Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212483
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912212483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 175,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol na
základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej
na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému: Blažej Farkaš v prospech oprávneného
- navrhovateľa, pretože uvedený súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná
správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu,
ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých

došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: T. M., T. S. J., A..
J. XX,- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 18.800,- Sk (624,05 Eur) s prísl., pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v
Partizánskom pod sp. zn. F. XXX/XXXX, F. XXXX/XXXX zo dňa 17.01.2004,

- poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 29.04.2004,
- návrh oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009 bol na súd doručený dňa 02.11.2009
(pričom novým exekútorom mal byť JUDr. Rudolf Krutý),
- listom zo dňa 09.11.2009 vyzval súd dovtedy povereného exekútora - JUDr. Jozefa Ďuricu, aby sa
vyjadril ku navrhovanej zmene,

- JUDr. Jozef Ďurica listom zo dňa 16.12.2009 súdu oznámil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora
žiada ako neúčelný zamietnuť a súčasne navrhol vyhlásiť predmetnú exekúciu za neprípustnú podľa §
57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku a z tohto dôvodu ju aj zastaviť,
- tunajší (exekučný) súd vydal uznesenie o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu exekútora dňa
17.06.2010 s tým, že poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok

navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Exekučný súd pri svojom rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v predmetnej
exekučnej veci postupoval podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 v

spojení s § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005. Ustanovenie § 44 ods.
6 žiadnu lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora neukladalo. Podľa
ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa konania začaté pred 01.09.2005 dokončia podľa
práva platného do 31.08.2005.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,

- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
a vznikom tvrdenej škody.

Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín
a komunikácia s exekútorom sú takými výdavkami, ktoré museli navrhovateľovi vznikať v priebehupredmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v
tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej

moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.

Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.
V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v predmetnej exekučnej veci bol výkonom

exekúciepoverenýJUDr.JozefĎurica,ktorýaždorozhodnutiaozmeneexekútorabolpovinnýajnaďalej
si plniť svoje povinnosti z titulu jeho funkcie a z toho dôvodu v exekúcii riadne pokračovať vykonávaním
všetkých potrebných úkonov. Z návrhu navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyplýva, že by od podania
návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o tejto zmene exekučným súdom, nebolo v predmetnej
exekučnej veci zo strany povereného exekútora riadne pokračované.

Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že:
- v období, keď bol podávaný návrh na zmenu súdneho exekútora oprávneným (navrhovateľom) boli
na tunajší exekučný súd zo strany oprávneného postupne podávané hromadné podania v zmysle
Exekučného poriadku v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich

plynulé vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom
následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu,
- exekučný titul predložený navrhovateľom v predmetnom exekučnom konaní urobil sporným poverený
exekútor JUDr. Jozef Ďurica (v čase po podaní návrhu na zmenu exekútora oprávneným), pričom z tohto
dôvodu žiadal súd o zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného

poriadku,
- exekučný súd pred svojim rozhodnutím o zmene exekútora sa musel preto zaoberať aj námietkami
povereného exekútora.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,

okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 6, prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005), ak oprávnený

požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi.. Súd rozhodne
o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Nakoľko navrhovateľ v konaní vzniesol len všeobecne formulovanú námietku premlčania, z ktorej
vyplýva, že sa týka iba tých uplatnených nárokov navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu 30-dňovej

lehoty od doručenia žiadosti na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009" (t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), súd sa touto námietkou
nezaoberal, pretože v predmetnej veci došlo ku doručeniu takejto žiadosti na súd po 23.04.2009.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení

s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právnehozastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.