Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222577
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114222577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom B.. O. P., vo veci navrhovateľa Y. Y. A. A..P..U.., XXX

XX C., I. XXX, T.: XX XXX XXX, zastúpeného M.. I. A., Q., XXX XX K. K., B. C. X, proti odporkyni L. Y.,
G.. XX. B. XXXX, K. XXX XX Z., E. XX, o zaplatenie 249,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 150 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne od 9. januára 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 249,08 Eur titulom dlhu zo zmluvy o
úvere.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Pretože ide o drobný spor, rozhodol súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

výpisom z účtu a upomienkami, pričom zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli prostredníctvom internetu dňa 23. decembra 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol dňa 23.decembra 2013 odporkyni sumu 150 Eur a odporkyňa sa
ju zaviazala vrátiť s poplatkom vo výške 34,08 Eur do 8. januára 2014.

Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, lebo navrhovateľ vystupuje v zmluve v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporkyňa v pozícii
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Zmluva je označená len ako „zmluva
o spotrebiteľskom úvere“. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však nepredstavuje samostatný zmluvný
typ, ale v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch ide o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu uzavretej zmluvy a môžeísť o zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, prípadne poskytnutie peňažných prostriedkov inou formou.
Preto súd posúdil právnu formu podľa obsahu a konštatuje, že je to zmluva o pôžičke podľa § 657 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka nie je,

lebo povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo tu splnené nie je. Súd
poukazuje aj na to, že v úvodných ustanoveniach zmluvy je uvedené, že sa okrem zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku spravuje aj Občianskym zákonníkom.

Zo zmluvy a výpisu z účtu mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 150 Eur, pričom
odporkyňavrátenietejtosumynavrhovateľovivkonanínetvrdilaaninepreukázala,apretojusúdzaviazal
na uhradenie tejto sumy s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dohodnutom v zmluve.

Navrhovateľ žiada aj zaplatenie sumy 34,08 Eur titulom poplatku za poskytnutie pôžičky. Podľa §
658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, avšak iný druh

odplaty za poskytnutie pôžičky zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere podľa § 499 Obchodného
zákonníka). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa, a
preto má súd za to, že ak Občiansky zákonník pri zmluve o pôžičke s podobnou odplatou neráta, jej
dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením tohto

poplatku zaťažuje. Dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky preto predstavuje rozpor so zákonom
a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Preto navrhovateľ nárok na zaplatenie
vyššie uvedenej sumy titulom poplatku za poskytnutie pôžičky nemá. Súd tiež uvádza, že navrhovateľom
stanovená výška predstavuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie pôžičky. Odporkyňa mala
navrhovateľovi za poskytnutie sumy 150 Eur odo dňa poskytnutia (23. decembra 2013) do dňa splatnosti

(8. januára 2014), teda za 16 dní uhradiť odplatu 34,08 Eur, čo predstavuje 1,42 % denne a 518,3 %
ročne. Takúto odplatu nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené súd
návrh v časti požadovaného poplatku za poskytnutie pôžičky zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 65 Eur za skutočne vynaložené náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky, ktoré mu vznikli štyrmi výzvami odporkyni na úhradu záväzku. Navrhovateľ

svoj nárok odôvodnil len čl IV. bod 5 rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého mal za spracovanie a urgencie
pri omeškaní odporkyne s úhradou úveru nárok na 15 Eur za prvú upomienku, po 10 Eur za druhú a
tretiu upomienku a 30 Eur za štvrtú upomienku. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú
náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvo pohľadávky. Tieto náklady môžu obsahovať
len skutočne vynaložené výdavky, ktorých výšku si účastníci nemôžu ešte pred ich vynaložením určiť v

zmluve. Preto navrhovateľ nemá nárok na uplatnené sumy podľa čl. IV bod. 5 rámcovej zmluvy. Pretože
nepreukázal, že by nejaké výdavky v súvislosti s uplatnením pohľadávky skutočne vynaložil (dokonca
nepreukázal ani doručenie vystavených urgencií), súd jeho návrh zamietol aj v časti uplatnených
nákladov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal. Navrhovateľ mal len čiastočný úspech 60 % (150 Eur zo žalovaných 249,08 Eur),
ktorý vyvážil jeho neúspech 40 %. Čistý procesný úspech navrhovateľa predstavuje len 20 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
písomnevovyhotovenítrojmo(inaksúdzhotovíkópienatrovyodvolateľa)prostredníctvompodpísaného

súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,

c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.