Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/196/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230864
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213230864.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa:

HOPI SK s.r.o., Bratislavská 83, Pezinok, IČO: 35 785 632, zast. Mgr. Zdenko Nováček, advokát,
Brančská 7, Bratislava, proti odporcovi: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava,
IČO: 35 919 001, o zaplatenie 5.674,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.674,75 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 26.09.2013 až do zaplatenia, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 340,- eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.617,07 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcov na

zaplatenie sumy 5.674,75 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody (ako odporcu v 2. rade označil
Slovenskú správu ciest, rozpočtovú organizáciu).

Súd uznesením č. k. 22Cb/196/2013-68 zo dňa 29.04.2014 zastavil konanie voči odporcovi v 2. rade
z dôvodu späťvzatia návrhu na základe výsledkov pojednávania a vyjadrenia odporcu v 1. rade, ktorý
uznal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, zástupcov odporcov, výsluchom svedka L.. W. B. a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 04.10.2010 o 22:37 hod. došlo na komunikácii I. triedy č. 50 typ R1 pri obci Jalná v smere Žiar nad
Hronom - Zvolen k dopravnej nehode, stretu kamióna navrhovateľa s neoznačenou skalou ležiacou na
cestnej komunikácii, výsledkom čoho boli dve ťažké ublíženia na zdraví a prevrátenie kamióna spojené s

jeho požiarom. Na ťahači a prívese, ako aj na prepravovanom tovare tak vznikla totálna škoda. Šetrenie
predmetnejnehodyviedlovyšetrovateľovkzáveru,ževodičvsúvislostisnehodouanilenznedbanlivosti
neporušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Navrhovateľ
vyzval listom zo dňa 13.09.2013 odporcu, aby mu najneskôr do 25.09.2013 uhradil škodu vo výške
5.474,60 eur, čo však odporca predbežne odmietol z dôvodu, že sa necítil byť pasívne legitimovaným z
tohto nároku. Podľa názoru navrhovateľa odporca zodpovedá navrhovateľovi za vzniknutú škodu, ktorá
mu vznikla v príčinnej súvislosti so závadou v zjazdnosti vo forme spadnutého kameňa na komunikácii,

na ktorý sa predpísaným spôsobom neupozorňovalo. Odporca porušil (zanedbal) povinnosť uloženú
zákonom, keď nevykonal riadne opatrenia na zamedzenie zosunu pôdy (kameňa) na komunikáciu, resp.
prekážku neodstránil a ani na ňu predpísaným spôsobom neupozornil, čím navrhovateľovi v príčinnej
súvislosti vznikla škoda. Výška uplatnenej škody zodpovedá výške škody neuhradenej navrhovateľovijeho poisťovňou v rozsahu jeho finančnej spoluúčasti na poistnej udalosti (tzv. franšíza) a pozostáva zo
sumy 1.206,11 eur ako spoluúčasti na škode na ťahači+odťah, zo sumy 3.463,65 eur ako spoluúčasti
na škode za náves, zo sumy 44,40 eur ako spoluúčasti na škode za odťah návesu a zo sumy 760,44

eur ako spoluúčasti na škode na prepravovanom tovare. K uplatnenej škode si navrhovateľ pripočítal
aj príslušenstvo vo forme nákladov z jej uplatnenia za výzvu advokáta odporcovi v zmysle § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 200,15 eur (190,89 eur +
režijný paušál 7,81 eur + poštovné 1,45 eur), čo spolu predstavuje žalovanú sumu 5.674,75 eur. Odporca
predmetnú sumu do dnešného dňa navrhovateľovi neuhradil.

