Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Puklušová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/189/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605212519
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI:
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu : Mgr.
Ľ. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. N. V., T. XXXX/X,. právne zast. JUDr. P. B., Advokátska kancelária
P., H. XX,. proti žalovanej : A. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom L., V.G. X,. právne zastúpená JUDr. Š. K.,
Advokátska kancelária S. N. V., H. X, o zaplatenie 10000,- Sk s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 5 405,- Sk na účet JUDr. Š.
K. advokáta v S. N. V., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu trov svedočného
predávkovaného štátom v o výške 165,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.10.2005 domáhal od žalovanej peňažného
plnenia vo výške 10 000,- Sk s príslušenstvom a hradenia trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že on je majiteľom pozemku v areáli Z. v S. N. V., časť F.. Jeho pozemok
susedí s pozemkom žalovanej s parc.č. 9771/21. Žalobca zakúpil svoj pozemok od J. K., ktorý ako
predchádzajúci vlastník spolu s vlastníkmi susediacich pozemkov uzavreli ústnu dohodu o združení
finančných prostriedkov na výstavbu spoločnej studne a na nákup ručnej pumpy. Studňa bola postavená
na pozemku E. H., ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej. Bývalí majitelia pozemkov prispeli
na výstavbu studne sumou 2500,- Kčs s podmienkou, že im bude umožnený vstup za účelom odberu
vody. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že kúpil pozemok spolu s právom pokračovať v odbere vody. K
tomuto právu dala výslovne písomný súhlas aj žalovaná dňa 1.6.2000. Asi od 30.7.2005 žalovaná však
odmieta umožniť vstup na svoj pozemok za účelom odberu vody žalobcovi bez uvedenia dôvodu a to
aj napriek jeho oprávnenému nároku a jej predchádzajúcemu záväzku a súhlasu. Žalobca žalovanú
viackrát ústne žiadal o zmenu jej stanoviska, avšak bezvýsledne. Prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 16.9.2005 navrhol žalovanej, aby mu uhradila sumu 8000,- Sk, ktorá mala predstavovať
finančný podiel na cene studne, ktorú neskôr upresnil na 10 000,- Sk. Listom zo dňa 23.9.2005 žalovaná
mu oznámila, že studňa je jej súkromným vlastníctvom, že pumpa je pokazená, a že na opravu nemá
finančné prostriedky. K návrhu ohľadom úhrady nákladov na výstavbu studne sa vôbec nevyjadrila,
neuviedla žiaden nový návrh na riešenie sporu a žalobcovi trvale neumožňuje prístup k studni, pričom
vymenila zámku od bráničky. Žalobca sa preto na základe vyššie uvedených skutočností domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 10 000,- Sk s príslušenstvom s odôvodnením, že protiprávnym konaním
žalovanej mu vznikla škoda a to tým, že od 30.7.2005 nemôže užívať studňu, na výstavbu ktorej prispel
pôvodný vlastník sumou 2500,- Kčs.
Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Predovšetkým namietala pasívnu legitimáciu jej osoby v spore s odôvodnením, že ona nie je v žiadnom
právnom vzťahu so žalobcom. Má za to, že ak nejaký právny vzťah vznikol, tak medzi žalobcom a jej
právnym predchodcom. Ďalej namietala tvrdenie žalobcu, že ona mu spôsobila škodu protiprávnym
konaním. Uviedla, že na základe popísaného skutkového stavu žalobcom, nie je u neho splnená ani
jedna zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie náhrady škody. Dodala, že podľa kúpnej
zmluvy uzavretej s E. a J. H. sa ona stala výlučnou vlastníčkou záhrady s príslušenstvom, teda aj so
studňou. V kúpnej zmluve neboli uvedené žiadne ťarchy a neboli zapísané ani na liste vlastníctva.
Napriek tomu, že ona je výlučnou vlastníčkou studne, umožňovala žalobcovi a ďalším susedom vodu
odberať v záujme udržania normálnych susedských vzťahov, aj vzhľadom na okolnosť, že žalobca spolu
s ďalšími susedmi tvrdili, že prispeli na výstavbu studne E. H., teda jej právnemu predchodcovi. Ku
konfliktu došlo v lete 2005 po jej návrate z dovolenky s manželom, kedy zistila, že studňa je pokazená
a po slovných incidentoch s príslušníkmi rodiny žalobcu, ona aj jej manžel prejavili nesúhlas s tým, aby
žalobca vstupoval na ich pozemok.
Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, účastníkmi navrhovaných svedkov a za
použitia dôkazných listín, súd zistil tento skutkový stav:
Podľa výpisu z LV č. 5070 v kat. úz. S. N. V. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to
záhradnej chatky súpisné číslo 3605, parc.č. 9786 - zastavanej plochy o výmere 26 m2 a záhrady
parc.č. 9771/21 o výmere 413 m2 E. H. a jeho manželka J. H.. Predmetné nehnuteľnosti odpredali A. P.
kúpnou zmluvou zo dňa 18.5.1999, teda žalovanej. Podľa článku III. Predmetnej zmluvy bola kúpna cena
dohodnutá na sumu 445 000,- Sk, pričom nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom na sumu
256 920,- Sk. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného Ing. S. Č. č. 146/1999 súd vzal za preukázané,
že do ceny kupovanej nehnuteľnosti bola zahrnutá aj vŕtaná studňa na parc.č. 9771/21, ktorú znalec
ocenil na 19 871,60 Sk. Žalovaná vypovedala, že predmetnú nehnuteľnosť kupovala vo vedomí, že ju
zakupuje aj so studňou, a preto sa cíti byť výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti, aj studne. Uviedla,
že predávajúcim pánom H. nebola nikdy pred podpísaním kúpnej zmluvy upozornená, že zo studne,
ktorú kupuje, majú právo brať vodu iní ľudia. Pred kúpou pozemok nebol oplotený a až po zakúpení
záhrady, keď ju začala s manželom užívať, zistila, že do studne chodia na vodu susedia z vedľajších
záhrad a to pán R., J., J., D. a žalobca. Problém nastal, keď si pozemok s manželom oplotili a menovaní
susedovci sa začali ozývať, ako sa ku studni dostanú. Vtedy sa dozvedela, že oni sa finančne podieľali
na výstavbe studne, pričom peniaze odovzdali pánovi H.. Po postavení plotu sa s menovanými dohodla,
že budú mať kľúče od vstupnej bráničky ku studni, pričom oni všetci mali kľúče aj od samotnej studne.
V rámci dobrých susedských vzťahov im teda umožňovala chodiť na vodu do studne na jej pozemku.
Potvrdila, že v auguste 2005 došlo ku konfliktu s príbuznými žalobcu. Aj napriek tomu však žalobca má
naďalej kľúče od bráničky, zámok na nej nevymenila a môže studňu ďalej užívať.
Svedok E. H. vypovedal, že pred odpredajom záhrady s príslušenstvom ústne žalovanú upozornil, že
studňa nie je jeho a že finančne na jej výstavbu prispeli susedovci z okolitých záhrad - J., R., K. a neskôr
aj R.. Každý z nich obdržal kľúče od visiaceho zámku na studni. Dovtedy, kým záhradu neodpredal,
pozemok nebol oplotený a studňu užívali všetci spoločne. Pri odpredaji záhrady on nemal na mysli, že
odpredáva aj studňu, len jeho spoluvlastnícky podiel, ktorým sa finančne na výstavbe studne pričinil.
Túto skutočnosť mal oznámiť aj kupujúcej, teda žalovanej, avšak len ústnou dohodou, nie písomne.
Výpoveď E. H. potvrdili aj ďalší svedkovia - M. J., J. K., J. J., ktorí prehlásili, že sa cítia byť spoluvlastníkmi
predmetnej studni na parc.č. 9771/21, teda na pozemku žalovanej. Vyššie popísaným dokazovaním
súd zistil, že základom vzniknutého sporu medzi účastníkmi konania je nevyriešená otázka, komu patrí
studňa na pozemku žalovanej, na výstavbu ktorej prispeli viacerí záhradkári, resp. kto má právo čerpať
vodu zo studne. Aj napriek tomu, že svedok E. H. pred súdom vypovedal, že on poučil žalovanú pred
spísaním kúpnej zmluvy, že nepredáva studňu, súd vychádzal z písomnej kúpnej zmluvy a znaleckého
posudku. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy zistil, že A. P. kúpila nehnuteľnosti uvedené v bode I. zmluvy,
(zapísané na LV č. 5070 v kat. úz. S. N. V.) so všetkým príslušenstvom a súčasťami, charakteristika
ktorých je určená znaleckým posudkom č. 149/99. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom ocenenia
bola aj studňa a za túto, ako správne žalovaná vypovedala, bola aj vyplatená kúpna cena. Neobstojí
teda pred súdom tvrdenie E. H., že on studňu nepredal. Súd teda vzal za preukázané, že výlučnou
vlastníčkou predmetnej studne je žalovaná.
