Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Cambelová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/132/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304117610
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI:

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: I. K., nar.
X.X.XXXX,. bytom XXX. XX. D. nad V., O. XXX/XX,. prechodne bytom XXX XX. D. nad V., P. XXXX/
XX-XX,. Slovenská republika, proti žalovanému: I. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. XXXX,. XXX. XX. S.
M., Česká republika, zast. opatrovníčkou M. N., zamestnankyňou Okresného súdu Levice , o určenie
výživného pre manželku,

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý platiť žalobkyni výživné v sume 2.000,- Sk mesačne, vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004.

Zaostalé výživné za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004 v sume 10.839,- Sk j e žalovaný p o v i n n ý
zaplatiť žalobkyni do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o určenie výživného od 4.5.2006 v sume 2.500,- Sk mesačne

z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť platiť jej počnúc dňom
15.3.2004 výživné v sume 2.500,- Sk mesačne. Uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo
20.2.1993. So žalovaným žili do októbra 2003 v podnájme v L.. V októbri 2003 sa žalobkyňa presťahovala
spolu s maloletými deťmi do D. nad V. k svojim rodičom. Dôvodom pre to bola tá skutočnosť, že žalovaný
nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa na
pojednávaní uviedla, že o výživné žiada z dôvodu, že na jej výživu žalovaný neprispieva a podstatne
lepšie zarába ako ona. V septembri 2003 žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti. Odvtedy nebol
vôbec doma a nebol pozrieť ani maloleté deti účastníkov. Uviedla, že za podnájom platí mesačne 3.500,-
Sk. Za elektrinu platí 700,- Sk mesačne. Spláca pôžičku po 1.000,- Sk mesačne, pretože bola nútená
vziať si pôžičku po tom, čo žalovaný odišiel. Žalovaný jej totiž nenechal žiadne finančné prostriedky.
Okolo 400,- Sk ju vyjde cestovné, keďže dochádza do zamestnania denne. Žalovaný je živnostník.
Bola mu stanovená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, avšak vyživovaciu povinnosť si neplní.
Žalobkyňa býva s druhom od 1.11.2004. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti, v ktorej žiadala určiť

výživné vo výške 2.500,- Sk, a to odo dňa 4.5.2006. Od 4.5.2006 výživné pre manželku nežiada určiť
vzhľadom na rozvod manželstva účastníkov.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedol, že má vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom T. a N.. Nemá žiaden hodnotnejší majetok. So žalobkyňou nežijú spolu asi
od roku 2002 - 2003, presne sa už na to nepamätá. Za tú dobu poslal žalobkyni 2.000,- Sk, o tom žiadne
doklady nemá. Je živnostník. Je dlhodobo bez práce. So žalobou nesúhlasí i z dôvodu, že žalobkyňa
je zamestnaná a žije s iným mužom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa a žalovaný je dlhodobo bez
práce.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu účastníkov vyplýva, že dňa 20.2.1993 uzavreli manželstvo v D. nad V.. Z rodného
listu dieťaťa vyplýva, že mal. T. sa narodil X.XX.XXXX. Z oznámenia o narodení maloletého dieťaťa
vyplýva, že N. sa narodila XX.X.XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.11.2004 vyplýva, že maloleté deti T. a N. boli zverené
do výchovy matky - žalobkyne. Súd stanovil otcovi maloletých detí - žalovanému povinnosť prispievať
za obdobie od 1.10.2003 do 31.8.2004 na výživné pre maloletého T. sumou 1.300,- Sk mesačne a pre
maloletú N. sumou 1.000,- Sk mesačne a s účinnosťou od 1.9.2004 pre maloletého T. sumou 1.600,-
Sk mesačne a pre maloletú N. sumu 1.300,- Sk mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2003
do 31.10.2004 pre maloletého T. vo výške 17.000,- Sk a pre mal. N. vo výške 13.600,- Sk súd povolil
otcovi detí splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 200,- Sk na každé dieťa až do
úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.3.2006 pod č.k. 16C 45/2005-39 vyplýva, že manželstvo
účastníkov bolo dňa 29.3.2006 rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa
maloleté deti T. a N. zverili do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný sa zaviazal prispievať na
výživu T. sumou 1.600,- Sk mesačne a N. sumou 1.300,- Sk mesačne, vždy do 30. dňa v mesiaci
vopred, k rukám žalobkyne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 3.5.2006.

Žalobkyňa podala žalobu o určenie výživného manželky na Okresnom súde v Trenčíne dňa 19.5.2004.
Okresný súd Trenčín postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Levice podľa §
105 ods. 2 O.s.p. V čase podania žaloby mal žalovaný bydlisko v L., T. XXXX/X,. kde bol prihlásený k
trvalému pobytu. Trvalý pobyt žalovaného trval do 21.6.2004. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že
má štátne občianstvo Slovenskej republiky. Okresný súd Levice ustanovil žalovanému uznesením zo
dňa 3.1.2007 pod č.k. 11C/132/2004-148 opatrovníčku na zastupovanie v tomto súdnom konaní podľa
§ 29 ods. 2 O.s.p. M. N., zamestnankyňu Okresného súdu Levice.

