu 31. 12. 2003. Pred podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru bol tiež vystavený
nátlaku podaním podnetu zo strany S. na jeho trestné stíhanie na základe vykonštruovaných skutočností.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície oddelenia skráteného
vyšetrovania N. M. - V., B. X z 28. 1. 2004 pod sp. zn. ČVS:ORP-1533/1-OSV-B3-2003 bolo začaté
trestné stíhanie a zároveň stíhané osoby I. V. a Ing. P. M. ako obvinených za trestný čin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla a zneužitia právomoci verejného činiteľa na tom základe, že
opakovane vykazovali jazdy služobným vozidlom, ktoré neboli schválené, resp. nariadené na služobné
účely, pričom trestné stíhanie bolo začaté na základe písomného oznámenia S. a zistené z vyžiadaného
protokolu o kontrole. Začaté trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry B. 3 zo
dňa 30. 5. 2005 pd sp. zn. 2PV1707/03-42 z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci.

Podnetom, z ktorého vzišlo podanie trestného oznámenia vo vyššie uvedenej veci bol protokol o
kontrole vykonaný S. pod ČP:25-119-17/2003-DOK-2003 zo dňa 22. 7. 2005, pričom podľa vyjadrenia
žalovaného ide o utajený dokument.

Žalobca sa v konaní domáhal vykonania ďalších dôkazov, a to výsluchu svedkov Ing. E. S., Ing. P. G.,
Mgr. E. K., Mgr. J. K., Mgr. P. L., pani S., pričom ide o bývalých alebo súčasných príslušníkov S., ďalej
žiadal vyžiadať si od S. listinné dôkazy z jeho osobného spisu, a to bezpečnostné dotazníky jeho osoby,
návrh na vykonávanie podnikateľskej činnosti, protokolu o kontrole pod č. 25-119-17/2003-dok-2003

zo dňa 22. 7. 2003 a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú utajovanými skutočnosťami S.. Súd tieto dôkazy
nevykonal majúc za to, že ich vykonanie nie je potrebné pre rozhodnutie sporu.

V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

V zmysle ust. § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miera znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobca sa v podanom návrhu domáhal majúc za to, že bolo neprimerane zasiahnuté do jeho osobnosti
bola porušená jeho česť a dôstojnosť, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bola
nahradená nemajetková ujma v peniazoch. K zásahu do cti a dôstojnosti žalobcu malo dôjsť opakovane,
keď žalovaný viacerými listami adresovanými tak štátnym, ako aj neštátnym orgánom a organizáciám
podával nepravdivé informácie o konaní žalobcu najmä v dobe, keď bol príslušníkom S..

Prvú skupinu zásahov zo strany žalovaného do osobnosti žalobcu predstavujú podľa žalobcu nepravdivé
tvrdenia žalovaného prednesené v predchádzajúcich sporových konaniach medzi účastníkmi konania vo
veciach skončenia služobného pomeru, a to najmä pred Krajským súdom v Žiline, keď žalovaný uviedol,
že žalobca neoprávnene podnikal za trvania služobného pomeru, vedome zamlčal podnikateľskú činnosť
S., porušil tak povinnosti príslušníka S.. Ďalej žalovaný uviedol, že založenie spoločnosti T. T., s. r. o., kde
žalobca vykonával funkciu konateľa a bol spoločníkom tejto spoločnosti nasvedčuje tomu, že nechcel
dlhšie zotrvať v služobnom pomere a jeho žaloba o neplatnosť skončenia služobného pomeru mala
jediný cieľ, a to získanie finančných prostriedkov.

Žalovaný mal tiež vykonávať na žalobcu nátlak v súvislosti s podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru, čím taktiež bola porušená jeho česť a dôstojnosť.

K narušeniu cti a dôstojnosti žalobcu malo tiež dôjsť podaním trestného oznámenia zo strany žalovaného
pre neoprávnené použitie motorového vozidla a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva, ako právo
na česť a dôstojnosť sú chránené len v rámci celkovej osobnosti. Predmetom práva na česť a dôstojnosť
je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch, jednak vo vzťahu k spoločnosti, vo vzťahu
k ostatným spoluobčanom, príp. v jeho odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti z hľadiska jeho
postavenia v spoločnosti.