V ďalšom konaní sa súd zaoberal otázkou, či žalobca mal právo čerpať vodu zo studne, ako mu toto
právo vzniklo, a či mu žalovaná umožňovala po odkúpení studne toto právo uplatňovať. Súd teda v
tomto konaní prejudicionálne riešil otázku existencie vecného bremena, ktoré spočívalo v práve žalobcu
čerpať vodu zo studne patriacej do vlastníctva žalovanej. Z výpovedí účastníkov a už aj vymenovaných
svedkov súd zistil, že žalobca zmluvou zo dňa 1.6.1990 odkúpil od J. K. záhradkársku chatku č. 38
postavenú na v zmluve neoznačenej parcele a záhradu s neoznačeným parcelným číslom. Písomná
zmluva neobsahuje text, ktorý by sa dotýkal práva čerpania vody zo studne, postavenej vtedy ešte na
parcele E. H.. Svedok J. K. vypovedal, že pri odpredaji jeho záhrady kupujúceho Ľ. F. oboznámil, že
spolu so záhradou bude mať právo aj užívať studňu na pozemku pána H. s odôvodnením, že on finančne
prispel na jej výstavbu. Žalobca teda zakúpil záhradu vo vedomí, že bude mať právo čerpať vodu zo
studne na cudzom pozemku. Od roku 1999 až do septembra 2005 toto právo aj využíval a žalovaná túto
ťarchu trpela, čo potvrdila aj písomným súhlasom zo dňa 1.6.2000.
Podľa § 151 o/ Obč.zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.
Podľa § 134 ods. 1,3 Obč.zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Svedok J. J. vypovedal, že on zakúpil záhradnú chatku od J. R. v roku 1989. Podľa písomného potvrdenia
súd zistil, že 20.10.1990 predávajúci J. R. prevzal od neho kúpnu cenu za predaj záhradky. Svedok
ďalej vypovedal, že spolu s touto záhradou prevzal aj kľúče od studne a právo užívať vodu zo studne
na pozemku pána H.. Súd teda zistil, že už v roku 1989 studňa existovala a právny predchodca žalobcu
J. K. mal právo brať vodu zo studne, teda ešte pred rokom 1990. Na základe týchto skutočností súd má
za to, že žalobca mohol vydržať právo vecného bremena, nakoľko spolu s právnym predchodcom viac
ako 10 rokov čerpal vodu zo studne nerušene na parc.č. 9771/21.
S odkazom na ust. § 151 o/ Obč.zák. na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je
však potrebný vklad do katastra nehnuteľností, pričom žalobca súdu takýto dôkaz nepredložil. Z toho
teda vyplýva, že žalobca fakticky toto právo vydržal, avšak nie právne.
Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná po zakúpení studne toto právo žalobcu aj ostatných susedov
rešpektovala do jesene 2005, kedy po konflikte s rodinou žalobcu - jeho manželkou, otcom a synom,
slovne zakázala žalobcovi vstupovať na jej pozemok.
Žalobca žalobu opieral o ust. § 420 Obč.zák.
Podľa § 420 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3
citovaného zákonného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Z výpovedí účastníkov konania a svedkov súd zistil, že v auguste a následne v septembri 2005 skutočne
došlo ku konfliktu najprv medzi žalovanou a manželkou žalobcu a po jeho návrate z cudziny medzi
ním a manželom žalovanej. Následne žalovaná listom zo dňa 23.9.2005 oznámila právnemu zástupcovi
žalobcu, že studňa je jej súkromné vlastníctvo, pumpa je pokazená, ona ju nepotrebuje a na opravu nemá
finančné prostriedky. Iný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná svojim konaním znemožnila
žalobcovi právo čerpať vodu zo studne na jej pozemku, žalobca nepredložil. Žalobu opieral o tvrdenie,
že manžel žalovanej slovne mu zakázal vstupovať na jej pozemok a on to teda rešpektoval. Následne
mu mala vzniknúť škoda, ktorú vyšpecifikoval až v písomnom podaní zo dňa 20.2.2006. Žiaden iný
dôkaz, ktorý by mal preukazovať akým protiprávnym konaním žalovaná mu mala spôsobiť škodu, súdu
nepredložil aj napriek tomu, že súd ho opakovane k predloženiu takýchto dôkazov vyzýval.