Z výpovede žalobkyne vyplýva, že od 15.4.2004, t.j. odvtedy, ako žiada určiť výživné, žalovaný na výživu
žalobkyne neprispel. Zo spoločnej domácnosti odišiel v septembri 2003. Žalobkyňa býva v podnájme.
Upresnila, že od 1.11.2004 býva spolu s druhom. Finanční úřad U. H. nezaslal súdu daňové priznanie
žalovaného za rok 2003 z dôvodu zachovania mlčanlivosti. Daňový úrade L. súdu oznámil, že žalovaný
za rok 2004 daňové priznanie ku dňu 16.11.2005 nepodal. Daňové priznanie za rok 2004 predložil
žalovaný pri výsluchu na Okresnom súde v Uherskom Hradišti. Daňové priznanie za rok 2005 žalovaný
nepredložil, hoci uviedol, že ho súdu zašle. Z predloženého daňového priznania z rok 2004 vyplýva, že
rozdiel príjmami a výdavkami žalovaného v roku 2004 činil 139.711,- Kč. Žalovaný nepreukázal, že v
roku 2005 nedosiahol príjmy aspoň ako v roku 2004 a že jeho výdavky z podnikateľskej činnosti boli
vyššie ako v roku 2004. Žalobkyňa uviedla, že platí 3.500,- Sk mesačne, okrem toho platí za elektrinu
700,- Sk mesačne. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Nemá auto. Platí deťom poistky 700,- Sk
mesačne. Okolo 400,- Sk ju vyjde cestovné do zamestnania, keďže dochádza do zamestnania denne.
Spláca pôžičku po 1.000,- Sk mesačne, ktorú si vzala po tom, čo žalovaný odišiel, pretože jej nenechal

žiadne finančné prostriedky. Pôžičku si zobrala vo výške 45.000,- Sk. Pre deti poberá rodinné prídavky
po 540,- Sk mesačne pre každé z detí. Dňa 6.7.2005 porodila maloletého D. K.. Žalobkyňa uviedla, že
naposledy bývala so žalovaným v L. na U. Š.. Nemala finančné prostriedky na platenie nájomného a
preto sa rozhodla odísť k rodičom. Podmienky u rodičov nemala vhodné a preto si hľadala podnájom
a fakticky od 1.11.2004 v tomto podnájme býva. Žalobkyňa je zamestnaná v L. A. S. spol. s r.o. T.. Jej
priemerný čistý mesačný príjem od 1.5.2004 do 31.10.2004 činil 8.547,- Sk. Od 1.11.2004 do 31.1.2006
jej priemerný čistý mesačný príjem okrem dávok OČR a nemocenských dávok činil 7.854,- Sk.

Žalovaný má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom T. a N.. Vyživovacia povinnosť mu bola
stanovená aj za čas od 15.4.2004, odkedy žalobkyňa žiada stanoviť vyživovaciu povinnosť k nej.
Výživné bolo stanovené žalovanému platiť k maloletým deťom na základe vyššie citovaných rozsudkov
Okresného súdu Trenčín. Žalovaný nepreukázal, že zaplatil na výživu žalobkyne nejakú finančnú sumu
od 15.4.2004. Žalovaný nedal súhlas k tomu, aby si súd vyžiadal od finančného úradu daňové priznanie.

Súd sa oboznámil s výpoveďou žalovaného zo dňa 24.5.2004 pod č. 5Cd 14/2004, kde okrem iného
žalovaný uviedol, že pre svoju osobnú potrebu mesačne vyčleňuje finančné prostriedky asi 13.000,- Kč
až 14.000,- Kč, pričom z toho 6.000,- Kč platí za podnájom.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodne podaná
sčasti. Súd stanovil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni výživné v sume 2.000,- Sk mesačne, vždy
do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004. Súd mal preukázané,
že žalovaný na výživu žalobkyne po uvedenú dobu neprispieval. V priemere príjem žalovaného po
odpočítaní výdavkov za rok 2004 a po odpočítaní dane z príjmu činil 10.372,- Kč (139.711,- Kč mínus
15.240,- Kč = 124.471,- Kč : 12 mesiacov). Žalovaný mal pritom možnosť ako živnostník do určitej
miery ovplyvňovať výšku svojich výdavkov. Žalovaný ako živnostník dosahoval vyšší príjem ako po
uvedený čas mala žalobkyňa. Jeho životná úroveň bola vyššia ako životná úroveň žalobkyne. Je
primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti žalovaného, výšku jeho príjmov z podnikateľskej činnosti,
výšku stanoveného výživného pre maloleté deti, aby na výživu žalobkyne prispieval po uvedený čas v
sume 2.000,- Sk mesačne. Súd preto vo zvyšnej časti o výživnom 500,- Sk mesačne od 19.5.2004 do
31.10.2004, žalobu zamietol. Súd žalobu zamietol v časti o určenie výživného za čas od 15.4.2004 do
18.5.2004 z toho dôvodu, že výživné je možno stanoviť len odo dňa podania žaloby o určenie výživného
na súd. Keďže žaloba v tejto veci bola podaná na súd 19.5.2004, súd nemohol výživné stanoviť za čas
pred podaním žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o určenie výživného za čas od 1.11.2004 do 3.5.2006,
a to z toho dôvodu, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi ak by súd stanovil žalovanému platiť výživné
na výživu žalobkyne od tej doby, od ktorej už žalobkyňa býva spolu s iným mužom, s druhom, t.j. od
1.11.2004, s ktorým intímne spolu žije. O mal. D., nar. X.X.XXXX. hovorila žalobkyňa ako o spoločnom

dieťati jej a jej druha. Za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004 vzniklo zaostalé výživné v sume 10.839,- Sk -
za čas od 19.5.2004 do 31.5.2004 v sume 839,- Sk (2.000,- Sk : 31 dní x 13 dní) a za čas od 1.6.2004 do
31.10.2004 v sume 5 x 2.000,- Sk. Na zaplatenie zaostalého výživného súd stanovil žalovanému lehotu
na zaplatenie do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie v časti o určenie výživného od 4.5.2006 v sume 2.500,- Sk mesačne zastavil, keď v tejto
časti vzala žalobkyňa žalobu späť.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
vzhľadom na čiastočný procesný úspech obidvoch účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.