Súdna prax ako aj teória občianskeho práva ustanovila dôvody, ktoré vylučujú neoprávnenosť zásahu.
Jedným z takýchto dôvodov je aj výkon subjektívneho práva iného, medzi inými právami aj práva
na obhajobu. Výroky, ktoré žalobca považuje za neoprávnený zásah do jeho osobnosti týkajúce sa
ním vykonávanej podnikateľskej činnosti ako aj jeho osobnej účasti a vykonávania funkcii konateľa v
spoločnosti T. T., tieto boli prednesené práve pri obhajobe žalovaného v konaní vedenom na návrh
žalobcu pred Krajským súdom v Žiline a pred Najvyšším súdom SR o neplatnosť skončenia služobného
pomeru.

Tieto výroky sú obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného z 24. 1. 2005, ktorým doplnil vyjadrenie k žalobe
a prednesy na súdnom pojednávaní dňa 21. 1. 2005 a ktoré adresoval Krajskému súdu v Žiline k č. k.
25S58/2004.

Súd má za to, že v danom prípade ide o vyjadrenie subjektívneho názoru žalovaného v rámci
uplatňovania procesných práv účastníka súdneho konania - práva na obhajobu. Pokiaľ by aj pri
výkone tohto subjektívneho práva došlo k zásahu do osobnosti žalobcu, nemožno ho považovať za
neoprávnený, ibaže by priamym účelom bolo ujmu na cti spôsobiť. Vyjadrenia žalovaného v súdnom
konaní pred Krajským súdom v Žiline boli však podľa názoru súdu primerané okolnostiam, vychádzali z
údajov Obchodného registra a boli vyvolané potrebou ochrany vlastných záujmov žalovaného v konaní.
Podanie, ktoré obsahuje vyššie uvedené výroky bolo adresované Krajskému súdu v Žiline a nebolo
predmetom dokazovania, pretože bolo súdu zaslané až po ukončení dokazovania. V danom prípade
navyše bola v konaní vylúčená aj verejnosť. Konania sa zúčastnili iba osoby viazané mlčanlivosťou, čo
vylučuje vznik ujmy na cti a dôstojnosti na strane žalobcu.

Vzhľadom na uvedené súd došiel k záveru, že tvrdenia prednesené žalovaným v rámci uplatňovania
procesných práv účastníka konania nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu
a ujma na cti a dôstojnosti žalobcu nevznikla a vzhľadom na vylúčenie verejnosti z konania ani nemohla
vzniknúť.

Žalobca sa domáhal vykonania rozsiahleho dokazovania, ktorého účelom bolo zistiť pravdivosť, resp.
nepravdivosť výrokov žalovaného vyššie uvedených. Uvádzal, že o jeho podnikateľskej činnosti S.
vedela a na vykonávanie podnikateľskej činnosti mu bol udelený písomný súhlas. Za týmto účelom žiadal
vypočuť bývalých a súčasných príslušníkov S. ako aj vykonať listinné dôkazy. Súd však došiel k záveru,
že takého dokazovanie je z hľadiska vyššie uvedeného právneho posúdenia nadbytočné.

Z ust. § 48 ods. 6 Zákona č. 73/1998 vyplýva, že policajt (čo sa vzťahuje aj na príslušníka SIS)
nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú
činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických
osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje
pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva
zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť
do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu, alebo sa stať príslušníkom
vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu. Ako to vyplýva z citovaného ust. výkon
podnikateľskej činnosti, inej zárobkovej činnosti alebo členstvo v správnych alebo kontrolných orgánoch
právnických osôb je v zásade príslušníkom S. zakázané. Táto činnosť je dovolená iba pri plnení
služobných úloh, keď príslušník S. vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo
v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. V danom prípade je teda právne irelevantné, či S. o
podnikaní žalobcu a o jeho členstve v správnych a kontrolných orgánoch právnickej osoby vykonávajúcej
podnikateľskú činnosť vedela. Rozhodujúcou skutočnosťou je, či sa táto jeho činnosť týkala plnenia
služobných úloh a či pri nej vystupoval pod dočasnou alebo trvalou legendou.

Vysporiadanie sa so skutočnosťou, či žalobca podnikal a bol spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti v rozpore alebo v súlade so svojimi povinnosťami príslušníka S. by si vyžiadalo rozsiahle
dokazovanie. Svedkovia v tejto veci by mohli vypovedať iba po zbavení mlčanlivosti riaditeľom S..
Listinné doklady, ktoré by boli predmetom dokazovania, obsahujú utajované skutočnosti v zmysle zákona
č. 215/2004 Z. z. ochrane utajovaných skutočností a takého dokazovanie by presahovalo rámec tohto
konania.