Súd teda dokazovaním nezistil, akú právnu povinnosť porušila žalovaná, následkom ktorej by malo dôjsť
ku škode. Slovný zákaz manžela žalovanej nemožno kvalifikovať za protiprávne konanie žalovanej,
ktorý by mal príčinnú súvislosť medzi porušením jej právnej povinnosti a medzi škodou. Navyše žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, akou vinou sa žalovaná podieľala na vzniku škody. Súd sa teda v
celom rozsahu stotožňuje s právnym stanoviskom právneho zástupcu žalovanej, ktorý okrem iného vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že z obsahu žaloby nie je možné vydedukovať, na základe čoho sa žalobca
náhrady škody domáha.
Na druhej strane však súd sa nestotožňuje s tvrdením, že žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná,
nakoľko zistil, že žalobca mal právo čerpať vodu zo studne žalovanej, ktorá podľa kúpnej zmluvy je
vlastníčkou studne.
Na základe vyššie popísaného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody. Zároveň neuniesol dôkazné
bremeno ani na preukázanie výšky možnej vzniknutej škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a
nepochybne. Tvrdenie žalobcu, že musel nosiť vodu z miesta jeho bydliska, pričom denne spotreboval
300 litrov nebolo žiadnym dôkazmi preukázané. Právny zástupca žalobcu predložil súdu len holý
výpočet, ku ktorému žalobca dospel podľa vlastných odhadov s tvrdením, že musel zabezpečovať vodu
pre hospodárske zvieratá, avšak ani o ich existencii nepredložil súdu žiadne dôkazy aj napriek výzvam
súdu. Následné tvrdenie, že na vozenie vody používal prívesný vozík, za prenájom ktorého musel
zaplatiť 6 600,- Sk takisto žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil súdu žiadnu zmluvu o prenájme
vozíka a nenavrhol ani svedka, ktorý by mu mal tento vozík prenajať. Takýto výpočet výšky škody sa
preto súdu javí ako účelový a ničím neodôvodnený už aj z toho dôvodu, že v čase podania žaloby žalobca
špecifikoval škodu ako náhradu za finančný podiel na cene studne. Až neskôr v priebehu pojednávania
prekvalifikoval dôvody žaloby a takto vlastne úplne zmenil svoj právny nárok. Už aj týmto konaním
potvrdil, že škoda, ktorej sa od žalovanej domáha, je fiktívna a pre toto konanie účelovo vypočítané.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou škodou, súd s poukázaním na
ust. § 420 Obč. zák. žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd v závere poukazuje na tú skutočnosť, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo a obe zúčastnené
strany to vlastne svojimi výpoveďami potvrdili, že v období august až september 2005 žalobca bol
obmedzený vo vstupe na pozemok žalovanej. Súd má za to, že v danom prípade by sa žalobca mal
domáhať svojho práva realizácie vecného bremena inou občianskoprávnou žalobou, ktorou by dosiahol
možnosť vstupu na cudzí pozemok takto.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Obč.zák. a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní
úspech, ich náhradu. Zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia, ktoré
pozostávajú z 5 úkonov po 750,- Sk (prevzatie, príprava veci, písomné vypracovanie vyjadrenia, 3 x
účasť na pojednávaniach), 2 x režijný paušál po 150,- Sk, 3 x režijný paušál po 164,- Sk, teda spolu
režijný paušál vo výške 792,- Sk + 19 % DPH, teda spolu vo výške 5405,- Sk na účet JUDr. Š. K.
podľa Vyhlášky č. 655/04 Zb. o odmenách a náhradách advokátov. Trovy štátu predstavujú 165,- Sk ako
preddavkovo hradené svedočné, vyúčtované svedkom E. H..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.