Odporca v podaní doručenom súdu dňa 16.04.2014 uviedol, že od Strediska údržby rýchlostných
ciest Zvolen zistil, že zamestnanci správcu komunikácie neboli k predmetnej nehode prizvaní (čo je
neobvyklé), pričom skala mala na komunikáciu údajne spadnúť z pozemku nad komunikáciou, pričom
odporca nie je vlastníkom, ani správcom uvedeného pozemku. Zdôraznil, že správca komunikácie si
riadnym spôsobom plnil svoje povinnosti, o údajnom páde skaly nevedel a preto nemohol prekážku v

zjazdnostiodstrániť,aninaňupredpísanýmspôsobomupozorniť.Zároveňvzniesolnámietkupremlčania
žalovaného nároku. Na pojednávaní dňa 16.04.2014 uznal, že je pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Svedok L.. W. B., zamestnanec odporcu ako vedúci oddelenia správy prevádzky a údržby v roku
2010, na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru odporca nezanedbal žiadne povinnosti, keďže

bola vykonaná kontrola minimálne jedenkrát denne. Kontrola spočíva v kontrole zjazdnosti, oplotenia,
či niečo nie je spadnuté na ceste a podobne. Súkromné pozemky nad diaľnicou sa nekontrolujú. V
deň nehody, ku ktorej došlo vo večerných hodinách, bola uskutočnená kontrola pánom Hudecom už v
doobedňajších hodinách. K tejto nehode zamestnanci správy neboli prizvaní. O padnutom kameni sa
dozvedeli až na druhý deň ráno, keď prišli do práce. Proti padaniu kameňov, resp. na zabezpečenie

svahov existujú metódy a robí sa to dodávateľsky; ide o veľké konštrukcie, ktoré zachytávajú kamene.
Na predmetnom pozemku sa žiadne opatrenia nerobili, nakoľko ide o cudzie pozemky, na ktorých
nemajú právo vykonávať činnosť. Plot kopíruje hranice pozemku diaľničnej spoločnosti. Svedok dodal,
že nevyvinuli žiadnu iniciatívu voči vlastníkovi súkromného pozemku na vykonanie úprav, keďže tento
pozemok nebol nikdy problémový.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností

ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 3d ods. 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľaschváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa § 9a ods. 2 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom
týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo
v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností v susedstve diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
musia dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na
zabránenie zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a stromov a na umožnenie odtoku vody, ak toto
nebezpečenstvo vznikne výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
alebo prírodnými vplyvmi; ak však toto nebezpečenstvo vznikne z konania vlastníkov, správcov alebo

užívateľov susedných nehnuteľností, sú povinní urobiť na dotknutých pozemkoch potrebné opatrenia
vlastným nákladom.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také

zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať
ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú
najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,

ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) vlastníci, správcovia alebo užívatelia poľnohospodárskych a lesných
pozemkov sú povinní na vlastné náklady robiť opatrenia na zamedzenie zosunu a splavenia pôdy na

komunikácii a do cestných odvodňovacích zariadení okrem prípadov spôsobených prírodnými vplyvmi.

Podľa § 43 odseky 1 až 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí,
je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej

premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v
zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia. Ak ten, kto prekážku cestnej premávky
spôsobil,jubezodkladneneodstráni,jepovinnýjuoznačiťaoznámiťtopolicajtovi;akprekážkuneoznačí,
príslušný správca cesty je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu. Prekážka cestnej
premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej

premávky sa označuje najmä zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za
zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom alebo reflexnou červenou zástavkou. Na označenie vozidla,
ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení

zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov
založenie, postavenie a právne pomery diaľničnej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník, ak tento
zákon neustanovuje inak. Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov sa pri založení a vzniku diaľničnej spoločnosti nepoužije.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s
plnením peňažného záväzku.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda
vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané
okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za

predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť,
je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik
škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti, existencia škody a
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody
vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že na cestnej komunikácii I. triedy č. 50 typ R1
pri obci Jalná v smere Žiar nad Hronom - Zvolen došlo k dopravnej nehode - stretu kamióna
navrhovateľa s neoznačenou skalou ležiacou na ceste, výsledkom čoho bolo ublíženie na zdraví a
totálna škoda na ťahači, prívese a prepravovanom tovare. Vyšetrovatelia nehody dospeli k záveru, že
vodič v súvislosti s nehodou neporušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky. Keďže k nehode došlo na ceste, ktorá je v správe odporcu (§ 3d ods. 5 písm.
a/ zákona č. 135/1961 Zb.), tento zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla užívateľovi komunikácie a
ktorej príčinou bola závada v jej zjazdnosti (§ 9a ods. 2 písm. a/) pokiaľ nepreukáže, že nebolo v
medziach možností túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa názoru
súdu odporca ako správca komunikácie porušil svoju zákonnú povinnosť, keď neurobil na pozemku

nad komunikáciou potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu skál, a tiež keď následne na skalu na
komunikácii predpísaným spôsobom neupozornil. V príčinnej súvislosti s uvedeným konaním odporcu
tak vznikla vodičovi a spolujazdcovi ujma na zdraví, ako aj navrhovateľovi škoda na majetku (na vozidle
s návesom a prepravovanom tovare), ktorú po odpočítaní poistného plnenia poskytnutého poisťovňou
v rámci likvidácie poistnej udalosti navrhovateľ vyčíslil v sume 5.474,60 eur. Keďže došlo k naplneniu

všetkých predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku
kolízie s neoznačenou skalou na ceste v správe odporcu, t. j. nastalo porušenie povinnosti, vznikla
škoda a existuje príčinná súvislosť medzi nimi, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.674,75 eur
navrhovateľovi, ktorá pozostáva jednak z náhrady škody vo výške 5.474,60 eur, ako aj z príslušenstva voforme nákladov z jej uplatnenia vo výške 200,15 eur (za výzvu advokáta odporcovi v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 190,89 eur + režijný paušál 7,81
eur + poštovné 1,45 eur). Odporca do dnešného dňa nenahradil navrhovateľovi škodu, čím sa dostal

do omeškania a navrhovateľovi vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.
Od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,5
%. Výška úroku z omeškania odporcu v súlade § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. tak
predstavuje 9,5 % ročne. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal zo sumy 5.474,60 eur (výška
vzniknutej škody) odo dňa 26.09.2013 (deň po dátume, dokedy mal odporca uhradiť navrhovateľovi

škodu v zmysle výzvy adresovanej odporcovi listom zo dňa 13.09.2013) až do zaplatenia. Odporca
žalovanú sumu čo do výšky v priebehu konania nerozporoval.

Námietka premlčania, ktorú odporca vzniesol v priebehu konania, podľa názoru súdu nemá oporu v
zákone, nakoľko navrhovateľ podal žalobný návrh na súde dňa 03.10.2013, t. j do troch rokov odkedy
došlo k vzniku škody, pričom premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je až štyri

roky. Nárok navrhovateľa na náhradu škody teda v čase podania žalobného návrhu na súd nebol
premlčaný. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa o tom, že vzťah medzi účastníkmi konania je
obchodnoprávny, keďže ide o dva podnikateľské subjekty a škodová udalosť vznikla aj v súvislosti s ich
podnikaním (navrhovateľ vykonáva podnikateľskú činnosť okrem iného v cestnej nákladnej doprave a
zasielateľstve a odporca napr. v rámci udržiavania ciest I. triedy v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý

sú určené, v zimnej a letnej údržbe komunikácií). Okrem toho navrhovateľ preukázal, že zaplatil mýto za
využívanie ciest za obdobie od 01.10.-04.10.2010 vo výške 197,43 eur, ktoré je príjmom odporcu, čo je
ďalším dôkazom toho, že medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny záväzkový vzťah súvisiaci s ich
podnikateľskou činnosťou. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj keby sa premlčanie práva na náhradu
škody posudzovalo podľa Občianskeho zákonníka (§ 106), žalovaný nárok navrhovateľa by taktiež nebol

premlčaný. Navrhovateľ sa totiž o celkovej výške nerefundovanej škody poisťovňou dozvedel doručením
posledných likvidačných listín z poisťovne dňa 06.09.2013 a o tom, kto za škodu zodpovedá až po
konzultácii so svojím právnym zástupcom, ktorému udelil plnú moc na zastupovanie dňa 13.09.2013,
t.j. premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka by uplynula až dňa 13.09.2015.