Medzi účastníkmi je nespornou skutočnosťou, že žalobca podnikal ako fyzická osoba a bol spoločníkom
a konateľom právnickej osoby, a to aj počas pôsobenia v S.. Spornou skutočnosťou je, či toto robil v
rozpore alebo v súlade so svojimi povinnosťami príslušníka S..

Pokiaľ by však aj vyjadrenie žalovaného písomne doručené Krajskému súdu v Žiline o tom, že
žalovaný podnikal, bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti v rozpore so svojimi služobnými
povinnosťami bolo nepravdivé, toto tvrdenie podľa názoru súdu nemohlo spôsobiť neoprávnený zásah
do osobnosti žalobcu. Ako už súd uviedol vyššie vzhľadom na to, že k takémuto výroku došlo v rámci
primeraného spôsobu obhajoby žalovaného v konaní ale aj vzhľadom na skutočnosť, že toto podanie
sa dostalo iba do pôsobnosti súdu. Všetky osoby zúčastnené na konaní boli zaviazané mlčanlivosťou.
Nemohla tak byť narušená česť a dôstojnosť žalobcu či už v súkromnom živote alebo v odborných
kruhoch - najmä v bezpečnostných zložkách, kde žalobca dlhú dobu pôsobil.

Zároveň je potrebné konštatovať, že aj v konaní, ktoré prebiehalo pred Krajským súdom v Žiline a
následne Najvyšším súdom SR o preskúmanie zákonnosti skončenia služobného pomeru, nebola
otázka prípadného podnikania a členstva v správnych a kontrolných orgánoch právnických osôb žalobcu
právne relevantná, nebola ani predmetom dokazovania.

Žalobca sa ďalej domáhal, že k neoprávnenému zásahu do jeho cti a osobnosti došlo vykonávaním
psychického nátlaku na žalobcu zo strany žalovaného v súvislosti so skončením služobného pomeru,
keď pod tlakom na základe psychického donútenia podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru.
Súd vychádzal v zmysle ust. § 135 ods. 2 o. s. p. z právoplatných rozhodnutí iných súdov, a to Krajského
súdu v Žiline zo dňa 31. 1. 2005 č. k. 25S58/2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa
14. 3. 2006 sp. zn. 5Sž-o-KS65/2005, keď oba súdy zhodne konštatovali, že zo strany žalovaného nebol
na žalobcu vykonávaný žiadny nátlak. Pri podaní žiadosti o uvoľnenie konal slobodne, bez nátlaku, mal
možnosť voľby ako danú situáciu riešiť. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalovaného nebol na žalobcu
vykonávaný nátlak a nemohlo potom z tohto dôvodu dôjsť k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti
žalobcu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na podnet žalovaného bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie
pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a trestný čin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla, ktorého sa mal dopustiť tým spôsobom, že vykazoval jazdy, ktoré nevykonal bez
schválenia nadriadených vykonal jazdy bez toho, že by takého jazdy zaevidoval do knihy prevádzky.
Toto začaté trestné stíhanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry B. 3 zo dňa 30. 5. 2005 sp. zn.
2PV1707/03-42 zastavané, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

V zmysle ust. § 8 ods. 1 Trestného poriadku (zákona č. 141/1961 Zb. účinného v čase podanie
trestného oznámenia) štátne orgány a iné právnické ako aj fyzické osoby majú povinnosť oznámiť
orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin. Ak
žalovaný na základe protokolu o vykonanej kontrole dospel na základe svojho subjektívneho uváženia k
záveru, že žalobca spáchal trestný čin, bolo jeho zákonnou povinnosťou oznámiť to orgánom činným v
trestnom konaní. Je na posúdení orgánov činných v trestnom konaní, aby rozhodli, či takéto oznámené
konanie je alebo nie je trestným činom. V danom prípade orgány činné v trestnom konaní rozhodli,
že oznámené konanie nie je trestným činom. Plnenie zákonnej oznamovacej povinnosti žalovaného
nemožno považovať za neoprávnený zásah do cti žalobcu.

Keďže súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu neoprávnenému zásahu do
osobnosti žalobcu, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 o. s. p., podľa ktorého ust. účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach. Podané odvolanie musí spĺňať náležitosti ustanovenia
§ 205 O.s.p. - všeobecné náležitosti § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 19, 2016. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.