Tvrdeniaodporcu,žeskalamalanakomunikáciuspadnúťzpozemkunadkomunikáciou,pričomodporca
nie je vlastníkom ani správcom uvedeného pozemku a že si správca komunikácie riadne plnil svoje
povinnosti, o údajnom páde skaly nevedel a preto nemohol prekážku v zjazdnosti odstrániť, ani na ňu
upozorniť, súd považuje za irelevantné, nakoľko odporca podľa § 9a ods. 2 písm. a) cestného zákona
zodpovedá za škody, ktoré vznikli užívateľom cestných komunikácií a ktorých príčinou boli závady v

zjazdnosti, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť. Odporca podľa názoru súdu v priebehu konania nepreukázal,
že nebolo v medziach možností odstrániť závadu v zjazdnosti na ceste, príp. na ňu upozorniť, a to
vzhľadom k tomu, že jeho povinnosťou je udržiavať cesty v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú
určené, tak v zime ako aj v lete s tým, že musí vykonávať potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu

skál a pôdy, pádu kamenia a stromov, ak toto nebezpečenstvo vznikne prevádzkou diaľnice, cesty
alebo miestnej komunikácie alebo prírodnými vplyvmi, pričom vlastníci, správcovia alebo užívatelia
nehnuteľností v susedstve cesty musia takéto opatrenia strpieť. Preto neobstojí obrana odporcu, že
nie je vlastníkom alebo správcom pozemku, z ktorého údajne skala na vozovku spadla, resp. že o
páde skaly nevedel. Zodpovednosť odporcu za škodu nevylučuje ani jeho konanie popísané svedkom

(zamestnancom odporcu) na pojednávaní, podľa ktorého odporca nezanedbal žiadne povinnosti, keďže
vykonával kontrolu zjazdnosti cesty minimálne jedenkrát denne. Zodpovednosť odporcu je podľa názoru
súdu daná najmä z dôvodu, že tento porušil svoju zákonnú povinnosť urobiť potrebné opatrenia na
zabránenie zosuvu skál na vozovku, pričom tieto opatrenia je potrebné vykonať na rizikových miestach
komunikácií v dostatočnom predstihu a nie až potom, čo na ceste došlo v dôsledku zosunutej skaly

k závažnej dopravnej nehode. Odporca teda ani napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu
nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by oprávnenosť nároku navrhovateľa spochybňovali.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanovenia,súdžalobnýnávrhpovažoval
za dôvodný v celom rozsahu, preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.674,75 eur s 9,5 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 5.474,60 eur od 26.09.2013 do zaplatenia.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

V tomto konaní mal plný úspech vo veci navrhovateľ a preto mu súd na základe zásady úspešnosti
priznal náhradu trov konania spolu vo výške 1.617,07 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 7 úkonov právnej služby v sadzbe 190,89 eur/1 úkon
(podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, oboznámenie sa s dôkazmi v spise - priestupkový spis, podanie vo

veci samej zo dňa 02.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 16.04.2014, 15.04.2015 a 14.09.2015), za 4
úkony právnej služby v štvrtinovej sadzbe 47,72 eur (účasť na pojednávaní dňa 17.09.2014, 03.12.2014,
23.02.2015 a podanie zo dňa 23.02.2015), 1 režijný paušál po 7,81 eur, 5 režijných paušálov po 8,04
eur a 5 režijných paušálov po 8,39 eur.

Za 2 úkony právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa 17.09.2014 a 03.12.2014, priznal súd právnemu

zástupcovi navrhovateľa odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle §
14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže uvedené pojednávania
boli odročené bez prejednania veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.